Palma de Malorka – s batohom na cestách

Palma de Malorka – s batohom na cestách

Malorka je ostrov známy pre svoje krásne pláže, zábavu, históriu a jej dominantou je katedrála (Le Seu), ktorú vidieť až zo samotného prístavu. Je to najväčší z pomedzi Baleárskych ostrovov a my sme sa sem vybrali v zime, presnejšie 1. decembra. Len na 2 dni. Tento výlet bol aj pre mňa vo veľa veciach premiérou. Napríklad cestovanie s batôžkom na pleciach bez príručnej batožiny, ubytovanie v hosteli s 8 ďalšími spolu cestovateľmi alebo dokonca snaha dohovoriť sa inak ako po anglicky, ale o tom si už prečítate nižšie.

Letecky za 10 Eur!

Keď som natrafila na letenky za 10 Eur, povedala som si idem do toho. Bez batožiny. Veď to musím zvládnuť na 3 noci sa zbaliť do malého ruksaku. A stalo sa! S adrenalínom sme už čakali na viedenskom letisku s malými ruksakmi a aj napriek meškajúcemu letu, výmene lietadla, novému zasadaciemu poriadku, či opitým vloggerom z Českej republiky, sme si nenechali pokaziť začiatok tohto dobrodružstva.

Prístav – promenáda

Letisko Palma de Malorka

Za približne 2,5 hodiny sa ocitnete v teple. Teda nie je tam už 35 stupňov ako v lete, ale krásnych 18 určite. Na letisku sú skvelé navigácie, ako sa dostať do centra respektíve tam, kam potrebujete ísť za ubytovaním. Pred letiskom je nástupište autobusov, kde spoj Aeroport-Port Vás za 5 Eur jednosmerne vezme cez celú Palmu a vystúpite, kde potrebujete. Lístky si kúpite priamo u vodiča. My sme putovali až na samý koniec – do prístavu.

Transfer Letisko – Prístav

Ubytovanie v hosteli – dream bed

Prvýkrát v hosteli a prvýkrát skvelý výber. Recepčná síce nevedela po anglicky, tak sme si išli každý svojou rečou a napriek tomu sme si porozumeli. Tento typ hostelu je založený na princípe zakrytej postele. To znamená, že máte svoju bunku, kde je matrac, svetlo, elektrina, záves a dokonca kozmetická taštička. V hosteli je tiež krásna kuchyňa, chladnička, automat na jedlo či požičovňa bicyklov. Určite však odporúčam si vziať štuple do uší, predsa len, nie je to príliš tiché miesto na rozjímanie.

Dream bed hostel

Pešibus môže začať

Po ubytovaní sme mali chvíľu do zotmenia, aby sme si prešli okolie a videli prvý západ slnka pomedzi množstvo jácht, ktoré tu nájdete. Prístav je naozaj obrovský a vidieť z neho aj najznámejšiu stavbu Katedrálu de Malorka. Palma má skvelo vybudované cyklistické trasy, takže stačí, ak si požičiate bicykel (požičovne sú na každom kroku a dá sa nájsť prenájom za 10-15 Eur na celý deň) a popri prístave sa prenesiete až na druhú časť Palmy, samozrejme popri plážach.

Západ slnka v prístave

Reštaurácia z 50. rokov

Nakoľko sme cestovali od skorého rána bez jedla, bol čas, aby sme to napravili, a tak sme sa pustili do hľadania reštaurácie blízko nášho ubytovania. Ja viem, že milovníci španielskej kuchyne ma asi nepochvália, ale tento skvost s interiérom z 50. rokov bol proste úžasný. Približne 15 minút peši popri hlavnej komunikácii sme našli bistro, ktoré malo kompletný interiér zariadený v štýle 50. rokov s hudbou Elvisa Preslieho a milých čašníčok.

50´s bistro

Nie, nerobili tu paelu, ale tie najlepšie burgre, aké moje ústa mali možnosť ochutnať. A verte, že ich už ochutnali požehnane. Ceny sa pohybovali okolo 8-10 Eur za burger (hranolky si musíte objednať zvlášť) a približne 15 Eur za liter domácej silnej Sangrie, kde bolo toľko ovocia, že hranolky oželiete. Sprepitné vám väčšina reštaurácii započíta automaticky do účtu. Po dobrom jedle a prechádzke popri prístave sa odoberáme do našich spiacich kociek a tešíme sa na nové ráno.

