Bosna a Hercegovina – Orient v Európe

Keď som povedala mojej babke pred pár mesiacmi, že som si kúpila letenku do Bosny a Hercegoviny, jej reakcia bola „Tebe šibe“. Veľmi som sa zasmiala a sľúbila som jej, že jej odtiaľ ako darček prinesiem soľ. Tuzla (kam letím) soľ vyrába dlhé roky a je známa práve soľnými jazerami, ktoré sú priamo v strede mesta obľúbenou letnou zábavkou. To som ešte netušila, že ich v zime vypúšťajú a žiadnu soľ, ak teda nechcete kúpiť kilovú v potravinách, v darčekovom obchode nekúpite. Čo vám poviem, diera na trhu. Moja babka si už žiaľ moje zážitky vypočuť nestihla a tento blog je venovaný práve jej. A keďže soľ nebola, tak som si z ich soľného vypusteného jazera vzala aspoň kamienok, pre ňu. Ďakujem Bosna a Hercegovina!

Tuzla – mesto soli

Letenky do Tuzly sme kúpili za 20 Eur a let z Viedne trval približne 50 minút, čo je niekedy rýchlejšie ako z Dúbravky do Petržalky v Bratislave. Letisko je jedno z tých menších, ale nenechajte sa pomýliť, neletíte priamo do Tuzly, ale do 22 km vzdialenej dedinky Živinice, v ktorej sa letisko nachádza. Živinice nemajú žiadny spoj z letiska do Tuzly, jediná možnosť je vziať si taxík, ktorých je pred letiskom neúrekom. Boli sme dve a taxík nás vyšiel 20 Eur (40 mariek), bez možnosti zjednávať.

Platiť môžete v ich mene v markách, aj v eurách. A ste zvyknutí sa hneď na letisku pripojiť na wifi, aby ste dali svojim blízkym vedieť, že ste bezpečne na zemi, tu si na to musíte kúpiť internet za 3 marky/hodinu, nie je totiž zadarmo. A špecialita číslo dva je, pri odlete si nezabudnite najprv zaplatiť miestnu letiskovú daň pri informáciách, čo je 1 Euro/osoba, inak vás z kontroly pošlú preč.

Ubytovanie a strava

Cez booking.com sme si zajednali ubytovanie priamo v centre mesta za krásnych 56 Eur/osoba na tri noci a boli sme nadmieru spokojné. Majiteľ penziónu bol veľmi milý, aj keď skôr sa dohovoríte po slovensky, ako po anglicky. Pre tých, ktorí by sa chceli inšpirovať pripájam aj link Pension Centar.

Rýchlo sme sa zložili a išli sa prejsť už po nočnom meste Tuzla. Mestečko je naozaj malé a prejdete si ho za doslova pár hodín (rátaj dve) a to už počítam aj s návštevou soľných jazier, či jediného múzea Východnej Bosny, ktoré tu nájdete. Teda, ak sa budete veľmi snažiť. Najprv sme si mysleli, že je to zabudnutá továreň, ale o tom trošku neskôr.

Keďže sme vyhladli a balkánsku kuchyňu dobre poznáme, vedeli sme, že žiadna kontrola stravy tu nehrozí. Pleskavicou s hranolkami a šalátom (2,8 Eur/porcia) a čevapčiči tiež s hranolkami sme odštartovali náš výlet. A áno, ku všetkému dávajú hranolky. Plus ešte ich nechutne chutný chlieb. A ešte ku všetkému a všade fajčia. Takže sa na to pripravte.

A otázka miestnemu, prečo toľko fajčíte, mi prišla odpoveď, že a prečo by sme nemali? Nuž, každému, ako chutí. Len teda vám bude možno menej. Ak je majiteľ striktný moslim, nakoľko až 50 % obyvateľov je práve moslimov, môže sa stať, že v ponuke nenájdete žiadny alkohol. A ak aj šťastie budete mať, môže sa stať, že čapované pivo nie. Určite ochutnajte aj ďalšiu ich špecialitu – polievku Begova čorba, čo je vlastne silná kuracia polievka varená so zeleninou, ale vo finále je do nej pridaná smotana.

Soľné jazerá a masaker v Tuzle

Asi najznámejšie, za čím mnohí chodia na návštevu do Tuzly, sú soľné jazerá, ktoré však na zimu vypúšťajú. Je to súbor troch jazier, ktoré sú polo prírodné, čo znamená, že sa využívajú zdroje slanej vody, avšak štrkoviská sa vybudovali. V každom jazere je iná hĺbka vody, aby ulahodili každému. Nesmú chýbať tobogany, či občerstvenie. V zime mali dokonca vybudované pri jazerách klzisko.

