Írsko – krajina Vikingov na zelenom ostrove

Írsko bola pre mňa dlho destinácia, kam som chcela zavítať, avšak vždy som sa nejak odklonila. Tentokrát sa mi to podarilo v januári 2019 a zo zimy na Slovensku som zavítala do kvitnúcej zimy do Dublinu. Nie nadarmo sa Írsku hovorí zelený ostrov. Ponorte sa so mnou do krajiny Vikingov, zelene a dobrého piva.

Medzinárodné letisko Dublin

Skvelé spojenie medzi Bratislavou a Bhaile Átha Cliath (ako sa nazýva Dublin po Írsky) trvá približne 2,5 hodiny s posunom času o 1 hodinu dozadu. Letisko sa nachádza približne 10 km od centra Dublinu a je jednoduché sa odtiaľ dostať linkami Dublin autobusu č. 16a, 33, 33n, 41, 41b, 41c, 46x, 102, 746, 747, 748 priamo do centra mesta.

Najstarší bar v Dubline

Po ceste z letiska som si užívala jazdu v opačnom pruhu. Áno, v Dubline sa jazdí vľavo. Keď priletíte v čase ako ja, približne 16:30, pripravte sa na kolóny až do mesta. Dá sa to však zvládnuť, pretože sa neviete vynadívať na zelené stromy a hlavne nám neprirodzené riadenie vľavo.

Šoféri by ma asi opravili, že je to jednoduché a ľahko prispôsobivé. Verím, že áno, pre niekoho. V Dubline nemáte núdzu o reštaurácie, či puby. Každý jeden je originál. Ale ten najstarší je podľa miestnych len jeden – The Brazen Head. Napriek tomu, že bol chladný január, ľudia posedávali pri pivku aj vo vonkajších priestoroch. Tento pub bol príjemný, hrala tu typická írska hudba a čapovali znamenitého Guinessa (6 Eur). Keďže som bola neuveriteľne hladná, dala som si miestnu špecialitu dusené jahňacie mäso s kopou zeleniny a zemiakovým pyré. Netvrdím, bolo to znamenité, ale pripravte si peňaženky. Toto „skoro slovenské“ jedlo ma vyšlo na 16 Eur a to som si myslela, že len kvôli „značke pubu“. Omyl! Celý Dublin je úžasne drahý.

Parky, parky a opäť parky

Počasie síce nevyzeralo, že sa umúdri, ale tu je to vždy ako na hojdačke, takže som nasadila kapucňu a ranná cesta autobusom mohla začať. Lístok si kúpite priamo u šoféra a je dôležité mať presne. Nemá čas sa zaoberať vydávaním drobných, takže majte peniaze hneď po ruke. Využitie možnosť sadnúť si do doubledeckeru (poschodový autobus) hore, nech si užijete výhľady na zelený Dublin. Ak by vám nebodaj došla šťava v telefóne, to čo sa stalo realitou v Bratislave v roku 2018 (nabíjačky v autobusoch), je tu na každom druhom operadle.

Dostávam sa do jedného z množstva parkov v Dubline (Merrion park), kde si pokojne tróni Oscar Wilde. Rovno cez cestu je dom, kde vidíte priamo okno (námestie Merrion č.1), v ktorom sa Oscar narodil. Na jeho pamiatku mu v roku 1997, írsky umelec Danny Osbourne, venoval vytvorenie tejto sochy pozostávajúcej z troch častí ako poctu jeho tvorbe a životu. Len pár krokov od parku sa nachádza Írska národná galéria, kde je vstup zadarmo. Využitie to, stojí naozaj za to!

Írska národná galéria

Táto galéria ako jedna z mála má pre turistov aj domácich vstupné zadarmo. Vyhraďte si na ňu dostatok času, lebo expozície, ktoré sú v nej umiestnené patria k najväčším v Európe.

Mala som to šťastie, že som ešte stihla expozíciu majstra Michelangela Merisi da Caravaggia, ktorý tu mal vystavený obraz „Zatýkanie Ježiša“. Sadnite si na jednu z lavičiek, rozjímajte a užívajte si umeleckú tvorbu z viacerých uhlov pohľadu.

Molly Malone a Temple bar

Trošku sa nám rozpršalo a hlavná nákupná ulica (Grafton) nestráca svoje čaro, ani počet nakupujúcich ľudí. Od rumunských barberov až po hrajúce výklady ponúkajúce varené víno (omnoho sladšie ako naše slovenské). Prechádzam k dvom veľmi známym monumentom Dublinu, ktoré stoja za pristavenie.

Jedna predavačka rýb Molly Malone utkvela v srdciach obyvateľov naozaj silno a to aj vďaka svojmu osudu. Molly údajne žila v 17. storočí a práve na ulici Grafton predávala vo svojom vozíku ryby. Bola nádherná, milá s poriadne vyvinutým poprsím. Aby prežila, musela však predávať aj svoje telo, čo sa jej stalo osudným. V roku 1699 ju jeden klient nainfikoval cholerou a Molly umrela na ulici v Dubline. Napriek negatívnemu osudu jej mesto vzdalo poctu práve bronzovou sochou a skladba „Cockles and mussels“ ju preslávila. Je to írska tradičná pieseň prespievaná množstvom umelcov a dodnes je považovaná za neoficiálnu hymnu Dublinu.