S Miškou

Hrad Bellver

Lokalita v prístave je trošku vzdialenejšia od centra, ale o to bližšia hradu Bellver, ktorý sa nachádza priamo nad prístavom. Úzkymi prázdnymi kľukatými uličkami sa dostanete pred hradnú bránu a odtiaľ do kopca krásnou prírodou až priamo k hradu. Hrad začali stavať v roku 1300 a je približne 112 metrov nad morom.

Okolie hradu Bellver

Popri vás prebehne veľa bežcov, cyklistov, či rodín s deťmi. Všade okolo hradu je dokonca verejná wifi celkom zadarmo. Ak sa tam vyberiete v nedeľu ako my, ušetríte 4 Eurá na vstupe, nakoľko v nedeľu je vstup grátis. Hrad je neuveriteľne zachovalý a nádherný. V súčasnosti sú tam historické expozície a výhľad je prekrásny na celú Palmu. Určite túto pamiatku odporúčam aj keď je od centra vzdialená asi 3 km.

Interiér hradu Bellver
Výhľad na celé letovisko Palma

Katedrála Panny Márie – Le Seu

Po návšteve hradu sme putovali naspäť k nábrežiu a popri cyklistickej trase peši zamierili do centra mesta. Mimochodom, ak by ste chceli ušetriť a nestravovať sa v reštauráciách, nakoľko nie sú lacné, potraviny majú hojný výber a sú cenovo dostupné. Za približne 50 minút sme sa dostali do centra mesta, lemovaného viacerými hradbami, pomarančovníkmi a predavačmi s churros, čo je miestna sladká dobrota.

Katedrála z promenády

Obrovským pozitívom, teda aspoň pre nás bolo, že tu nebolo milión turistov a ulice dýchali. A poviem Vám, tie ulice sú magické. Keď sme sa dostali ku katedrále, ako prvému bodu, bola masívna. Katedrála sa začala budovať v 13. storočí a jej interiér stúpa až do výšky 44 metrov a rozkladá sa na ploche 6600 m2. Nazývaná aj Katedrála svetla, pre svoje kruhové rosetové okno, ktoré je hlavnou dominantou, ale nie poslednou. Cez bočné okná zložené z malých kúskov farebnej mozaiky tu po celý deň preniká svetlo a hrá sa s farbami.

Katedrála z vnútra s rosetovým oknom

Do katedrály sa vojde až 18 000 ľudí a je spoplatnená vstupom 6 Eur ( v tomto vstupe už máte aj vstup do múzea), avšak v nedeľu sme opäť vystihli vstup zdarma. Napriek zákazu fotografovania sa mi podarilo odkrojiť si z tejto krásy pre vás, aby ste ju videli aj vy prostredníctvom fotiek. Tí, ktorí obdivujú diela Antonia Gaudího, nech pristúpia bližšie k oltáru, pred ktorým je zavesený baldachýn s osvetlením predstavujúcim tŕňovú korunu, avšak, toto dielo nie je dokončené.

Staré mesto a jeho zákutia

Nakoľko sezóna je ukončená, ale siestu dodržiavajú pravidelne, prechádzame prázdnymi uličkami, ktoré v lete praskajú náporom turistov. Popri jednej takejto uličke natrafíme na Hlavné námestie, kedysi známe trhovisko, ktoré je obkolesené malými kaviarňami a reštauráciami, ale ničím špeciálne nevyniká, takže sa môže stať, že ho prehliadnete.

Hlavné námestie

Druhou takouto uličkou sme sa nechali zaniesť do arabských kúpeľov Banys Árabs (vstup 3 Eurá), ktoré sú jediným pozostatkom moslimskej civilizácie na ostrove. Ešte doplním trošku z histórie, do roku 1229 bola Malorka pod nadvládou arabov a počas ich vlády sa nazývala aj mestom s tisíckami záhrad. V roku 1229 prevzal kontrolu nad mestom kresťanský kráľ Jaume I. Aragónsky.