Prvá zmienka o Tuzle pochádza asi z 10. storočia a aj samotný názov mesta v preklade do osmanskej turečtiny znamená „mesto soli“. Čo ma trošku prekvapilo bolo, že nikde nebolo možné kúpiť darček vo forme soli. Kedysi sa továreň na výrobu soli nachádzala priamo v Tuzle, no momentálne je vybudovaná asi hodinu autom od Tuzly. Takže, ak by ste chceli podnikať a dodávať do darčekových obchodov v Tuzle (je ich tu na zaplakanie málo) soľ ako darčekový predmet, určite natrafíte na dieru na trhu. Každopádne si potom z toho prosím províziu.

Priamo v areáli soľných jazier sa nachádza archeologický park, ktorý je v zime žiaľ tiež zavretý. Je to ukážka života pred 7000 rokmi v neolite.

Asi najznámejšou a najsmutnejšou udalosťou mesta je masaker, ktorý sa odohral 25. Mája 1995, kedy armáda Republiky Srbskej zhodila niekoľko projektilov priamo do centra mesta a zabila 71 ľudí a ďalších 240 zranila. To všetko sa odohralo pri kaviarni, ktorá sa nachádzala na námestí Kapija (zelený dom), kde dodnes stojí malá pripomienka tohto masakra.

Múzeum v jednej izbičke

Ak by ste mali záujem sa o Tuzle a Bosne a Hercegovine dozvedieť viac, môžete si skúsiť vyhľadať múzeum Východnej Bosny, ktoré bolo založené v roku 1947. Píše sa, že je tam umiestnených cez 50 000 artefaktov, avšak keď sme dorazili na miesto (z centra pešo asi 10 minút), videli sme ošarpanú budovu, ktorá sa snaží prechádzať rekonštrukciou, avšak momentálne je to vidieť len zvonka z jednej časti. Zazvonili sme na plechové dvere a pani nás pozvala dnu.

V súčasnosti je otvorená len jedna malá miestnosť, v ktorej je zopár plagátov a obrazov od velikánov Tuzly a Bosny a teda pokiaľ neviete po bosniansky, veľa si asi neprečítate.

Pani bola milá, lámavou angličtinou sa nám snažila ukázať aspoň zopár detailov, nech pochopíme trošku ich históriu, a dokonca sme neplatili ani vstupné.

Uličky Tuzly sú malé a niekedy môžu pôsobiť trošku strašidelne, avšak večer sa začínajú plniť. Ľudia popíjajú kávu (ktorá je v Bosne naozaj chutná), v pekárni si nakúpia bureky (a pekárne tu majú na každom rohu) a jedia ich priamo na ulici posedávajúc na hlavnom malom námestí.

Unavené padáme do postele a pri pozeraní bosnianskych hudobných kanálov pomaly zaspávame. Veľmi pomaly, nakoľko je víkend a všade počuť hudbu z miestnych diskoték, ktoré sú v Tuzle dosť uznávané. Ráno nás čaká výlet do Sarajeva.

Sarajevo – hlavné mesto

Na výlet do hlavného mesta Bosny a Hercegoviny sme plánovali ísť na otočku, no nakoniec sme sa rozhodli tu jednu noc prespať. Mimochodom, ak hľadáte ubytovanie priamo v centre Sarajeva za neskutočnú cenu, odporúčam vám hotel VIP, ktorý síce stojí v tmavej uličke, že dúfate, že máte v ruksaku kladivo, avšak interiér vás prekvapí. Noc nás stála 13 Eur/osoba s raňajkami a skvelým servisom na izbe.

Lístky na autobus smer Tuzla – Sarajevo sa dajú objednať online (14 Eur/osoba jednosmerná cesta), aj priamo na autobusovej stanici. Tu by som upozornila, že niektoré stanice si započítavajú ešte špeciálny manipulačný poplatok – 1  Euro/osoba navyše. No čo už, po vojne treba zarábať na všetkom. Cesta trvá približne 3 hodiny a máte pocit, že serpentíny nikdy neskončia. Cestu by som označila ako tretiu triedu, ak nie horšie, avšak výhľady stoja za to. Všade okolo vás sú nádherné kopce, trojgeneračné domy a veľa psov. Ak by ste sa chceli vybrať vlakom, sklamem vás, toto spojenie nefunguje.