História azda vizuálne najznámejšieho podniku v centre mesta Temple baru siaha až do roku 1599, kedy sa pán William Temple (učiteľ a filozof) dostal do služieb zástupcu Írska a následne sa sem presťahoval. Svoj dom si postavil práve na rohu ulice nazývanej Temple lane. Je síce ťažké sa pri ňom odfotiť a nemať tam 100 turistov, ale keď podídete zboku ulice, fotka je Vaša. Určite však existujú lepšie podniky v Írsku, kde môžete minúť svoje ťažko zarobené peniaze.

Ha´penny most

Cez Dublin preteká rieka Liffey, ktorá ho delí na ľavú a pravú stranu. Na ľavej v minulosti žili chudobní ľudia, zatiaľ čo pravá strana, bola známa zábavou a dodnes to tak zostalo. Aby sa tieto dve strany príliš nemiešali, bol v roku 1816 postavený cez rieku most Ha´penny, z ktorého názvu je známe, že ak chcel niekto prejsť cez rieku, musel zaplatiť pol libry. Nakoľko chudobní na to nemali, zostali na svojej ľavej strane. Tento most určite nie je vizuálne tak hodnotný ako Karlov most v Prahe, ale má svoje kovové čaro.

Najstaršia írska univerzita – Trinity

Táto univerzita zohrala dôležitú rolu v anglo-írskych vzťahoch. Pri jej založení, univerzita poskytovala vzdelanie katolíkom zadarmo, ale len v prípade, ak konvertujú na protestantskú vieru. Momentálne na nej študuje asi 70 % katolíkov. Je to historický komplex budov, ktorý stojí za návštevu.

Do areálu neplatíte, ak si však chcete pozrieť jej najznámejšiu časť „Knižnicu“, vystojíte si pekné rady a zaplatíte približne 11 Eur. Chodba, v ktorej sa nachádza cez 200 000 kníh je dlhá 65 metrov. Najznámejšia kniha, ktorá sa tu nachádza je Kniha Keltov z 9. storočia.

Najširšia ulica v Európe a kovová ihla

Poučená z jedla za 16 Eur, som sa vybrala do rýchleho občerstvenia Supermac´s, ktoré je obdobou McDonald. Spoločnosť McDonald sa s nimi dokonca súdila kvôli rovnakému používaniu slova Mac. Je to najväčšia frančíza rýchleho občerstvenia v Írsku. Znížite síce náklady na 10 Eur, ale výživovú hodnotu to mať veľkú nebude.

Ulica O´Connell je považovaná za najširšiu ulicu v Európe a po kilometrových prechádzkach Dublinom vám dá čas a priestor na osvieženie. Vašu pozornosť určite upúta vysoká stavba v jej strede, ktorá vlastne nič neznamená, ale vidieť ju už z diaľky. Špirála Dublinu bola postavená v roku 2003 a má 121,2 metra a je nazývaná aj monumentom svetla.

Hlavná pošta vs. najznámejšia udalosť Írska

Neďaleko na ulici O´Connell natrafíte na Hlavnú poštu Dublinu (GPO), ktorá je známa vďaka najvýznamnejšej udalosti Írska – Veľkonočnému povstaniu. Len spomeniem, že po celé roky bolo Írsko pod nadvládou Anglicka a v roku 1916, práve na veľkonočný pondelok, obsadilo približne 500 mužov aj žien budovu Hlavnej pošty, aby si tu zriadili hlavné veliteľstvo na oslobodenie Írska spod nadvlády Británie.

Veľkonočné povstanie síce stroskotalo vojensky, ale politicky znamenalo začiatok konca britskej vlády nad Írmi a nad ich zeleným ostrovom. Keď sa už ocitnete pred Hlavnou poštou, určite vkročte dnu. Pošta vyzerá, akoby v nej zastal čas, akoby ste sa pozerali staré filmy. Pohľadnicu si kúpte vo vedľajšom obchodíku za pár centov a za krásnych 1,70 Eur pošlite pohľadnicu na Slovensko.

Dublinský hrad

Úprimne poviem, že som okolo neho chodila a ani som nevedela, že chodím okolo hradu. Hrad sa nachádza v centre mesta a prebiehala na ňom rozsiahla rekonštrukcia. Hrad v pravom slova zmysle dal postaviť anglický kráľ Ján v roku 1204, krátko po normanskej invázii do írska (v roku 1169).

