Budapešť z iného pohľadu

Legendy hovoria, že kedysi dávno som žila v Prahe a mala som pocit, že je to najkrajšie veľkomesto v našej krajinnej blízkosti, ktoré som navštívila. A potom som sa ocitla v Budapešti a legendy sa prepísali. Toto mesto je neskutočné. A po rokoch som sa tam vrátila opäť. Tentokrát nie ako turista, ale ako človek, ktorý išiel navštíviť priateľov a užiť si Budapešť z iného pohľadu. Poďme teda na to!

Vlakom na Nyugati pályaudvar

Do Budapešti sme sa vybrali z Bratislavy vlakom (jednosmerný lístok v 2. triede s miestenkou stojí 19,80 Eur) a trvá to približne 2,5 hodiny. Teda, ak máte to šťastie a slovenské železnice idú ako po masle. Čo sa teda mňa takmer nikdy netýka.

Po príchode na stanicu sa rozkukávame a čakáme na nášho sprievodcu a.k.a. kamaráta, ktorý nám celý výlet naplánoval. Máme ho! Prvý úspech za nami. Ideme si kúpiť lístky na MHD, aby sme sa mali ako prepravovať po Budapešti. Nenechajte sa zmiasť automatmi, ktoré sa tu nachádzajú – modré a žlté sú na lístky na vlak a vlastní ich jedna spoločnosť. My hľadáme tie fialové, ktoré sú na kúpu lístkov na MHD. Kupujeme 10 jednorazových lístkov (1 lístok – 1 cesta – 1 Euro) a platiť sa dá priamo kartou v automate.

Ubytovanie v Pešti

Budapešť, ako ju poznáme dnes, vznikla v novembri 1873. Dovtedy to boli dve samostatné kráľovské mestá Budín a Pešť a mestečko Starý Budín. Rozprestiera sa po oboch stranách rieky Dunaj na ploche asi 525 m². Naše ubytovanie bol airbnb byt v pavlačovom dome neďaleko známeho Central Market hallu (Veľkého trhu). Trh je otvorený každý deň v týždni okrem nedele a je najväčším trhom v Budapešti.

Nielenže tu nájdete čerstvé ovocie a zeleninu, klobásy a papriky od výmyslu maďarských kuchárov, ale na poschodí sa aj môžete občerstviť v niektorej z reštaurácii. A v podchode sa nachádzajú aj potraviny, ak by vás omrzeli tradičné maďarské potraviny. Oddýchneme si, navečeriame sa a tešíme sa na ráno.

Okružný deň Budapešťou

Stretneme sa s našim kamarátom Markom a pešo sa vyberieme cez Dunaj po zelenom moste (Szabadság híd) smer Buda, kde nasadáme na električku č. 56a smer Greenish tram station (Hűvösvölgy), kde nám cesta trvá asi 35 minút. Tu sa stretávame so zvyškom posádky. Radosť, že ich opäť uvidím mnou lomcuje. V električke si označíme lístok a už sa vezieme. Mimochodom električka stojí priamo pred známymi kúpeľmi Gellért spa, ktoré sú otvorené od roku 1918.

Detský vláčik?

S priateľmi som sa nevidela takmer rok, rýchle objatia a už sme šlapali smer Detský vláčik. A keď hovorím detský, nemyslím tým, že je pre deti, ale že ho obsluhujú deti. Čiže sprievodcovia sú deti v určitom veku, pekne oblečené v sprievode dospelého „kolegu“ a na každej stanici sa zdravia so svojimi kolegami na staničkách ako praví výpravcovia. Lístok na túto lokomotívu stojí 1000 HUF a dá sa platiť len v hotovosti. Trasa má približne 11,7 km a je to krásna vyhliadková jazda otvorená od roku 1948.

Vyhliadková veža princeznej Sisi

Vystúpili sme na stanici Jánoshegy a pokračujeme pešo do mierneho kopca lesom smer park Normafa. Je to príjemná prechádzka a v parku sa nachádza aj skvelé foto miesto. No my pokračujeme ďalej až na najvyšší kopec Budapešti – János hill (528 metrov), na ktorom sa nachádza vyhliadková veža princeznej Sisi (Erzsébet – kilátó). Veža bola postavená v roku 1910 a na najvyšší bod vedie 100 schodové točivé schodisko. Ak máte šťastie na čistú oblohu môžete vidieť až do diaľky 80 km a dokonca zazrieť aj Vysoké Tatry.

Vstup do veže je zdarma, sú tam aj toalety a dokonca aj kaviareň, kde sa viete občerstviť. Je to naozaj malebné miesto v lese. Keď sme zišli dolu, pri prvom bufete v Normafa parku sme sa zahriali barack pálenkou. Veď sme v Maďarsku!

The rock – skala

Schádzame pomaličky dolu a áno, zrazu nás prekvapili krúpy. Takže sa skrývame pod stromami a smejeme sa. Nebola by som to ja, keby ma na výlete neprekvapila horská búrka, dážď alebo krúpy. Prečkáme a dávame si pozor na nohy, nakoľko terén je trošku mokrý. Väčšina z nás má obuté tenisky. Na ľahkú turistiku ako vyšité.