Keď sme vystúpili z hlavnej stanice, hľadali sme električku, ktorou by sme sa dostali do centra mesta. Sarajevo bolo prvé mesto v Európe, v ktorom jazdila elektrifikovaná električka, tak sme hľadali. A hľadali. A ono sme aj našli, len teda koľaje na nej chýbali. Neostalo nám nič iné, len nasadnúť na autobus smer Barščaršija trg, čo je centrum mesta. Lístok si kúpite priamo u šoféra a stojí 1,4 marky (cca 80 centov). Nachádza sa tam fontána a Hovorí sa, že ak sa z nej napijete, jedného dňa sa do Sarajeva vrátite. Uvidíme.

Trošku z histórie

Krajina bola pod nadvládou Osmanskej ríše od 15. storočia až po koniec 19. storočia a neskôr sa dostala pod nadvládu Rakúsko-Maďarskej ríše v roku 1878. Keď prechádzate mestom, sami si môžete všimnúť, že je rozdelené na dve časti. Prvá, kde cítiť vplyv Osmanskej ríše a jej stavieb a rakúsku s jej modernými stavbami.  V roku 1992 krajina získala nezávislosť, ktorá však bola sprevádzaná občianskou vojnou trvajúcou od roku 1992-1995.

Bosna a Hercegovina je krajina bývalej Juhoslávie a v roku 1995 po skončení občianskej vojny sa krajina rozdelila na tri časti: Federáciu Bosna a Hercegovina, Republiku Srbskú a oblasť Brčko. V každej jednej časti žijú Bosniaci, bosnianski Srbi aj bosnianski Chorváti. A prekvapením pre mňa bolo, že majú troch prezidentov, ktorí sa v tom lepšom prípade tolerujú a jeden z najkomplikovanejších vládnych systémov na svete.

Free walking tour Sarajevo

Služby Free walking tour využívam všade, kde je to možné, a aj teraz sme absolvovali prehliadku s miestnym sprievodcom. Tieto prehliadky vlastne fungujú na dobrovoľnom prepitnom, ktoré mu môžete dať, ale aj nemusíte na konci prehliadky. My sme mu dali aj horalky.

Začiatok prehliadky začíname na hlavnom trhu Barščaršija trg, odkiaľ sa dostanete všade kde potrebujete a môže to byť pre vás dobrý záchytný bod. Určite ho neprehliadnete, vyhrievajú sa na ňom stovky holubov, ktoré každý kŕmi a fotí sa s nimi. Ani sa nečudujem, keďže priamo na námestí si viete od miestnych kúpiť balíček „stravy“ pre holubov a užívať si túto nesmiernu zábavu. My sme samozrejme odtiaľ bežali čo najďalej. V meste sa nachádzajú aj fontány, ktoré majú pitnú vodu. Voda je pitná aj na hoteloch.

Jeruzalem Európy

Áno, aj tak sa nazýva Sarajevo, pretože tu nájdete nádherné mešity, ortodoxné kostoly, kresťanské katedrály, ale aj židovské synagógy. Obyvateľstvo v Sarajeve tvorí asi 50 % moslimov, 30 % ortodoxných pravoslávnych a zvyšok tvoria židia, či kresťania. A všetci si tu žijú v rešpekte. Atmosféru vám dotvárajú mešity, ktoré v niekoľkohodinových intervaloch zvolávajú veriacich na modlenie. Teraz sa spev ozýva z elektronického zariadenia, avšak v minulosti to bol spev ľudí, ktorí v dané hodiny prichádzali do mešít a spievali pre ostatných.

Remeselníci a bosnianska káva

Prehliadku mesta pokračujeme v bočných uličkách, ktoré sú veľmi dôležité z historického hľadiska. V minulosti v meste fungovali tri kasty ľudí – obchodníci, ktorí mali svoje stánky okolo hlavného námestia, remeselníci, ktorí mali svoje obchodíky v bočných uličkách (momentálne je zachovaná už len jedna) a voľní predajcovia, ktorí mali možnosť ponúkať svoj tovar 3 dni bez platenia stojného.

Remeselníci svoju výrobu sústredili primárne na tepané veci z medi. Medzi ne patria kuchynské riady, džezva (nádoba na prípravu bosnianskej kávy), vázy, ktoré vyrábajú z bývalých nábojníc, či darčekových predmetov vo forme tankov, či nábojov. Pýtala som sa, ako vnímajú predaj týchto vojnových predmetov, no pre nich znamenajú slobodu, nezávislosť, možnosť byť sami sebou.

