Talianske Miláno je mesto módy, histórie a výbornej kávy
Krajší darček k narodeninám som ani nemohla dostať. Výlet do Milána – mesta módy, histórie, talianskej kávy a pizze. Áno pizze, mojej lásky. Poďte sa s nami pozrieť bližšie na život v tomto nádhernom európskom meste.
Približne po hodine a pol sme pristáli v malom letovisku, približne hodinku od Milána – v Bergame. Hneď po vystúpení z letiskovej haly bolo pristavených množstvo autobusov, ktoré vás za 5 Eur odvezú priamo na železničnú stanicu do Milána. Stačí si vybrať sympatického šoféra a lístok si kúpite priamo u neho. V autobuse máte dokonca wifi grátis a keďže bude štvorprúdová cesta v čase špičky trošku upchatá, aspoň budete mať čas si ešte zdriemnuť.
Naša prvá cesta viedla do metra, avšak po vystúpení z autobusu sme sa ešte museli pokochať prekrásnou železničnou stanicou. Hodinový lístok za 1,50 Eur si kúpite priamo v metre. Treba si však dať pozor na to, že v dobe platnosti tohto lístka, je možné využiť vstup do metra len jedenkrát, avšak autobusy, či električky je možné v čase platnosti lístka využiť koľkokrát chcete.
Metro je prehľadné, má tri trasy, ale pamätajte na to, že nástupištia nie sú obojstranné. Treba si v metre pozrieť konečné zastávky a linku, ktorú potrebujete a podľa toho sa riadiť. Bývali sme na predmestí cca 30 minút pešo od centra mesta, za ktoré Taliani považujú monumentálnu stavbu Duomo.
Večera na taliansky spôsob
Prvý večer sme si užili večeru v malej rodinnej reštaurácii Bello e Bueno, ktorá nás prekvapila svojou atmosférou. Otvorená kuchyňa, zavárané ovocie na predaj, možnosť dohovoriť sa len po taliansky. Jedálny lístok bol krásne napísaný a nakreslený atramentovými perami. Hrala tam príjemná talianska hudba a pochutili sme si na čerstvo pripravených špagetách.
Ak často cestujete, určite si zamilujete možnosť turistického pešieho sprievodcu zadarmo (free walking tour), ktorý funguje po celom svete. My sme si rezervovali miesta trošku neskoro (sobota ráno), dostavili sme sa v sobotu k bodu stretnutia (Duomo) a boli sme milo prekvapení. Náš sprievodca Lorenzo vedel úžasne po anglicky, bol vtipný, mal zoznam cca 50 ďalších záujemcov, s ktorými sme strávili skvelý deň pomedzi talianske pamiatky.
The Biscione
Prvou zastávkou od miesta stretnutia bola ukážka milánskeho emblému The Biscione (človek, ktorý zjedol hada), ktorý pochádza z emblému rodu Visconti, ktorí obsadili Miláno v roku 1277 a odvtedy sa považuje za symbol mesta. Stal sa tak významným symbolom milánskej histórie, že jeho podobu si privlastňujú v logách aj významné firmy, ako automobilka Alfa Romeo, milánsky futbalový klub alebo hlavná stanica Milána. Rod Visconti sa dostal k moci v roku 1786, kedy bolo Taliansko rozdelené na 4 územné celky a Miláno bolo hlavným mestom.
Tento symbol spomína aj spisovateľ Dante Alighieri vo svojom diele Božská komédia. A ako Taliani hovoria, keď prehovorí Dante Alighieri, všetci ostatní mlčia. Takto prejavujú rešpekt k slávnemu spisovateľovi pochádzajúcemu z Florencie.
Bazilika svätého Ambrózia
Presúvame sa trošku ďalej k Bazilike svätého Ambrózia, ktorá patrí medzi najstaršie kostoly v Taliansku. Tento kostol sa začal stavať v roku 379 a je to prvý kresťanský kostol postavený do tvaru kríža na svete. Kostol bol dostavaný až v roku 1099 kvôli množstvu vzniknutých požiarov a bombardovaní. Kostol bol niekoľkokrát rekonštruovaný a pozliepaný z mnohých dielov. Pri detailnejšom pohľade môžete vidieť pôvodné ukladanie tehiel do kríža.
