Roadtrip Slovinsko-Taliansko

Na tento výlet Slovinsko – Taliansko som sa neskutočne tešila. Plán bol za 6 dní stihnúť aj hory, kde načerpáme energiu, aj more, kde budeme ležať hore bruchom s drinkom v ruke a spečenými ramenami. A ako znejú staré porekadlá, ak sa príliš tešíte, nič nevyjde tak, ako ste si naplánovali. A presne, to bol náš prípad. Ale poďme pekne poporiadku.

Prvá zastávka –  Slovinsko

Naša posádka mala 4 členov a dokázali sme sa nejakým zázrakom zbaliť do jedného trošku väčšieho auta. A to som ešte donútila posádku, aby sme vzali domácu zeleninu, že bude na raňajky, keď budeme ráno hodovať. Mali sme dvoch šoférov, ktorí online zabezpečili diaľničnú známku na prejazd Rakúskom, na prejazd Slovinskom a do Talianska vám stačí zaplatiť mýto. Dovolenku som začala s jemnou chorobou.

Cesta cez celé Rakúsko trvala asi 4 hodiny a 20 minút (vrátane prestávky) a dosiahli sme prvé hranice – Slovinsko. Krajina sa zmenila na nádherné horské scenérie, neskutočnú zelenú farbu a zavítali sme do našej dedinky Žirovnica, kde sme mali rezervovaný apartmán, najlacnejší, aký sme našli.  Žirovnica má asi 5000 obyvateľov a nachádza sa asi 10 km od jazera Bled, čo bol môj veľký sen.

Apartmán sa nachádzal priamo za reštauráciou, a bola to v podstate jedna veľká izba so 4 posteľami, gaučom, televízorom, kuchyňou a slovenským vínom. Našim. Ak by ste čakali za tento skvost 15 Eur na hlavu, veľmi sa zmýlite. Platili sme 50 Eur/osoba/noc a ako hovorím, bolo to najlacnejšie, čo sme v danej lokalite našli. Prvá búrka za nami a zistenie, že máme zaplavenú toaletu. Ideme a riešime. Napriek tomu, že je Júl a očakávaná teplota mala byť 30 stupňov, začali sme dovolenku s búrkou s 20 stupňami a žiadnym teplým oblečením. Takže vrstvíme, Slováci sa vynájdu.

Roklina Vintgar Gorge

Keďže počasie nás prekvapilo, náš večerný program bolo sledovať predpovede a podľa toho, ako tak sa snažili naplánovať program. Na druhý deň doobeda hlásili slnečno, tak sme to využili a kúpili si online lístky (10 Eur/osoba) do 1,6 km rokliny Vintgar, ktorá sa nachádza v národnom parku Triglav a je obľúbenou zastávkou na ceste k jazeru Bled. Tu vám odporúčam si privstať a kúpiť si lístky na rannú hodinu. Predtým sme ešte stihli raňajky na ubytovaní spolu s našou domácou zeleninou.

Navigácia na niekoľko parkovísk je dobre viditeľná a my sme zvolili to najbližšie k vstupu. Parkovanie na deň stálo 10 Eur. Pripravte si QR kódy vstupeniek, postavte sa do rady a turniketom vojdete na úzke drevené mostíky, ktoré vás prevedú celou roklinou. Naspäť však idete inou trasou, preto zvoľte vhodnú obuv, nakoľko po búrke sú aj mostíky šmykľavé. Roklina vznikla vďaka rieke Radovna, ktorá mení svoju farbu v závislosti od svetelných podmienok.

Musím priznať, že na fotkách bolo náročné zachytiť jej krásu, nakoľko ste mali stále pocit jemnej hmly tesne nad hladinou. Prvých 1,6 km je príjemná prechádzka, až sa dostanete na koniec rokliny, kde sa môžete občerstviť v bufete a dať si ich typický koláč, ktorý vyzerá ako náš orechový alebo kakaový závin. Cesta naspäť k autu vedie cez les smer kostolík sv. Kataríny, kde si trošku oddýchnete od množstva turistov a môžete sa občerstviť pri ďalšom bufete. Trvá to približne 1,5 hodiny a určite to stojí za tie výhľady.

Jazero Bled

Plní dojmov z rokliny si to brázdime cestou smer jazero Bled. Až tu sme zistili, čo je to sezóna a turisti v meste. Parkovanie sme našli bez problémov, cena 20 Eur na 4 hodiny. Pridražieva sa nám.