Tento hrad mal typickú normanskú dispozíciu, s centrálnym nádvorím, okolo ktorého boli vysoké obranné múry. Najväčšou miestnosťou týchto apartmánov je sála sv. Patrika, ktorá pôvodne slúžila na usporadúvanie bálov, dnes sa využíva na inauguráciu prezidenta. Dekoratívny interiér tejto sály je jeden z najnádhernejších v Írsku. Keď sa postavíte na nádvorie, nemáte pocit, že ste v hrade. Prehliadka hradu stojí približne 7 eur a je časovaná  na vstupy.

Sviatok sv. Patrika

Azda najznámejší sviatok, kedy sa obyvatelia majú možnosť ponoriť do zelených farieb je práve oslava kresťanského sviatku sv. Patrika a to 17. marca. Zvyčajne pripomína sv. Patrika, najobľúbenejšieho spomedzi patrónov Írska, ktorý zároveň symbolizuje aj príchod kresťanstva do Írska. Tento sviatok sa neoslavuje len v Írsku, ale aj Anglicku a dokonca v Amerike. Všade však svojim vlastným spôsobom.

Wicklow a Vikingovia

Ak máte viac času, určite sa vyberte po stopách Vikingov alebo minimálne po stopách surferov.

Mojou prvou a krátkou zastávkou bolo mestečko Bray, ktoré leží na južnom pobreží Írska a žije tu cez 30 000 obyvateľov. Toto malé a veterné mestečko je skvelou zastávkou pre surferov, ktorí tu majú v lete raj na zemi.

Popri prechádzke na pláži máte krásny výhľad na dominantu pobrežia tzv. Bray Head. Určite odporúčam si vziať aj čiapku a horúci čaj do termosky. Nie je prekvapením, že Íri aj v tomto počasí (január) posedávajú vonku na terasách a pijú kávu, či obedujú.

Killiney a jej osobnosti

Asi 8 km od mestečka Bray sa nachádza dedinka Killiney, ktorá je ťahaná do kopcov s krásnym výhľadom na more. Domácich tu často vidíte behať, či popíjať kávičku so svojimi susedmi, ako sú speváčka Enya alebo Bono Vox z U2.

Guiness lake

Toto je miesto, ktoré sa v mojom srdci zapísalo asi najsilnejšie. Všade okolo seba máte hory, vietor, hikerov a svoju fantáziu. Keď sa lúče slnka pretnú pomedzi oblaky, naskytne sa Vám krásny pohľad na jazero, ktoré svojim tvarom a bielou špičkou pripomína práve pivo Guiness.

Je to najfotografovanejšie miesto oblasti Wicklow a dopomohla mu k tomu aj dedinka Kattegat zo seriálu Vikingovia, ktorí sa tu natáčali. Musím vás však upozorniť, že je to súkromný  majetok a nemáte povolenie na jeho návštevu. Verím však, že hore vás tak prefúka, že nebudete vládať držať v ruke foťák dlhšie ako 10 minút a budete radi, že si môžete zaliezť späť do auta.

Každopádne pre turistických nadšencov je to úžasné miesto plné kilometrových ciest a hôr na objavovanie.

Glendalough

Po pár kilometroch do vnútrozemia narazíte na mestečko Glendalough, ktoré sa nazýva aj údolím dvoch jazier. Človek by nečakal, koľko turistov tu bude.

Mestečko sa nachádza už priamo v národnom parku Wicklow a srší históriou a zeleňou, samozrejme. Jeho vstupnou bránou sa pomaly dostanete ku katedrále a cintorínu, na ktorom sa rozmáha okrúhla veža vysoká 30 m so vstupným otvorom vo výške 3,5 m. Vstupný otvor bol v tejto výške zámerne a chránil poklady uložené vo veži pred nájazdami Vikingov.

Je až neuveriteľné koľko „naj“ Írsko má. Nedá mi nespomenúť obrovskú Guiness fabriku, kde vás vstupné od 19 Eur, ale dostanete k nemu malý Guiness „zdarma“. Je to obrovský kolos a krásne ho vidieť aj z poschodia autobusu. Rok 1780, muž menom John Jameson a jeho vášeň, whisky. Namiešanie svojej vlastnej sa pohybuje už od 60 Eur. Najznámejšia írska whisky má svoje malé obchodíky po celom meste.

Írsko sa nazýva aj smaragdový ostrov kvôli svojej zeleni a nádhernými kopcami. Práve v tejto krajine bol postavený samotný Titanik. Napriek tomu, že si väčšina ľudí myslí, že Íri sú ryšaví, iba 9 % populácie má hrdzavé vlasy. Írska trikolóra na vlajky znamená katolícku časť (zelená), protestantskú komunitu (oranžová) a ich zjednotenie a nažívanie v mieri (biela).

Írsko je určite krajina, kde sa ešte raz vrátim. Jej história, zeleň, kopce, či dokonca dážď, z nej robia dokonalú súhru na objavovanie s opätovným návratom.

S láskou

Katka

P.S. – a ďakujem môjmu kamarátovi Austinovi, že mi túto krásnu krajinu ukázal