Keď si kostol obídete, dostanete sa na hlavnú ulicu, ktorá svoj vizuál nezmenila už 2000 rokov.
Pred kostolom je postavená kaplnka Trivulzio, ktorá je vyššia ako samotný kostol a tým zakrýva celú jeho konštrukciu. Dal ju postaviť Gian Giacomo Trivulzio, ktorý bol v tom čase najmocnejším mužom Milána, ako znak svojej moci a arogancie. Kaplnkou zatarasil pôvodný vchod do kostola a v súčasnosti je jediným vchodom do kostola. Po vstupe do kaplnky kričí obrovský nápis „Tu leží muž, ktorý nikdy neoddychoval, tak buďte všetci ticho“, čím len umocnil svoju aroganciu.
Na čele fasády kaplnky sa nachádzajú tri erby kvôli jeho dvom manželstvám. Kuriozitou zobrazenia erbov sú tri mužské semenníky, nakoľko sa klebetilo, že Gian Giacomo disponoval týmto počtom.
Rod Trivulzio žije v Miláne dodnes, avšak svoje meno si zmenili na Coleoni, pretože sa hanbili za arogantnú minulosť svojich predkov.
Divadlo La Scala
Najslávnejšie operné divadlo sa nachádza v centre Milána a bolo založené v roku 1778. Prvotne sme si túto sivú malú budovu ani nevšimli, nie je na pohľad zrak berúca. Otvorenie sezóny patrí k najsledovanejším udalostiam svetového šoubiznisu. V súčasnosti sa rituálny obrad odohráva 7. decembra, na sviatok svätého Ambrózia. Na námestí pred budovou sa zhromaždia tisíce ľudí, ktorí túžia vidieť spoločenskú smotánku.
Povojnová prestavba bola čiastočne financovaná futbalovými fanúšikmi. K vstupnému na zápasy milánskych mužstiev vtedy automaticky prirátavali prirážku na obnovu opery. Takmer nikto nereptal, pretože opera a futbal sú pre Talianov rovnaké božstvá.
Lístky na predstavenie zoženie už od 80 Eur, avšak je možné si zakúpiť len vstup do interiéru a nadýchať sa jej atmosféry.
Budova štátnej Univerzity humanitárnych vied
Z druhej strany baziliky a kaplnky sa nachádza Univerzita humanitárnych vied, ktorá pôvodne slúžila ako najväčšia nemocnica v Európe postavená vojvodom Francescom Sforzom v roku 1456. Bola to prvá nemocnica modernej doby, ktorá neslúžila len ako hospic, ale aj ako miesto, kde sa ľudia prišli z chorôb vyliečiť. Mala vyše 900 postelí, prádlo sa menilo každé tri dni, bola prvou nemocnicou s tečúcou vodou v tomto období a najdôležitejšia informácia je, že bola zadarmo.
Cieľom tejto nemocnice bolo vyliečiť morovú epidémiu. Na nádvorí nemocnice bol vybudovaný hromadný hrob. V roku 1943 bola nemocnica zbombardovaná a od tohto obdobia je tam vybudovaná Univerzita, kde sa traduje, že študent nesmie vstúpiť na toto priestranstvo (trávou obrastený hromadný hrob), pretože to prinesie smolu a školu neukončí, nakoľko Taliani všeobecne veria, že vstup na akýkoľvek hrob prináša nešťastie.
Kaplnka San Bernardino alle Ossa
Pôvodným miestom, na ktorom dnes stojí táto kaplnka, bola stará nemocnica Milána. Po postavení novej nemocnice, dnešnej Univerzity humanitárnych vied, sa vtedajší panovník rozhodol starú nemocnicu zbúrať, hromadné hroby pod nemocnicou exhumovať a z lebiek a kostí vytvoriť interiér kaplnky. Kaplnka je replikou kaplnky v Portugalsku, podobnú kaplnku nájdete aj u našich českých susedov v Kutnej hore.
Putovanie po Miláne pešo má svoje čaro, zažijete a vidíte to, čo by ste inak nezahliadli. Čakali nás posledné dve zastávky – katedrála Duomo a Galéria Vittorio Emanuele II. Poďme sa k nim pozrieť bližšie.