Jazero Bled má nádhernú tyrkysovú vodu a má vyhradené miesta na kúpanie. Ak by ste si mysleli, že sa hodíte do vody, kde chcete, môže vás to vyjsť na krásnych 200 Eur pokuty, ktoré darujete mestu. Celé okolie je neskutočne krásne upravené, žiadne odpadky. Okruh okolo celého jazera má asi 6 km a je možnosť si požičať loďku za 25 Eur/loď/4 osoby (loď sa volá pletna) a viete sa dopraviť až do stredu jazera, kde sa nachádza kostol Panny Márie v tvare slzy.

Kostol Panny Márie

Do kostola je možný vstup (potreba zakúpiť vstupenku) a musíte zdolať 99 schodov. Je to aj vychýrené miesto pre nevesty. Teda, ak sú ich nastávajúci ochotní nevesty vyniesť po schodoch, čo môže byť poriadna skúška lásky.

Triglavský národný park

Jazero vzniklo roztopením Bohinjského ľadovca, nemá žiadny prítok a vďaka podzemným teplým prameňom je voda veľmi príjemná na kúpanie. Keďže sme už boli veľmi hladní, zbehli sme do najbližšej čarovnej reštaurácie hneď pri ceste, kde dostanete chlieb s cottage cheesom ako pozornosť. Keďže naša posádka nie je veľmi fanúšikom rýb, zvolili sme čevapčiči. S vizuálom na tanieri si veľké starosti nerobia. Ak by ste mali chuť si dať aperitív, tak určite ochutnajte ich Borovničev (pálenku z čučoriedok) alebo víno, ktoré tu  má dlhú históriu. Celá táto oblasť sa nachádza v Triglavskom národnom parku, kde tí najväčší turisti môžu vystúpiť na vrch Triglav.

Slovinská kuchyňa a krémeše

Po výdatnom obede sme sa vybrali poprechádzať okolo jazera. Kamaráti sa išli občerstviť a ja som sa vybrala smer Bledský hrad. Je to najstarší hrad v Slovinsku, nachádzajúci sa na skale vo výške 130 m. Hore za dostanete asi za 20 minút chôdze, a ak by ste čakali, že si na pol ceste spravíte peknú fotku s jazerom, zmýlite sa ako ja. Musíte si zaplatiť vstupné na hrad (15 Eur/osoba), aby ste mali pekný výhľad. To som z časového hľadiska neabsolvovala, ale po lesnej cestičke našla krásny spot bez ľudí s výhľadom na ostrov Panny Márie.

Schádzam za svojimi priateľmi s výhľadom na tmavšie oblaky predo mnou a nádejou, že najkrajšie vyhliadky na jazero – Ojstrica a Mala Osojnica stihneme.

Veľmi sme chceli ochutnať ich Kremno rezino (krémeš), ktorý tu má históriu od roku 1966 a je veľmi obľúbený.  Vojdeme do reštaurácie priamo s výhľadom na vodu, že si dáme kávičku a krémeš, a čašník nás ani neusadil a spýtal sa nás, či tu máme auto. Čudná otázka. Povedali sme, že áno máme na druhej strane jazera. Odporúčanie čašníka znelo: „Bežte k nemu, lebo sa blíži hill storm (horská búrka) a to nie je žiadna sranda“. Koláče sme vzali so sebou (1 krémeš stál 6,60 Eur) a rýchlejším krokom sa vybrali smer auto. Úprimne sme neverili tomu, že to bude také zlé.

Rýchla chôdza sa zmenila na jemný beh a ľutovala som všetkých, ktorí boli v tom čase ešte na vode. My sme síce do auta stihli nastúpiť, ale pekných pár minút sme sa nestihli ani pohnúť z miesta kvôli neskutočnému vetru, silnému dažďu a dopravnej kalamite. Tak sedíme a smejeme sa. Veď čo nám iné zostáva. Aspoň že máme krémeše.

Za polhodinu tento mordor prešiel, takže sme si to zamierili rovno smer ubytovanie. Moja choroba bola na jemnom ústupe. Unavení, ale šťastní, aspoň za pár lúčov slnka, sme opäť sledovali hodinovú predpoveď na ďalší deň a plánovali. Dnes neprší. Balíme sa a vyrážame pomaly k nádhernému vodopádu, na krátku zastávku hlavného mesta a potom smer Taliansko.

Vodopád Peričnik

Vodopád je jeden z najkrajších vodopádov v Slovinsku a nachádza sa asi 30 km od jazera Bled. Je zložený z dvoch vodopádov Horný Peričnik vo výške 52 m a Dolný Peričnik vo výške 16 m. Kuriozitou je, že za Horný Peričnik je možné prejsť a sledovať jeho silu a krásu zozadu samotného vodopádu. Hore sa dostanete asi za 15 minút a druhou trasou dolu približne za rovnaký čas.

Parkovanie naviguje starší pán a lístok (5 Eur) si zakúpite na chate, kde sa môžete aj občerstviť. Napriek tomu, že je to silne turistické miesto, chata nemala až také vybavenie. Vodopád je prekrásny a myslite na to, že ak sa vyberiete poza neho, budete mokrí (možno je dobré pribaliť si pršiplášť).

Bolo nádherné pozorovať jeho silu, počúvať jeho zvuk a sledovať farby okolitej prírody.

Hlavné mesto Ľubľana

Keďže sme už boli na ceste smer Lignano, posledná zastávka v Slovinsku (stále neprší) bola Ľubľana. Zaparkovali sme v parkovacom dome v centre mesta (1 hod – 2,10 Eur). Ľubľana sa nazýva aj mesto drakov, čo nám pripomína aj hneď prvý most, cez ktorý prechádzame – Zmajski most (Dragon bridge).

Most bol súčasťou renovácie mesta a nahradil starší dubový most, ktorý bol postavený v roku 1819 a zničený zemetrasením v roku 1895.  Legenda hovorí, že Jáson a jeho argonauti na tomto mieste zabili bližšie neopísanú veľkú príšeru, a tak sa draky dostali aj do mestského erbu.

Cestou z mosta míňame Centrálny trh, kde si nakúpite zeleninu, ovocie, šatstvo až po miestne špeciality, ako sú med, ručne robené produkty alebo dračie suveníry. Dostávame sa k lanovke, ktorá vedie k 900 rokov starému Ľubľanskému hradu, ktorý sa týči nad mestom.

Na hrad je možné sa dostať aj pešo, ale kvôli času sme zvolili lanovku, na ktorú sme si trošku počkali, nakoľko naraz do kabíny sa zmestí maximálne 27 ľudí a otočí sa za 6 minút. Lístky si kúpite priamo na mieste a obojsmerný (len lanovkový) lístok stojí 6 Eur. Na tento lístok sa dostanete na nádvorie hradu a máte Ľubľanu ako na dlani.

Bereme jedlo do ruky (ich známe pierogi na milión spôsobov) a pokračujeme v kráčaní ponad rieku Ľubľanicu, cez ktorú je postavený aj známy Trojitý most, ktorý navrhol známy slovinský architekt Jože Plečnik a nachádza sa priamo v centre mesta.

Cez Trojitý most sa dostanete na jedno z Hlavných námestí Prešernov Trg, kde sa kedysi nachádzali staré hradby mesta. Šupneme do seba ešte jednu kávu na cestu a blížime sa opäť k nášmu podzemnému parkovaniu – smer Taliansko. A ak by ste nechceli vysedávať v kaviarňach, ktorých je na oboch stranách rieky neúrekom, všade nájdete pitné fontány.

Ubytovanie Taliansko a koncert Toma Odella

Približne po 2 hodinách cesty, a áno, stále neprší, sme dorazili do Talianska, kde nepotrebujete diaľničnú známku, ale platíte mýto pri vstupe do krajiny. Ubytovanie sme našli asi 350 m od pláže v apartmánovom dome, ktorého cena bola podobná ako cena ubytovania v Slovinsku, avšak mal aspoň dve oddelené izby. Tu musím spomenúť enormné množstvo cikád (odporúčam si vziať štuple do uší) a komárov (odporúčam strojček do zásuvky, ktorý sme my kupovali až tam).

Trošku sme si oddýchli, občerstvili sa a večer nás čakal koncert Toma Odella. Keďže bolt tu nefunguje, voláme klasickú taxi službu, ktorá funguje na princípe „prídem približne o 20 minút“, tak sme trpezlivo čakali. Teda moja posádka, ja som trpezlivá nebola. Taxík prišiel asi po polhodine a vysadil nás na miesto, ktoré sme mu zadali. Aréna bola pri vode na pláži, avšak bolo tam extréme ticho. Zistenie: zadali sme zlú adresu konania koncertu.

Takže šup pešo 17 minút do správnej arény, kde už koncert fičal na plné obrátky. Avšak vďaka jemnému Tomovmu meškaniu, sme ho stihli takmer celý. Koncert bol fenomenálny a ak nepoznáte tohto britského umelca, odporúčam si vypočuť jeho tvorbu.

Opäť zamračené – smer Benátky

Ako to už býva pri nás zvykom, sledujeme hodinovú predpoveď a napriek imaginárnej snahe rozplynutia oblakov, sme sa rozhodli, že si spravíme výlet do Benátok, ktoré sú od Lignana vzdialené asi 1 hodinu autom.

Dostaneme sa do prístavu, kde je niekoľko parkovísk. Parkovné nás vyšlo na 8 Eur/deň. Bola asi jedna hodina poobede. Trajektom to na druhú stranu do Benátok trvá asi 30 minút a stojí 10 Eur/osoba. Lístky si priamo kúpime na móle. Lístky kúpene, do odchodu lode sme mali 30 minút, tak sme si sadli na kávičku do jednej reštaurácie, ktorá bola v prístave. Behom 10 minút ju však celú uzavreli, lebo prišla taká super búrka, že sme sa rozlúčili aj s trajektom, aj s gondolami. Vlny boli tak vysoké, že ani lode prichádzajúce z Benátok nevedeli zakotviť.

Prečkali sme asi dve hodiny a po búrke ani stopa. Baby z trajektu na nás kričia, že na nás stále čakajú a že loď náš vezme, aj keď sme mali vstupenky na presný čas. Chvalabohu. Prichádzame do Benátok a tam je neskutočných 35 stupňov a milión turistov, ktorí kvôli búrke nestihli odísť trajektami na pevninu.

Ak ste niekedy boli v Benátkach, viete, že si musíte dávať pozor na osobné veci, a že tu fungujú taxíky formou lodí a potom gondoly. Taká gondola taxi vás vyjde na 2 Eurá/osoba (ak sa nejedná o privátnu jazdu).  

Mesto mostov a kanálov

Benátky pozostávajú z viac ako 100 ostrovov, navzájom oddelených kanálmi a mostami. Najväčší, najdôležitejší a najznámejší kanál je Veľký kanál, ktorý je dlhý takmer 4 km. Predierame sa množstvom stánkov a turistami a dostávame sa na najznámejšie námestie Sv. Marka, postavené v 9. storočí, ktoré je momentálne v rekonštrukcii. Bazilika Sv. Marka je neskutočné architektonické dielo z roku 1092 a patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby v Taliansku.

Medzi najznámejší most patrí Most nárekov, ktorého názov je odvodený od povzdychnutia väzňov, ktorí mostom prechádzali na ceste do väznice, ktorá sa nachádzala na druhej strane, dnes známy Dóžov palác.

Každý rok vo februári sa Benátky premenia na karnevalové mesto a masky si viete kúpiť takmer v každom druhom obchodíku. Počet týchto osláv do mesta príde až 3 milióny ľudí. Ak nemáte veľa času ako my (keďže posledný trajekt na pevninu nám kvôli búrke ide o 2,5 hodiny), odporúčam navštíviť malý, skrytý poklad – Libreria Acqua Alta. Je to obchodík s knihami, pohľadnicami, obrazmi, komiksami, kde je v jednom okne pristavená gondola a vy sa v nej zadarmo môžete odfotiť. A ak by ste chceli unikátny šperk pre seba – vyberte si v niektorom obchodíku šperk z benátskeho skla nazývaného Murano.

Talianske jedlo je láska

Vo večerných hodinách sme sa vrátili opäť do Lignana, kde sme si chceli vychutnať klasické talianske jedlo – pizzu a cestoviny. Našli sme výbornú reštauráciu La Botte, kde teda porcie jedla nenasvedčujú cenám. Jediným šťastím bolo, že sme si predtým pozreli recenzie a zistili, že jedna porcia cestovín je u nich, celá panvica. Čiže pre rodiny s deťmi ideálna kombinácia ceny a porcie. A ešte aj jedlo bolo výborné!

Veľmi sa oplatí nakúpiť si jedlo v potravinách, ktoré boli lacnejšie ako na Slovensku a povedzme si pravdu, ich mozzarella, šunka alebo aj obyčajný chlieb, chutili neskutočne. Takže sme k týmto našim raňajkám, pripojili aj nútene vláčenú slovenskú zeleninu.

V každej reštaurácii je prepitné väčšinou už započítane v obsluhe (približne 2 Eurá/osoba), takže sa nemusíte báť, ak ste nebodaj zabudli oceniť kuchára. Určite nevynechajte ochutnávku kávy a samozrejme croissanty. Tie boli neskutočné!

Prvýkrát na pláži v Lignane

Náš klasický večerný program bolo počasie. Opätovne zamračené počasie nám dokazovalo, že ani Júl nie je v Taliansku záruka horúčav. Keďže Lignano patrí k najnavštevovanejším letoviskám severného Talianska, môže sa vám kľudne stať, že na pláži stretnete kamarátku s rodinou, s ktorou sa neviete stretnúť v Bratislave. Je rozdelené na tri časti Sabbiadoro, Pineta a Riviera. Naša pláž bola Pineta, ktorá nebola až tak rušná (najväčšie párty aj mólo v tvare mušle sa nachádza v časti Sabbiadoro).

Všade sú borovice, takže je to tam veľmi voňavé a ešte sú všade aj požičovne bicyklov, ktoré sa určite oplatí využiť, keďže 40 km značených cyklotrás vás môže doviesť až do Bibione alebo Caorle.

Park Ernesta Hemingwaya a kostolík S. Maria del mare

Doobedie sme využili na prechádzku parkom Ernesta Hemingwaya, ktorý Lignano navštívil v roku 1954 a označil ho ako Floridu Jadranu. Neďaleko si môžete oddýchnuť v areáli kostolíka S. Maria del mare. A je to tu! Pláž. Dve lehátka s dáždnikom vás vyjdu na 27 Eur/deň, tak poďme do vody.

Park Ernesta Hemingwaya

Voda bola po búrkach trošku mútna, ale extrémne teplá. Mali sme krásny výhľad na mračná, ktoré sa k nám neúprosne blížili. Približne 20 minút vo vode a zrazu červená zástava a píšťalka Mitcha Buchannona (Bjukenena) z Baywatchu, aby všetci vyšli z vody, kvôli náhlej zmene počasia.

Neskutočné zážitky!

Sadli sme si teda na kávičku do polo krytej plážovej reštaurácie, kde sme hneď po objednaní zažili silný nárazový vietor a za pár minút aj krúpy s ním spojené. Taliani si z toho veľkú hlavu nerobili, zamestnanci sa skryli vo vnútri reštaurácie, zatiaľ čo my, turisti, sme s pizzou, kávou alebo pohárom vína v ruke (chvalabohu) stáli prikrčení pri stene reštaurácie a snažili sme prežiť ďalšiu zo série búrok.

Mokrí, ale za to vyrehotaní, sme si ako všetci turisti, opäť sadli za mokré stoly, objednali si tri čaje (ktoré tu asi nie sú žiadanou komoditou, lebo nám ich doniesli v šálkach na kávu) a spokojne sme si odkráčali na ubytovanie. Tu už moja choroba bola opäť na výslní. Zostával nám posledný deň dovolenky, ktorý bol nádherne slnečný. Toľká radosť!

Ráno som sa zobudila s tým, že choroba je v plnej sile, takže šup nasadiť antibiotiká a probiotiká. Posledný pekný deň dovolenky som teda strávila v posteli s romantickým zvukom cikád.

Čakala nás domov dlhšia cesta, za to s krásnymi výhľadmi na talianske aj rakúske Alpy. Výhoda cesty autom a prenosnej chladničky je aj to, že sme si nakúpili ich výborné potraviny. A áno, našu zeleninu sme celú zjedli. Hold vzdávam všetkým šoférom, ktorí zvládnu tieto dlhé trasy šoférovať. Trvalo nám to približne 6,5 hodiny čistého času.

A aká to teda bola dovolenka?

Ak by som túto dovolenku mala zhodnotiť, určite by som povedala, že oddychová teda nebola. Ale to, že bola plná neočakávaných udalostí, smiechu a skvelých zážitkov, to viem povedať na 110 %.  Naučila ma, že akokoľvek si veci plánujeme, aj tak sa môžu kedykoľvek zmeniť.

Preto si život užívajte naplno presne tak, ako sa deje.

S láskou

Katka

Tipy:

1. Slovinsko bolo trošku drahšie ako Slovensko, treba sa na to pripraviť
2. Takmer všade zaplatíte kartami
3. Lignano je vhodné aj pre rodiny s deťmi (je tu aj zábavný a vodný park)
4. Aperitív v Slovinsku čapujú 0,03 dcl
5. Rýchlosť na cestách je rovnaká aj v Slovinsku, aj v Taliansku v porovnaní so Slovenskom
6. Často merajú rýchlosť práve v tuneloch, ktorých je tu neúrekom
7. Odporúčam pršiplášť, štuple do uší a antibiotiká 😊
8. V Taliansku sa trošku ťažšie dohovoríte po anglicky