Španielska Malaga a cestovanie na vlastnú päsť

Cestovanie na vlastnú päsť

Rozhodla som sa ísť sama na dovolenku. A áno, mala som rešpekt. Odvšadiaľ som počula, aké je to oslobodzujúce a poučné. Keď som našla letenku za 0,02 centy, nasadla som do lietadla smer Malaga, Španielsko a o približne tri hodinky dobrodružstvo mohlo začať!

Torremolinos

Nakoľko ubytovanie v Malage bolo nad moje možnosti, posunula som sa trošku ďalej do strediska a brány strediska Costa del Sol – do mestečka Torremolinos. Torremolinos má okolo 70 000 obyvateľov a slniečko tu svieti až 300 dní v roku.

Po pristáti na letisko v Malage som nasledovala navigáciu na vlakové spojenie (stačí vyjsť z hlavného vchodu a ťahať sa k terminálu vlak vzdialeného asi 100 m) a za krásnych 1,80 Eura (lístok si kúpite v automate) som sa odviezla do strediska Torremolinos. Je to približne 10 minútová cesta a privíta Vás krásne počasie. Ešte musím spomenúť, že som cestovala v októbri a mala krásnych 32 stupňov.

Tip: Pred nastúpením do vlaku smer Torremolinos musíte mať kolaje po pravej strane

Ubytovala som sa v malom hosteli v centre mesta vzdialeného od pláže asi 10 minút. Musím povedať, že napriek tomu, že to bol hostel, ubytovanie stálo 30 Eur/noc, takže sa pripravte na to, že Španielsko je trošku drahšie na ubytovanie. Hostel bol starší, pohľadnice zažili dobu rokov 80´, ale o to príjemnejší personál v ňom bol. A výlet sa začal.

Casa de los Navajas

Keď tak brázdite uličkami a spoznávate danú lokalitu, natrafíte aj na nádhernú architektúru domu rodiny Luque-Navajas, ktorá sem vôbec nezapadá. Postavený bol v roku 1925 a rodina ho využívala ako letné sídlo. Momentálne už rodine nepatrí a využíva sa na hosťovanie rôznych exhibícií, koncertov. Je otvorený každý deň len v rôznom čase a je bez poplatku. Má krásny interiér, kde nájdete prvky islamu, či kresťanstva a nádherný výhľad na pláž Bajondillo. Určite je to jedna zo zastávok, ktorú nemôžete vynechať.

Španieli vstávajú trošku neskôr, takže, ak si nastavíte budík na 7:30 ráno, po prvé bude ešte tma, a po druhé stretnete na potulkách väčšinou len ranných bežcov na pláži. Čo je mimochodom veľmi príjemný zážitok, nakoľko máte aspoň čas sa prejsť po krásnych španielskych plážach ešte predtým, ako sa tam nahrnú turisti.

Jednou z nich je aj krásna pláž La Carihuela, pozdĺž ktorej sa týči krásna promenáda so skalnatým útesom Punta de Torremolinos, ktorá rozdeľuje dve pláže a vyčnieva smerom do mora, čím vám poskytuje skvelý priestor na nádherné fotografie.

Možno budete mať šťastie a natrafíte na miestneho umelca, ktorý vytvára úžasné sochy z piesku s dokonalými farbami. Ak môžete, podporte ho hodením eura do pokladničky.

Ak budete pokračovať po pláži ďalej, dostanete sa až ku krásnemu prístavu Benalmadena Puerto Marina. Ja som si tu vychutnala raňajky za 4 eurá (sendvič, káva, čerstvý pomarančový džús) a keďže som chcela napraviť svoju reputáciu pri plavbe loďou v Grécku, oslovila som jednu z mnohých spoločností, ktorí ponúkali jazdu na lodi.

Za 5 eur 30 minút na mori v tichu so šancou, že uvidíte delfíny vo svojom prirodzenom prostredí za to stálo. Delfíny som síce nevidela, ale verila som, že niekde podo mnou stále plávajú. Určite odporúčam!

Jardin Botanico Molino de Inca

Chcela som si pripraviť itinerár pred príchodom do Španielska a naplánovať všetko bod po bode, ale nakoniec som si povedala, že to nechám na moment prekvapenia a chodila som tam, kam ma to zavialo. Jednou zastávkou bola botanická záhrada, ktorá bola trošku od ruky centra Torremolinos, ale bolo to to najkrajšie, čo som tu videla.