Katedrála Duomo
Monumentálna stavba, ktorá je najdôležitejším dedičstvom Milána. V roku 1367 sa katedrála začala budovať a momentálne sa pýši výškou 108 m a a je tretím najväčším kresťanským kostolom na svete a taktiež najväčším kostolom na svete postaveným v gotickom štýle.
Katedrála sa buduje z dotácií od ľudí a nie zo štátnych grantov a je zasvätený panne Márii. Na počesť tohto zasvätenia má veľa mužov v Taliansku v mene meno Mária. V súčasnosti stále prebiehajú staviteľské práce a katedrála je v progrese výstavby už takmer 8 storočí.
Najvyšším bodom je socha Márie (Madunina – malá pani), ktorá sa nachádza na vrchole Duoma. Duomo nemá klasickú zvonicu s pohyblivým zvonom kvôli otrasom, zvon je pevne umiestnený a pohyblivou časťou sú len jazýčky.
Katedrála má vyše 3400 sôch a kapacitu cez 40 000 ľudí. Medzi sochami nájdete tenisovú raketu, či pôvodný vizuál značky Starbucks.
Do roku 1960 bolo Duomo najvyššou budovou Milána, kedy postavili administratívnu budovu – mrakodrap Pirelli, ktorý meria 127 m. Kvôli zachovaniu tradície, že Madunina je najvyššie položená socha Milána, vytvorili 77 cm repliku a umiestnili ju na najvyšší bod mrakodrapu Pirelli.
V prípade záujmu si nenechajte ujsť výhľad zo strechy katedrály, ktorého výhľad Vás bude stáť 14 Eur a v prípade pekného počasia budete mať krásny pohľad na celé Miláno.
Galéria Vittorio Emanuele II.
Našou poslednou sobotnajšou zastávkou bola známa Galéria Vittorio Emanuele, ktorá sa pýši tými najdrahšími luxusnými obchodmi ako je napríklad Prada (prvý Prada obchod na svete).
Je to najstaršie nákupné centrum na svete, ktoré bolo postavené v rokoch 1865 – 1877. Názvy obchodov nachádzajúcich sa v galérii musia byť zlatou farbou, aby sa zachovala tradícia. Nenechajte si ujsť prechádzku týmto zlatým a architektonickým skvostom a ak zostanete hladní, nemusíte navštíviť najdrahšiu reštauráciu Savini, ale rovno zamierte do McDonaldu, ktorý sa tu taktiež nachádza.
Po celodennej prechádzke sme sa s Lorenzom rozlúčili a zamierili sme si to do malej pizzérie Antica Pizzeria Fiorentina, kde sme síce museli čakať na stôl, asi ako všade v kvalitnej reštaurácii, ale určite to stálo za to.
Vychutnali sme si domácu pizzu pečenú v peci, kde sa klasicky pečie len margarita. Zvyšok oblohy Vám doplnia (čerstvé) priamo na upečenú pizzu podľa Vašej žiadosti. Veľký trojuholník stál približne 8 Eur. Treba ešte podotknúť, že taliani majú v reštauráciách tzv. corpeto free, čo je poplatok za stolovanie. Aby ste sa nezľakli, keď vám príde trošku vyšší účet. Pohybuje sa to približne od 1,5 – 3 Eur na osobu.
Nachodiť denne 15 kilometrov je únavné, ale nevzdali sme to a posledný deň pred odchodom sme sa ešte pustili do oblasti Navigli, ktorým pretekajú dva kanále, ktoré sa nazývajú Naviglio Grande a Naviglio Pavese. Obidva sú obklopené množstvom kaviarní, rýchleho občerstvenia, obchodov, či galérií. Táto oblasť je krásna kedykoľvek, či už sa vyberiete v zime a užijete si krásny slnka posedávajúc na lavičke alebo v zime, kedy vám jemný mráz vyštípe líca.
Náš výlet sa končí, odviezli sme sa za 5 eur autobusom na letisko a mali sme hlavy plné spomienok, krásnych zážitkov a pocitu, že do Milána sa určite oplatí vycestovať.
Miláno je nielen mestom módy, histórie, kávy aj pizze, ale aj mestom pretíňania rôznych kultúr, úsmevov a dobrej nálady.
P.s. – Taliani neznášajú kečup
S láskou
Katka