Bosnianska káva nie je turecká káva!

Možno ste už niekde na fotkách zahliadli krásnu malú tepanú medenú súpravu na prípravu kávy nazývanú džezva. Ak vám v kaviarni budú ponúkať bosniansku kávu a donesú vám ju za 5 minút, budete hneď vedieť, že to síce vyzerá ako káva v džezve (s veľa cukrom popri tom), ale určite tak nebola pripravovaná. Príprava tejto kávy zaberá asi 25 minút a väčšinou vám ju takto pripravia už len samotní domáci mimo hlavné kaviarne a reštaurácie, ktorí majú dokonca 3 zásady pitia kávy:

1. Nikdy sa nemieša
2. Nepije sa nikdy osamote
3. Káva sa vychutnáva minimálne polhodinu

Prvé zimné olympijské hry v komunistickej krajine

V roku 1984 sa v Sarajeve konali prvé zimné olympijské hry, ktoré vtedy patrilo Juhoslávii. Hier sa zúčastnilo 49 štátov a Československo vtedy získalo 6 medailí. Na horu Trebevič, pod ktorou sa doteraz  nachádzajú pozostatky bobovej dráhy, sa viete dostať lanovkou alebo pešo po značených trasách. My sme si zvolili jednoduchšiu cestu lanovkou, ktorou sa hore dostanete približne za 7 minút. Obojsmerný lístok stojí 20 mariek (10 Eur).

Tento výlet odporúčam každému. Zo samotného kopca (kde sa viete aj občerstviť v kaviarni) je nádherný výhľad na celé Sarajevo a aj jeho okolité kopce.

Sarajevská radnica Vijećnica

Pokračujeme ďalej neprehliadnuteľnou budovou, ktorá sa nachádza pri rieke Miljacka.  Knižnica, ktorá bola v tejto budove pôvodne, bola žiaľ v noci z 25. na 26. augusta 1992 podpálená. Väčšina kultúrneho dedičstva, ktoré sa v nej nachádzalo, bola zničené. Budova bola navrhnutá koncom 19. storočia českým architektom Karlem Paříkem. V súčasnosti jej priestory slúžia na stále expozície alebo svadobným fotografom.

Atentát na Františka Ferdinanda d’Este ako zámienka na vyvolanie 1. sv. vojny

Pozdĺž rieky Miljacka sa dostanete na roh ulice Zelené barety, kde v roku 1914 prechádzal so svojou manželkou následník rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand. Práve tu boli napadnutí 6 atentátnikmi a jeden z nich Gavrilo Princip, príslušník organizácie Mladá Bosna, aj daný akt vykonal. To vyvolalo medzinárodnú krízu a tento akt sa považuje za príčinu vzniku 1. sv. vojny.

Zo spoznávania Sarajeva, či Tuzly, môžete mať pocit, že roh každej budovy je opradený tragickou udalosťou a smútok vás premáha počas celého pobytu. Pozrite sa na to z tej druhej strany, ľudia sa tu rešpektujú. Užívajú si každú chvíľu v pokoji pri káve, nikam sa neponáhľajú. A to, že sa vedia zabávať si môžete overiť na hociktorej diskotéke.

A tie ich hory, nádherné to pohľady. Zo Sarajeva pochádza aj Goran Bregovič, ktorý patrí medzi najznámejších balkánskych umelcov. Je dôkazom toho, ako ľudia v Bosne a Hercegovine milujú balkánsku hudbu. Malú ukážku vám takto na záver prinášam trošku z ich tónov – https://www.youtube.com/watch?v=oB5l82Pnfys .

Tipy:

1. Pripravte sa na veľa smogu a vetrajte čo najmenej
2. Všade a veľa fajčia preto nezabúdajte, že nefajčiari sú tu v menšine
3. Napriek tomu, že zastúpenie kresťanstva je tu v malej miere, pápež Ján Pavol II. navštívil Sarajevo až dvakrát. Pri tejto príležitosti v centre mesta otvoril katedrálu najsvätejšieho srdca Ježišovho, pred ktorou stojí aj jeho 3 metrová socha
4. Dá sa platiť aj markami, aj eurami
5. Anglicky sa dohovoríte ťažšie, ale slovensky to ide
6. Ochutnajte domácu baklavu a bureky. Burek je must!
7. Pohľadnica na Slovensko stojí 1,5 marky/ks
8. Na letisku v Živinici je malá duty free zóna, takže čokoládu, či kávu môžete kúpiť aj tam

S láskou

Katka