Peško s navigáciou sa tam dostanete za 40 minút (nezľaknite sa, je to už za hlavnou príjazdovou cestou do mesta), zaplatíte vstup približne 4 eurá a môžete sa kochať množstvom pálm, kaktusov, kvetov či dokonca zavlažovacieho systému, ktorý sa tiahne celou záhradou. Záhrada stojí na 40 000 m² a nájdete v nej vyše 1000 rastlín. Premyslené a výborne umiestnené domčeky japonskej časti vás vezmú do krajiny vychádzajúceho slnka.

Letovisko Malaga

Ako najlepšie spoznáte mesto? Určite prostredníctvom miestnych a nie je lepšia verzia ako ísť na potulky mestom s lokálnymi sprievodcami a to celkom zadarmo! (Free walking tour ). Za tri hodinky sa dozviete veľa nového, uvidíte krásne pamiatky a dokonca vám sprievodca veľmi rád poradí, kam sa najesť alebo čo vyskúšať.

Ranným vlakom ešte za tmy (bolo 8:00) som sa vybrala do Malagy (spiatočný lístok stál 4 Eurá). Ak sa nechcete stravovať v reštauráciách, ktoré sú celkom drahé, v obchodíkoch (Mercado) si nakúpite potrebné na cestu – vodu, snack a aj opaľovací krém. Tu vypichnem možno pre porovnanie ceny vôd (odporúča sa nepiť miestnu vodu) – 1,5l vody stojí 0,90 centov a 5 l bandaska stojí rovnako, takže si premyslite, či radšej raz ponesiete bandasku, ale máte o pitný režim postarané.

Plaza de la constitution

Po stretnutí a rozdelení záujemcov o pešiu prehliadku na Hlavnom námestí, ktoré je považované za najdôležitejšie námestie v Malage, sa prehliadka začala. Jednou zo zaujímavostí na námestí je fontána, ktorá sa nenachádza v strede námestia, ako to býva zvykom, ale kvôli množstvu akcií a jednej najdôležitejšej Semana Santa (Veľká noc), sa fontána presunula bokom ku námestiu. Kedysi starým mestom a pešími uličkami jazdili autá, avšak starosta zakázal vstup áut do pešej zóny v roku 2002 aj napriek nesúhlasu Malagčanov.

Najdrahšia ulica v Malage – Calle Marques de Larios

Je to nákupná ulica, ktorá bola pomenovaná podľa bohatej rodiny de Larios, ktorí vlastnili väčšinu nehnuteľností, ktoré sa tu nachádzajú. Pôvodný popud vybudovať ulicu, bolo prepojenie medzi prístavom a hlavným námestím. Ulicu vybudovali celkom zadarmo začiatkom 19. storočia, aj to len naoko, ich primárnym záujmom bol využiť práve nehnuteľnosti, ktoré na nej postavili.

Miestne obchody tu veľmi nenájdete, nakoľko prenájom priestorov tu stojí 45 000 Eur/mesiac. Horné časti priestorov nehnuteľností sú neobývané, využívajú sa primárne na prenájom pre tých bohatších, ktorí z ich balkónov sledujú oslavy Semana Santa.

Jednoruká

Takmer v každom meste sa nachádza katedrála/kostol, ktorá má špeciálny význam. Katedrála v Malage nie je len kresťanskou katedrálou, ale taktiež je aj medzníkom, národnou značkou. Z histórie je známe, že na mieste katedrály kedysi stála moslimská mešita.

Keď do Malagy prišli kresťania, ako víťazstvo nad moslimskou vierou mešitu nezbúrali, ale na jej miesto postavili práve katedrálu, ktorá sa však v 18. storočí prestala stavať, nakoľko peniaze na ňu vyčlenené sa žiaľ použili na iné účely a odvtedy La Manquita má len jednu vežu, čo ju robí špecifickou. Katedrála má 32 zvonov a vždy na obed sa rozoznie skladba (malaguena salerosa).