Prichádzame k skale (Tündér Szikla), ktorá od roku 1977 patrí do chráneného územia, preto si treba dávať pozor. Spravíme si zopár fotiek a trošku zhoršeným terénom sa vraciame späť do civilizácie, kde nasadneme na autobus smer Szell kalman tér a pešo sa prejdeme do Millenáris parku, kde sa trošku osviežime a konečne si oddýchneme. Sme na polceste nášho výletu.

Okrsok Budínskeho hradu

Budapešť sa delí až na 23 okrskov a asi najznámejší je práve ten, kde sa nachádza Budínsky hrad. Z Millenáris parku sme si vzali kávu so sebou a pomaly sa vybrali sme Budínsky hrad. Tu sa už počet ľudí na m² začal zhusťovať a slniečko začalo vykúkať. Budínsky hrad pochádza z 13. storočia a od roku 1987 je zapísaný aj do zoznamu Unesco. Momentálne sa v hradnom komplexe nachádza Maďarská národná galéria, národná knižnica a historické múzeum.

Ak sa k nemu vyberiete zo zadnej strany (tej pokojnejšej), budete mať krásny výhľad na okolité  kopce a môžete si oddýchnuť na lavičkách. Cez uličky prejdete k centru diania a tým je Rybárska bašta, čo je vlastne neogotická stavba pochádzajúca z 20. storočia. A áno, toto je presne to miesto, z ktorého hradieb vznikajú najkrajšie zábery na druhú stranu Pešti s ikonickým maďarským parlamentom.

Parlament – symbol Budapešti

Keď chvíľočku počkáte a uvoľní sa vám priestor v jednom z okien hradieb, budete mať nezabudnuteľné zábery na druhú stranu Budapešti. Parlament je najväčšia stavba v Maďarsku s dĺžkou 268 m a šírkou 123 m. V priestore pod kupolou sú uložené korunovačné klenoty.

Na stavbe sa podieľali aj Slováci, ktorí si sem chodili zarobiť na týždňovky. Komplex má až 691 miestností a dokopy sa tu nachádza až 20 km chodieb. Na stavbe pracovalo až 100 000 ľudí a spotrebovali 40 miliónov tehál. Interiér je vyzdobený zlatom a to až 40 kilogramami.

Do parlamentu je možné zakúpiť si aj vstup s prehliadkou, ktorá trvá asi 45 minút (počet lístkov na deň je limitovaný).  Fotky porobené a po hradbách sa vyberieme smer Citadela.

Hlavná dominanta je Citadela

Pevnosť je postavená na prírodnom vrchu Gellért a nad mestom sa týči od roku 1850. Citadelu nepostavili obyvatelia Budapešti, ale habsburská armáda. Kráčame množstvom schodov smerom hore, odkiaľ sú naozaj krásne výhľady na Budapešť, no v súčasnosti jej hlavná atrakcia samotná socha, prechádza rekonštrukciou. Citadela bola postavená ako pevnosť, v ktorej boli kasárne a munícia, avšak nikdy neboli použité.

Nakoľko je v rekonštrukcii, bližšie k nej sa nedostanete a nemusíte platiť ani vstup. Je tu však aj bunker, ktorý v rámci vstupu je možné navštíviť. Pred vstupom do Citadely stojí Socha slobody, 14 metrov vysoká bohyňa Niké. Keď sme si trošku oddýchli a nadýchali sa výhľadov, zostupujeme dolu opäť smerom k zelenému mostu a prechodu cez Dunaj na peštiansku stranu.

Pýtate sa, čo sme jedli?

Nebojte sa, gastronómiu určite nevynechám, ale môže trošku prekvapiť, že maďarskú kuchyňu sme tentokrát vynechali úplne. Počas nášho pobytu sme navštívili 3 reštaurácie, ktoré prekvapili. Prvou z nich je výborná ukrajinská reštaurácia na peštianskej strane, kde som si dala vynikajúcu polievku boršč a jemné vareniky, čo sú vlastne naše pirohy plnené zemiakovou plnkou preliate oškvarkami a smotanou.

Druhým výberom bola skvelá neapolská pizza v Millenáris parku a treťou je Maďarom dobre známa reštaurácia Púder (áno, ako ženský púder), známa medzinárodnou kuchyňou a industriálnym vizuálom. Treba povedať, že v reštauráciách si automaticky pripočítavajú sprepitné v hodnote 10-12 % z celkového účtu. A ako správni Slováci sme na cestu mali v batohoch aj vlastné pochutiny.

Výlet končí, ale priateľstvo zostáva

Budapešť je jedno prekrásne mesto, kde sa takmer všade dohovoríte po anglicky. A keby ste s tým nebodaj mali problém, naučte sa frázy „mennyibe kerül” (koľko to stojí?) a „Kösz” (Díki) a ostatné dojednáte s úsmevom. Máme v nohách 26 tisíc krokov a nádherné zážitky. Vďaka vám kamaráti, že ste s nami strávili čas a tieto chvíle spravili nezabudnuteľnými.

Priateľstvo je o ľuďoch, o ničom inom.

Tešíme sa na vás na Slovensku!

S láskou

Katka