Adršpašsko-teplické skaly na Veľkú noc
Tohtoročnú Veľkú noc som sa rozhodla stráviť inak ako rannou dávkou vody z pohára do tváre prípadne voňavkou na vlasoch. Vycestovala som spolu s priateľmi do Čiech a objavovali sme krásy ich prírodného bohatstva a tým sú – Adršpašsko-teplické skaly. Že čo všetko sme stihli? Rada vás mojimi očami prevediem po cestičkách Adršpašsko-teplických skál, Prahy, či krátkej zastávke v poľskom meste Kudowa-Zdroj. Poďme na to!
Adršpašsko-teplické skaly
Ubytovali sme sa v príjemnom apartmánovom dome v dedinke Starkov. Adršpašsko-teplické skaly sú od nej vzdialené asi 10 km. Následne sme začali robiť itinerár, čo a kedy navštíviť a hlavne napasovať na počasie. V tomto jarnom období nám celkom prialo a mali sme príjemných 18 stupňov.
Ako prvé sme sa rozhodli navštíviť Teplické skaly a dôvodom bolo aj to, že vstupenky sa nemuseli kupovať na presnú hodinu a platia 7 dní od nákupu. Odporúčam ich objednať online, nakoľko pri tom množstve turistov vám to ušetrí pri pokladni kopec nervov. Vstupným bodom do skál je dedinka Teplice nad Metují. Platené parkovisko je otvorené od 8.00 – 18.00 a platí sa 150 kč/deň. A je tu možné platiť aj kartou. Po zaparkovaní sa môžete občerstviť v prevádzkach priamo na parkovisku. Toalety sú taktiež k dispozícii a sú bezplatné.
Trošku z histórie
Najväčšiemu skalnému mestu Českej republiky sa odhaduje vek asi 89 miliónov rokov a rozlohu má viac ako 1770 ha. Skalného mesto bolo kedysi morom a na jeho dne sa ukladali mohutné množstvá piesku. Jeho váhou a chemickými procesmi sa tento piesok spojil v horninu nazývanú pieskovec. V priebehu niekoľkých ďalších rokov more ustúpilo a pieskovcové útvary sa vyzdvihli do obrovskej výšky. Celá táto oblasť je dokonca od roku 1933 štátnou prírodnou rezerváciou. Adršpašsko-teplické skaly si proste zaslúžia vašu návštevu.
Prví návštevníci vstúpili do skál až v 18. storočí a práve v období romantizmu sem zavítal aj nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe a toto mesto si zamiloval. Nie nadarmo tu má postavenú aj svoju vlastnú bustu.
Nech sa páči, vstúpte
Pri vstupe do Teplických skál je turniket, kde oskenujete svoju vopred zakúpenú vstupenku a vyberiete sa po modrej značke do borovicového lesa. Okruh je dlhý 6 km a môže sa zdať trošku náročnejší ako okruh Adršpašskými skalami. Tento prechod sa dá absolvovať aj priamo z nich a to prechodom cez Vlčiu roklinu, ktorá spája tieto dve časti v rozmedzí 4 km. My sme to absolvovali individuálne deň po dni.
Pre Teplické skaly je charakteristický náučný chodník s 15 tabulami a najvyššie útvary dosahujú až 70 metrov. Skaly otvorili v roku 1999 a literatúra spomína, že tento okruh určite nie je vhodný pre kočíky alebo ľudí na vozíčku. Určite si vyhraďte aspoň 3-4 hodiny na prechod. Treba však počítať s tým, že kdekoľvek v skalách vás môžu skontrolovať pracovníci a vyžiadať si vstupenku.
Hrad Střmen
Tento hrad alebo jeho pozostatky sa nachádza neďaleko vstupu do Teplických skál a musíte si k nemu vyšliapať asi 300 schodov. Dnes už hrad pripomínajú len otesané hradné steny a oceľové schodisko, ktoré vedie až na vyhliadkovú plošinu, ktorá bola v minulosti hradná veža. Treba však počítať s tým, že rebrík je úzky a jednosmerný a na plošine je obmedzený priestor pre turistov, takže sa musia prestriedať. Je odtiaľ však nádherný, ale veľmi rýchly výhľad, práve kvôli množstvu turistov.
Na cestu sme mali svoje vlastné občerstvenie aj dostatočné množstvo vody, nakoľko počas prechodu nie je žiadna toaleta, ani žiadne občerstvenie. Buďte na to pripravení. Počas celého okruhu natrafíte na navigácie s názvami skál ako Húsenica, Ruka so zmrzlinou alebo Krakonošova harfa. A keď sa pozorne zadívate, uvidíte v nich presne spomínané názvy. Jedna oblasť sa tu nazýva Sibír a to z toho dôvodu, že sem ani v lete nedopadajú slnečné lúče. Nezľaknite sa, môžete natrafiť na sneh aj v letných mesiacoch.
Určite odporúčam vziať si pevnejšiu obuv a teplejšie oblečenie. Teplota pri prechode vysokými masívmi je značne nižšia ako teplota mimo skál. Je tu taktiež možný vstup so psíkmi, ktorých tu pobehovalo neúrekom.