Bodegas el Pimpi

Najtradičnejšou reštauráciou Malagy sme len prechádzali, ale nedá vám  si nevšimnúť steny reštaurácie, ktoré sa pýšia fotografiami rôznych známych osobností z celého sveta. Mne do očí udrel Antonio Banderas, ktorý sa v Malage aj narodil.

Najznámejší festival roka – Semana Santa

Najdôležitejšia oslava v Španielsku u nás známa ako Veľká noc sa oslavuje celý týždeň. Neprehliadnuteľným znakom sú práve nadrozmerné a bohaté tróny, ktoré vážia aj 5 ton a nesie ich až 240 ľudí niekoľko hodín. Je veľkým privilégiom niesť trón, avšak vybratý môžete byť len, ak ste pokrstený a patríte do jedného zo  47 bratstiev, ktoré sa tu nachádzajú.

El teatro Romano – najstaršia pamiatka v Malage

Divadlo bolo postavené v 1. storočí pred Kristom a stojí v centre Malagy. Objavené však bolo až v roku 1951, kedy robotníci za účelom postavenia záhrady v okolí budovy, ktorá tu v tých rokoch stála, zistili, že pod budovou je nálezisko.  V roku 1994 bola táto budova zbúraná a následne bolo divadlo zreštaurované. Časti z tohto náleziska boli využité na stavbu opevnenia Alcazaba.

Má približne 220 sedadiel a v lete je využívané na rôzne živé vystúpenia. Možno ešte spomeniem, že takmer každá pamiatka v Malage je spoplatnená, ale aby ste neminuli veľa peňazí, v nedeľu sú vstupy do väčšiny múzeí a pamiatok zadarmo, takže si len stačí zistiť časy vstupov.

Plaza de la Merced

Je jedným z najkrajších  námestí v Malage a to rovno pre dva monumenty, ktoré sa tu nachádzajú.

Prvým z nich je stĺp, ktorý symbolizuje slobodu a je postavený na počesť generála José María Torrijos a jeho 48 spoločníkov, ktorí boli zastrelení na objednávku Ferdinanda VII. Druhým monumentom je samotná socha Pabla Picassa, ktorý sa tu narodil (dom so zelenými oknami na druhej strane cesty) a teraz tu sídli malé múzeum kde môžete vidieť rôzne rodinné predmety, obrázky, ktoré nakreslil ešte ako dieťa. Zomrel ako 91 ročný a málokto o ňom vie, že bol komunista.

Tu naša pešia prehliadka Malagy končí, rozlúčila som sa so sprievodcom a s vďakou som sa pobrala ďalej.

Výhodou cestovania na vlastnú päsť je aj to, že sa môžete zastaviť, kde chcete, spoznáte veľa ľudí, ktorí cestujú sami ako vy a zdieľate spolu dané okamžiky. Ja som takto na pešej prehliadke spoznala dve dievčatá (Austrália, Holandsko), s ktorými sme sa ešte vybrali na najznámejšiu pláž La Malagueta, kde sme ochutnali španielsku špecialitu Paelu – čo je v podstate rizoto s morskými plodmi alebo inými druhmi mäsa.

Ak sa ešte vrátim k jedlu, určite ochutnajte malé jednohubky nazývané Tapas, avšak tiež sa pripravte na trošku drahšiu záležitosť. Ale som v Španielsku, tak si doprajem. Ak však chcete, aby Vám zostalo aj na magnetky, doprajte si kdekoľvek na ulici Churros, sladkú dobrotu.

Gibralfaro

Posledná a zároveň najkrajšia pamiatka pre mňa v Malage bol hrad Gibralfaro. Spolu s Alcazabou  a katedrálou sú to hlavné monumenty mesta.

Na hrad sa dá dostať tromi možnosťami, peši, autobusom č. 35 alebo ako sme išli my, aj Uberom.

Treba spomenúť, že peši je to turistika do kopca, autobusom je to o čosi príjemnejšie, ale taxíkom z centra za 6 Eur to bolo najrýchlejšie, nakoľko nás tlačil čas.

Z Gibralfara je nádherný výhľad na celú Malagu, prístav, na toreadorskú arénu a v tieni stromov si skvelo oddýchnete. Je samozrejme spoplatnený, takže sa tu nezabudnite zastaviť v nedeľu.

Na záver dňa stráveného v Malage, ešte spomeniem jedného francúzskeho umelca pod pseudonymom Invider, ktorý je známy tým, že si vyberá mestá (Malaga je už 71. mesto), ktoré okrášli svojimi mozaikami po stenách rôznych budov a s témami, ktoré súvisia s daným mestom. V Malage je už umiestnených 40  a po celom svete 3481 mozaík.

Skvelý deň strávený spoznávaním nového mesta, zoznámením sa s novými ľuďmi a už smerujem vlakom smer Torremolinos.

Výlet do Španielska nebol taký dlhý, aby som mohla vidieť všetko a rozhodnúť sa je naozaj ťažké, avšak moja voľba skončila výletom do mesta Ronda.

Ronda – mesto na skale

Ak nepôjdete na vlastnú päsť, môžete si zaplatiť výlet v akejkoľvek cestovnej miestnej kancelárii ako ja, stál 45 Eur. V autobuse som bola ja, šofér a asi 35 taliano-španielov, ktorí od rána štebotali, takže o oddychu cestou tam sa nedalo ani rozprávať. Obdivovala som sprievodkyňu, ktorá výklad robila v troch jazykoch. Po asi trojhodinke cesty sme sa dostali do chladných kopcov, až sme zaparkovali v malom mestečku Ronda, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 739 m.

Pripravte sa na to, že je to turisticky veľmi obľúbená oblasť, takže váš autobus tu nebude parkovať jediný.

Prejdite sa malebnými uličkami mesta a zavítajte do parku, z ktorého je nádherný výhľad na okolité kopce. Dokonca z tohto výhľadu zazriete letné sídlo samotného Ernesta Hemingwaya, ktorý tu v pokoji písal svoje príbehy. Najznámejší je dej z knihy „Komu zvonia do hrobu“, ktorý bol zasadený práve do mesta Ronda.

Keď sa dostanete do centra malého mestečka, natrafíte na dva monumenty – najstarší býčí ring v Španielsku (vstupné stojí 6 Eur, ale máte ho v cene výletu) a samotný „Nový most“, čo je vlastne hlavná atrakcia Rondy.

Býči ring

Pedro Romero bola prvá dynastia, ktorá sa venovala toreádorstvu. Kruh má priemer 66 m a usadí asi 5000 divákov. Využíva sa však iba raz ročne n býčie zápasy a to 1. septembrový týždeň na oslavách Pedro Romana. Kruh postavili za 6 rokov.

Puente Nuevo

Postavený bol na konci 18. storočia a je dlhý takmer 70 metrov. Spája La Ciudad so starou maurskou štvrťou, El Mercadillom a modernou časťou mesta. Nakoľko je tu veľa turistov a je ťažké ho odfotiť, odporúčam podísť po jeho ľavej strane do malých uličiek, kde sa dá vidieť z druhej strany a nemusíte si to odšliapať do rokliny po pravej strane, z ktorej je samozrejme najkrajší výhľad.

Je úžasné vnímať históriu, ktorá tu je cítiť napriek obrovskému množstvu turistov. Každý si tu vie nájsť malý tieň, kde si môže oddýchnuť, ako to robil Ernest.

Možno by ste to ani nepovedali, ale Ronda má okolo 35 000 obyvateľov, ktorí sa však v malých uličkách stratia. Nenechajte si ujsť ochutnávku miestneho vína (taktiež máte v cene výletu) s malým múzeom, kde si víno môžete samozrejme aj zakúpiť. Azda najznámejším je práve červené sladké víno.

Po dni plnom zážitkov som opäť nasadla do autobusu plného taliano-španielov a ide sa smer Torremolinos. Keďže sme už meškali (čo tu nie je nič neobvyklé a hlavne nestresové), nebránilo nám to sa cestou ešte zastaviť v Marbelle na zmrzlinu a oddýchnuť si na malom námestí v starom meste, ktoré bolo čarovné práve svojou veľkosťou. Tri čínske autobusy by sa tam asi nepomestili.

Moje španielske dobrodružstvo sa pomaly končí a ja sa začínam baliť na cestu domov na Slovensko a už teraz sa teším na ďalší zážitok.

S láskou

Katka