Vstup do kúpeľov

Ak ste niekedy počuli o kúpeľoch hammam (ja som mala tú časť si ich aj zažiť – pozrite článok o Maroku), tu sa vrátite v čase a môžete nechať zapojiť svoju fantáziu, nakoľko práve sieň pre parný  kúpeľ je jediná zachovalá časť, ktorá tu stojí už vyše 1000 rokov. Nádvorie so záhradou je naozaj rajom pre dušu. Sadnite si, vychutnajte si ticho a históriu.

Sieň pre parný kúpeľ

Tapas a iné dobroty

Deň sa prehupol do druhej časti a nám vyhladlo. Dali sme si záväzok, že ochutnáme španielske tapas, a tak sme našli jednu z najlepších reštaurácii v okolí starého mesta – Es Baret. Upozorňujem však, že najlepšia neznamená, vizuálne dokonalá. Je to malá reštaurácia, ktorá je však útulná a jednoducho zariadená. Pomixovali sme rôzne druhy tapasu (1 tapas = 3-4 Eurá), zajedli cesnakovým chlebom a zapili španielskym pivom.

Es baret tapas reštaurácia

Úprimne poviem, že toto je skôr zážitková gastronómia, obe by sme ešte kľudne zvládli hamburger.

Ach tie západy

Milujem západy slnka. Milujem západy slnka nad morom. Dokážem sa na ne len tak pozerať. Dáva mi to energiu. A tak sme si po jedle jeden zo západov išli užiť na neďalekú pláž C’an Pere Antoni. Popri západe sme prechádzali opäť cyklistickou trasou naspäť k prístavu, čo trvá opäť asi hodinku. Odporučila by som si vziať teplejšie oblečenie na večer, aj keď cez deň je krásne slnečno, predsa len decembrové lúče sú už chladnejšie.

Západ slnka z promenády

Sifoneria – najuletenejší podnik

Keď sme sa vrátili do hostela a musím teda povedať, že sa tam spalo príjemne a postretávali sme ľudí od Indie, Poľska až po Českú republiku, hľadali sme program na večer. Samozrejme, že stačí vojsť do ktoréhokoľvek baru popri pláži alebo v centre mesta, my sme však boli pripravené na lokálny skvost. A našli sme!

Sifoneria

Hneď po vstupe sme sa naplašili, nakoľko hostia hádzali cez bar kocky ľadu do vedra, ale neskôr sme pochopili. Všade viseli sifónové fľaše, hrala hudba z gramofónu, bolo tam všetko farebné a prvé, čo nám nejaký človek, ktorý bol nakoniec čašník, dal do ruky, bola baterka, aby sme si išli prejsť podnik, lebo je tu tma. Tak sme ho prešli, s baterkou v ruke.

Barový stolík

Usadili sme sa na drevené stoličky, kabáty si uložili do bedničky a na taký istý stôl nám priniesli domáci gin. Všade boli fotky staršej pani, ktorá cestuje so sifónom po svete, čudné postavičky, množstvo kníh a plagátov, ale nikde ceny. Skvelá atmosféra, domáce prostredie a zrazu sme dostali vedro na hádzanie ľadu. Len tak, zo srandy. Krásne zavŕšenie posledného večera. Ak máte cestu okolo, dajte si tú námahu a nájdite tento podnik. Poviem len, že je otvorený až neskoro večer. Cez deň je predsa siesta.

Krásne uličky Palmy

Čas rozlúčiť sa

Odubytovať sa, ísť na poslednú prechádzku po pláži a sadnúť si na rannú kávu s výhľadom na more. Cestou si odchytiť autobus za 5 Eur na letisko a užiť si posledné lúče pred odchodom na zimné Slovensko. Napriek krátkemu 2 dňovému výletu, máme v nohách tisíce krokov a nádherné zážitky z ostrovného života španielov.

Ranná kávička

Ostrovy majú svoje čaro. A som šťastná, že som mala možnosť spoznať aspoň malý kúsok tohto 400 000 tisícového ostrova.

S láskou Katka

Tip: Ako darček pre dospelákov odporúčam zátku do vína, ktoré sú ručne maľované a nádherne farebné.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *