Atény – mesto Bohov

Máj, lásky čas. A čo môže byť krajšie ako darovať niečo sebe samej. Viete, že milujem Grécko a tentokrát som si darovala hlavné a najväčšie mesto Grécka – Atény, pomenované po svojej patrónke bohyni Aténe. Poďte spolu so mnou preskúmavať jeho zákutia!

Prvé pocity po prílete

Leteli sme z Viedne ranným letom (letenka v 2 mesačnom predstihu stála 60 Eur), takže trošku adrenalínu hneď na začiatok vo forme skorého vstávania a únavy. Napriek avizovanému letu cca 2 hod. 40 minút, sme asi za 2 hodiny boli nad pristávacou plochou. A musím sa priznať, že toto pristátie bolo pre mňa doteraz najhoršie. V ten deň sme chytili veľký vietor a triaslo s nami ako s ovocím v mixéri.

Letisko sa nachádza 23 km od hlavného mesta a máte viac možností, ako sa z neho dostať do centra. My sme zvolili taxík prostredníctvom Uberu (Bolt tu nefunguje), ktorý nás vyšiel približne 50 Eur a boli sme štyria. Ak by ste si zvolili metro, nachádza sa neďaleko letiska, smer Egaleo, modrá dráha, zastávka Monastiraki (centrum mesta, kde sme bývali) a lístok vás vyjde 10 Eur/osoba. V meste ste za približne 40 minút. Taxíky sú žlté a nápadné a môže sa vám stať, že ak ste 4, nemusia vás vziať. Zvláštna politika objednávania cez Uber. My sme mali šťastie a už sme sa rútili smer Atény.

Rím, že je špinavý?

Zaparkovaní a prvé, čo sme hľadali ako správni Slováci, bola akákoľvek otvorená reštaurácia, lebo už sme od hladu a smädu ani nevideli. Trojkombo fredo espresso (ľadová káva bez zmrzliny), pomarančový fresh a veľké pivo nás hneď postavili na nohy. A samozrejme miska chipsov, a potom druhá. Neviem dokedy by ich nosili, keby sme tam boli dlhšie. V Grécku si vás uctia vždy nejakou pozornosťou zadarmo. Raz som odchádzala aj s fľašou vína od pána majiteľa.

Ubytovanie sme našli prostredníctvom booking.com a cena nás zarazila. V centre mesta na 4 noci bola cena 67 Eur/osoba. Za túto cenu sa neubytujete ani na Liptove. Musím však jedným dychom dodať, že bytové domy tu vyzerajú, že v nich nik nebýva, respektíve sú staré, pografitované a v tom lepšom prípade nemajú vybité okná. My sme mali šťastie, ubytovanie riešené formou self – check inu, takže s majiteľom sme ani neprišli do kontaktu, dokonca so žiadnym susedom, takže možno tam naozaj nik nebýval, len my.

Ak ste niekedy boli v Ríme, môže sa Vám zdať, že je špinavý. Ja som bola v Ríme, a keď som uvidela Atény, povedala som si zlatý Rím. Odpadky na uliciach, pachy kanálov, či spomínané staré stavby a grafity dotvárajú zvláštnu emóciu hlavnému mestu, ktorým sa stali v roku 1834, keď sa oslobodili spod tureckej okupácie.

Free walking tour

Najlepším spôsobom ako spoznať mesto je vyraziť na prehliadku mesta so sprievodcom, ktorý vás prevedie zadarmo a na konci, ak uznáte za vhodné, mu môžete nechať prepitné ako vďaku. Prehliadka trvala asi 3 hodiny a teda nebudem klamať, že nás nohy boleli a z hláv sa nám parilo (mali sme krásnych 31 stupňov), takže si určite nezabudnite pribaliť veľa vody.

História v skratke

Tri muchy zabijete jednou ranou, ak sa vyberiete k trilógii budov – Aténska univerzita, Akadémia a knižnica, ktoré sa nachádzajú len pár minút od srdca mesta a tým je námestie Syntagma. Budovy sú postavené z bieleho mramoru a stavať sa začali v roku 1864. V knižnici sa v roku 2017 nachádzalo cez 2 milióny kníh a máp, áno dobre čítate, cez dva milióny. Univerzita pojme vyše 40 000 študentov ročne a zamestnáva cez 4000 profesorov a do Akadémie sa dostanete, len vtedy, ak ste jej členom. A všade hold božstvu – sochy Atény, Sokratesa, či Platóna dotvárajú spolu s mandaríkovníkmi nádherný kus histórie.

Starý kráľovský palác a lá Grécky parlament

Kráľovský palác bol postavený v roku 1836 a od roku 1929 je aj sídlom parlamentu. Určite ho neprehliadnete, pretože ho strážia vojaci oblečení v špeciálnom odeve nazývanom fustanelle, čo je vlastne tradičná skladaná sukňa pochádzajúca z Balkánu. Vojaci strážia hrob neznámeho vojaka a každú hodinu si môžete užiť striedanie, avšak dajte si pozor, aby ste pri fotení neprekročili „líniu“ a nemuseli vás samotní vojaci upozorniť.

Vchod do paláca je navrhnutý na západ a východ na juh. A viete, čo znamená grécka vlajka? Biela farba znamená čisté srdce a modrá farba, modré nebo. Grécka modrá farba bola navrhnutá v Egypta a jej odtieň vyrobili z mušlí.

Depeche Mode, U2, či Black Sabath

Celomramorový Panathénajský štadión postavený v 4. storočí pred n.l. mal pôvodne drevené sedadlá, kapacitu 50 tisíc ľudí a organizovali sa tu honby na divoké zvieratá.  Štadión bol sídlom prvých letných olympijských hier, ktoré sa konali v roku 1896. V súčasnosti sa využíva primárne na koncerty, nakoľko má skvelú akustiku a prehliadky módnych domov ako je napríklad Dior.

V súčasnosti usadí až 80 000 ľudí a sedadlá už dávno nie sú drevené.

A potom je tu Plaka!

Aby som Aténam nekrivdila, priamo pod Akropolou sa nachádza nádherná štvrť Plaka, nazývaná aj susedstvo Bohov. Je to presne tá štvrť, ktorú hľadáte v každom meste. Úzke uličky, malé obchodíky, turistické nákupné raje, či neskutočné reštaurácie a hlavne život aj po zotmení. S výhľadom na vysvietenú Akropolu by si niekto mohol povedať, že až gýčové.

Ach Akropola!

Tento monumentálny komplex stavieb bol postavený v rokoch 447 až 406 pred Kristom a vypína sa na kopci do výšky 150 metrov. Rozprestiera sa na ploche 320 metrov dlhej a 156 m širokej.  Asi 300 metrov od Akropoly sa nachádzajú 3 pahorky – Philopappos, Pnyx a Vrch Nýmf. Na ten prvý sme sa vybrali a príjemným stúpaním sa dostali až na jeho top, kde sa nám otvára Akropola z rôznych strán a aj farieb, pretože je tu nádherný západ slnka.

A teda ešte jeden tip – Attic Urban Rooftop bar, kde si chvíľu vystojíte radu, ak nemáte rezerváciu, ale drink za 14 Eur s pohľadom Akropolu so západom slnka za to stojí.

Grécka kuchyňa je top!

Grécka kuchyňa je jedna z najzdravších kuchýň a dokonca prvá kuchárska kniha pochádza práve odtiaľto. Typickými prísadami sú olivový olej, bylinky a cesnak. Preto si jeden olej pribaľte aj do kufra. Chutí inak, ako tie, ktoré si kúpite na Slovensku v supermarketoch. Keď si niekto myslí, že kuchyňu tvorí iba gyros a pita chlieb, nikdy nebol v Grécku.

Odporúčam vám ochutnať mousaku – dokonalé spojenie baklažánov, cukiet, zemiakov, mletého jahňacieho mäsa a paradajkovej omáčky. To všetko preliate bešamelom a zapečené v štýlovom pekáči. Souvlaki väčšina z vás aj pozná, len nevie, že sa to tak volá. Sú to malé špízy z bravčového mäsa marinované v zmesi olivového oleja, vínneho octu a byliniek a k nim nemôžu chýbať Tzatziky, hustý jogurt s uhorkou, cesnakom a olivovým olejom. Za mňa odporúčam reštauráciu priamo v časti Monastiraki v blízkosti Plaky, ktorá vás ale nezruinuje svojimi cenami – Efcharis.

Keftethes sú mäsové guličky pripomínajúce Ikeu, ale v rajčinovej omáčke a najlepšie k nim ide pita chlieb. Netreba zabudnúť na najviac servírované zákusky a tým je hustý (a keď hovorím hustý, tak taký hustý, že ho krájajú)  grécky jogurt preliaty medom a orechami (najlepší v Aténach majú v raňajkárni Stani) alebo baklava prekladaná mandľami, orechami, pistáciami a preliata kopou medu. Stále však lepšie ako veterník.

Keď vám počasie zmení plány

Mali sme veľké plány, že si prenajmeme privátnu loďku a budeme sa s ňou plaviť po malých ostrovoch v okolí Atén. My sme ju vlastne aj prenajatú na celý deň mali (denný prenájom s plnou nádržou stojí približne 200 Eur + chladnička s ľadom zadarmo).

Odviezli sme sa Uberom do prístavu Pireus, kde sme si kúpili lístky (približne 40 Eur spiatočný/osoba) na Flying Dolphin loď, ktorá nás za približne hodinu prepravila do nášho cieľa a tým bol ostrov Agistri – borovicový raj s nádhernými nedotknuteľnými plážami a priezračnou vodou. Odporúčam predtým večer to neprehnať s jedlom a alkoholom, nakoľko jazda môže byť trošku adrenalínová.

Po príchode sme volali nášmu „kapitánovi“, ktorý nám oznámil, že sú veľké vlny a na vodu ísť nemôžeme, takže improvizácia. Požičali sme si elektro-bicykle (18 Eur/osoba/deň) a prebrázdili nimi ostrov.

Dragonera, Aponisos a Skala

Celým ostrovom vedie len jedna cesta a vôňa borovíc a vy môžete objavovať skryté poklady s vetrom vo vlasoch. Navštívili sme tri pláže ostrova –Dragonera, Aponisos a Skala.

Dragonera je malá pláž s 5 lehátkami, nekonečným výhľadom a jedným stánkom s drinkami. Pri otázke, kde je toaleta ti majiteľ odpovie, že všade za nami, čo znamená v lese na lyžiara a k tomu s borovicovým nádychom. Aponisos je súkromná pláž, kde platíte vstup 5 eur/deň a máte v tom pohodlné lehátka s dáždnikom a spevom pávov, ktorí na ostrove žijú. Tu som prvýkrát videla morských ježkov v takom počte, že som do vody nevošla, aj napriek tomu, že sa držali primárne pri skalách a voda bola taká priezračná, že mať rtg oči, vidím aj pod piesok.

Skala je už turistickejšia, rozľahlá pláž s reštauráciami, avšak pozor s malými medúzami. Nepredstavujte si však tisíce turistov, stále je to raj na oddych a pokoj od rušných a hlučných Atén.

Avšak aj Atény majú svoje pláže, síce spoplatnené, ale dá sa to prežiť. Vstupné stálo 8 eur/osoba a najlacnejšie lehátka stáli 5 Eur/deň/osoba. Samozrejme vám radi prinesú aj servis a ten si veru nechajú zaplatiť. Fľaša najlacnejšieho vína stála 33 Eur, preto určite odporúčam doniesť si svoje aj jedlo, aj pitie.

A že prečo Atény?

Pretože sú mixom bohatej histórie, nepreskúmaných ostrovov, úžasných ľudí, jedla a aj pláží, na ktorých hrávajú DJ najväčších mien. My sme minuli Paul van Dyka o jeden týždeň.

Ak to milujete a nebude vám vadiť ich neporiadok a hlučnosť, potom si Atény určite zamilujete. Ja sa úprimne priznám, že viac milujem iné časti Grécka ?

S láskou

Katka