Rozhladňa Čáp
Neďaleko Teplických skál sa nachádza rozhľadňa Čáp vo výške asi 786 mnm. Meria 13 metrov a musíte absolvovať 44 schodov, aby ste zažili panoramatický výhľad, ktorý ponúka do celého okolia. Sama rozhľadňa stojí na skalnom bloku a vedie na ňu kovové schodisko. Vstup je na ňu možný celoročne a bezplatne. Keďže tesne pred západom slnka už začalo dostatočne fúkať, nepobudli sme tu dlho a vybrali sme sa radšej pozrieť do Poľska.
Gastronómia a krátky výlet do poľského mesta Kudowa-Zdrój
V okolí skál sú malebné dedinky s domčekmi a krásnou architektúrou, ktorá veľmi jemne pripomínala naše Čičmany, avšak za jedlom sa niekedy musíte vybrať aj do 3 dediny. My sme jednu takú našli v hoteli nad Mytom v dedinke Bezděkov nad Metují, kde bola neskutočne milá obsluha a za tie jedlá by sa nemuselo hanbiť ani ich hlavné mesto. Vynikajúce!
Napriek únave, sme sa večer rozhodli ešte pre malý výlet do neďalekého kúpeľného poľského mesta Kudowa-Zdrój. Autom vám to trvá asi polhodinku a ocitnete sa v malebnom mestečku, kde žije približne 10 tisíc obyvateľov. My sme si chceli dopriať trošku wellnessu, tak sme našli hotel, kde bol možný vstup aj na hodinu výrivkovania a saunovania sa. Presnejšie sa volá Verde Montana a za hodinový vstup do spa zaplatíte v prepočte asi 10 Eur/osoba. Treba však počítať s tým, že tam nie je vyvierajúca teplá voda ako u nás v Podhájskej, ale chlórová klasická bazénová voda. Ale účel to splnilo.
Café Domek
Kto ešte nepozná poľskú gastronómiu, odporúčam ochutnať polievku žurek. Žurek je kvasená polievka s klobáskou a koreňovou zeleninou podobná našej zemiakovej na kyslo, len s rozdielom, že tu nie je mlieko, ani smotana. A potom nám známejšiu cviklovú polievku boršč. A pre mňa číslo jedna sú pirohy a.k.a. pierogi, ktoré sú podobné tým našim, ale vlastne sú úplne rozdielne. Varené alebo pečené a neskutočne nadýchané. Bolo ťažké si vybrať z množstva reštaurácii, ale po dlhšom zvažovaní sme trafili do čierneho a to v reštaurácii Café Domek.
Skaly č. 2
Na druhý deň ráno nás čakalo skoré vstávanie, lebo sme sa rozhodli zakúpiť vstupenku na 8. hodinu ráno kvôli množstvu turistov v neskorších hodinách a samozrejme, že sme urobili správne. Vyhralo ráno. Síce nám trošku primrzol úsmev, ale vychutnali sme si aspoň prvé dve hodinky prechádzky skalami s minimom turistov. Skaly sú otvorené celý rok okrem 24. decembra. Dôležité je si pozrieť sezónne časy otvorenia.
Parkovanie odporúčam zabezpečiť online, avšak keďže sme mali vstupenky, predali nám ho aj na mieste (online už žiaľ voľné kapacity neboli). Nespoliehajte sa však na to, že si vstupenku kúpite na mieste, ak online vstupenka dostupná nebola na danú hodinu, na mieste ju tiež nekúpite.
Adršpašské skaly začínajú po zelenej značke a po vstupe už netrpezlivo čakáme na gotickú bránu, pred ktorou sa všetci fotia. Tam, kde brána stojí, bol pôvodný vstup do skál v minulosti.
Tento okruh má približne 3,5 km a určite si vyhraďte aspoň tri hodinky na jeho prechod. Budete sa totiž kochať neskutočnou silou prírody.
Loďkou po skalnom jazierku
Napriek tomu, že plavba po jazierku sa oficiálne otvára až v Máji, kvôli skoršej jari sme mali šťastie a túto jazdu absolvovali. Platí sa na mieste v centre skalného mesta a vstup stojí 100 kč/osoba. Tu žiaľ psíky ísť nemôžu. Vyšliapete si 153 schodov k jazierku a tam na vás už čaká kapitán lode, ktorý veľmi vtipne a v dvoch jazykoch (česky/poľsky) rozprával o jazierku a okolí.
V minulosti sa používalo na splavovanie spadnutých stromov a jeho farba je tmavohnedá až čierna a to z dôvodu, že prechádza rašeliniskom. Táto plavba trvá maximálne 20 minút a následne vás čaká nespočetne veľa schodov s prevýšením a prekrásnymi až 81,3 metrovými útvarmi s názvom Milenci. Áno, aj v týchto skalách sa stretnete s množstvom pomenovaní na svojich potulkách a necháte fantáziu, aby vám pracovala.
Od jazierka sa vyberieme žltou značkou až k malému vodopádu (je to naozaj krpec) a odtiaľ sa opätovne napojíme na zelenú značku. Veľký vodopád (pri ktorom je aj busta Goetheho) má výšku 16 metrov a steká ním voda z jazierka.
Musím povedať, že tieto skaly mi dali asi viac zabrať, a to kvôli značnému množstvu schodov, ktoré musíte prekonať, kým sa dostanete k najužšiemu skalnému priechodu s názvom Myšia diera, ktorá má na šírku len 50 cm a ľudia čo majú klaustrofóbiu, môžu mať problém cez ňu prejsť.
Filmová tvorba v skalách
Skalné mesto sa dostalo do uší viacerým režisérom a získalo si miesto v rozprávkach ako Princ a Večernica alebo Peklo s princeznou. Skalné mesto je sprevádzané aj svojou vlastnou legendou. Hovorí sa, že v dávnych dobách boli tieto miesta dve mestá. A tí, ktorí cestovali do českej zemi, museli prejsť oboma. Avšak mešťania boli ziskuchtiví a nechali mestami prechádzať aj nepriateľské vojská, ktoré lúpili po celom kráľovstve. To sa však nepáčilo staroslovanským bohom a potrestali tieto mestá skamenením. Avšak do pôvodnej podoby ich už premeniť zabudli. Adršpašsko-teplické skaly sú jednoducho znamenité!
Na otočku vo Veľkej Amerike a Prahe
Vystupujeme zo skalného mesta a na ďalší deň sa presúvame do Ameriky. Áno, Veľkej Ameriky. Je to zatopený lom asi 30 minút od Prahy, kde sa ešte do roku 2021 ťažil vápenec. Lom je asi 800 metrov dlhý, 200 metrov široký a 100 metrov hlboký. Okolo celého lomu je oplotenie (žltá značka) a náučné tabule, ktoré vám priblížia jeho históriu. Je tu samozrejme prísny zákaz kúpania.
Nachádza sa neďaleko dediny Mořina a je taktiež vyhľadávaný filmovými produkciami. Natáčal sa tu napríklad Limonádový Joe. Nakoľko okolo lomu je hustá vegetácia takže si výhľady neužijete z každej časti, ale máte vyhradených zopár miest, kde si ho viete zvečniť celý.
Parkovanie v okolí bolo bezproblémové, je tam niekoľko miest na parkovanie a vstup je bezplatný. Nachádza sa tu viacero menších lomov, ale všetku slávu im berie práve lom Veľká Amerika.
Praha milovaná
Možno to o mne neviete, ale kedysi som v Prahe žila asi tri mesiace a zamilovala som si to tu. Teraz sme však mali na návštevu doslova pár hodín. Plán síce bol prejsť si najznámejšie miesta ako Staromestské námestie, Karlov most, či Václavák, ale keďže sme tam boli v čase Veľkej noci, už tak preplnená Praha, teraz prekvapila aj samu seba, tak sme sa týmto miestam radšej vyhli.
Respektíve, metrom sme vystúpili priamo na Václaváku, zistili, že sú veľkonočné trhy a hnali sme sa ďalej s nádejou, že ďalej to bude lepšie. Nádej nám s blížiacim sa Staromestským námestím a Karlovým mostom klesala, tak sme to dali na domácich a s pokojom v duši sa prešli k Streleckému ostrovu v strede Vltavy, kde si môžete oddýchnuť a nakŕmiť nutrie. Je to síce zakázané, ale ako to už býva zvykom, čo je zakázané, to najlepšie chutí a ľudia ich veselo kŕmili.
Strava a ubytovanie
Keďže bola celkom výzva nájsť ubytovanie na jednu noc počas najväčšieho kresťanského sviatku v roku, podarilo sa nám nájsť ubytovanie na Žižkove v hoteli, ktorý je známy pre svoje veľké konferenčné priestory. Úprimne poviem, že ja by som tu asi kongres neorganizovala. Je to starší hotel, ktorý poskytuje rovnako staršie aj služby.
Čo by som však rada dala ako tip na večeru je reštaurácia Tri Prasiatka nachádzajúca sa v tejto lokalite, kde bola milá obsluha a české jedlá a dokonca mali aj vegetariánsku sviečkovú. A druhou zastávkou bola francúzska raňajkáreň Marthy´s kitchen, ktorá nás naštartovala na našu cestu za saharským pieskom na Slovensko.
Ak ste niekedy nemali sen to tu navštíviť, verím, že tento sen po prečítaní tohto článku mať budete. Pretože stojí za jeho splnenie. Adršpašsko-teplické skaly sú určite nádhera, ktorí stojí za návštevu.
Ďakujeme skaly, že ste nás prijali.
S láskou
Katka
Tipy:
- Po ceste zo skál odporúčam ísť pozrieť aj Adršpašský zámok
2. Lístky na metro v Prahe si viete kúpiť aj online prostredníctvom sms – https://www.dpp.cz/jizdne/cenik-jizdneho
3. Pod rozhľadňou Čáp je samoobslužný bufet
4. Ročne skaly navštívi cez 400 tisíc ľudí