Lotyšsko a najväčšie mesto Pobaltia – Riga

Lotyšsko a najväčšie mesto Pobaltia – Riga

Lotyšsko a jeho hlavné mesto Riga som mala na svojom bucket liste už dlhšie. A keď jeden pekný deň na mňa vybehli letenky za 50 Eur, povedala som si, že idem do toho. Lotyšsko je prostrednou z troch pobaltských krajín a rozprestiera sa na ploche 64 tisíc km2. Žije tu približne 1,8 mil. obyvateľov a najvyšší vrch má iba 311 m.n.m. Poďte sa so mnou pozrieť trošku hlbšie do tejto krásnej krajiny.

Leteli sme z Viedne a let trval približne 1 hodinu a 40 minút. Hneď ako sme pristáli na letisku v Rige sme sa ponáhľali von z letiska. Autobus číslo 22, ktorý ide priamo do centra mesta stojí priamo pred letiskom, len prejdete cez cestu. Lístok (1,50 Eur/90 min. lístok) si kúpite v automate priamo pred letiskom alebo priamo u šoféra (tu stojí 2 Eurá). Nezabudnite si lístok v autobuse overiť priložením k pípaciemu stroju a za 30 minút vystúpite na zastávke Autoosta priamo v centre mesta.

Ubytovanie sme mali v hoteli Hanza asi 10 minút pešo od stanice Autoosta (spolu nejakých 15 minút do centra mesta) a bol to skvelý výber pomer cena – kvalita a raňajky k tomu. Nakoľko sme prvý deň doleteli poobede a už stmievalo sa, plán bol jednoduchý. Prechádzka nočnou Rigou a jej historickými uličkami a večera. Našli sme výbornú reštauráciu Ala Folkklubs, ktorej vstup bol pivničný a jej útroby sa nám ukázali trošku ďalej. Rozľahlá reštaurácia, výborná atmosféra, a ak budete mať šťastie, tak aj živá hudba. Ceny trošku prekvapili (negatívne) – za pohár vína si pýtali 5 Euro, za veľké pivo tiež a za klasickú zemiakovú kašu s mäsom obaleným v slanine 15 Eur.

Nakoľko počasie sme mali mať dosť premenlivé, plánovali sme zo dňa na deň. Jūrmala je 5 najväčšie mesto Lotyšska a nachádza sa asi pol hodinu vlakom z Rigy. Lístky si kúpite priamo na stanici a jednosmerný lístok, a smer najznámejšie mestečko v tejto oblasti Majori, stojí 2 Eurá. A prekvapenie dňa – vlaky jazdia načas!

Vystupujeme a vychádza slnko. Jūrmala v preklade znamená Pobrežie a nemohla si priať lepší názov. Nachádza sa tu 23 km dlhá promenáda s bielym pieskom, ale ešte predtým ako v novembri uvidíme more, vchádzame do Dzintari lesného parku, ktorý je porastený 200 rokov starými borovicami. Park je výborným miestom nielen na prechádzky, ale aj na oddych a športových nadšencov.

Nájdete tu všetko – od kaviarní, strojov na cvičenie, až po bežecké trate. A určite nevynechajte 33,5 m vysokú vyhliadkovú vežu, kde je vstup zadarmo. A nezľaknite sa, hore sa to trošku kýva.

Asi 20 minút pešo cez park sa dostanete k najznámejšej a najstaršej ulici Jomas, ktorá je dlhá asi 1,1 km a nájdete tu množstvo kaviarní a obchodíkov (v novembri je väčšina z nich už zavretá). Ešte predtým, ako do nej vstúpite, vás prekvapia dve dominanty. Jednou z nich je ortodoxný kostol madam Kazan, ktorý vyzerá ako z ruskej rozprávky. Kostol bol postavený v roku 1896 ešte ako drevený kostol, ktorý patril rusom. V roku 1962 bol celý zbúraný, aby následne v roku 2019 bola dokončená jeho honosnejšia verzia. V Jūrmale vás prekvapí cez 4000 drevených stavieb, z toho 414 je zapísaných do chránených pamiatok UNESCO.

Druhou dominantou je glóbus vyrobený z medených plátov a spojený špeciálnou pozinkovanou oceľou pre lepšiu pevnosť. Tento monument má v priemere 2 metre a prvýkrát bol osadený neďaleko Dzintari parku v roku 1970. Vietor stúpa a my vieme, že sa blížime k moru. Bože, ako ja milujem more. Pozerať sa na tú silu a neskutočne veľa vody.

Pláž ocenená modrou vlajkou, kde si v lete prídu na svoje výletníci, ktorí prichádzajú za oddychom. Pozdĺž celej pláže je vybudovaný drevený (a osvietený) chodník, takže večerné prechádzky pri mori umocňujú krásu tohto miesta. Jemný piesok, vyplavené mušle a ak máte šťastie aj jantár, ktorý je príznačný pre pobaltské štáty a ktorý sa tu ťaží. Baltickému jantáru sa hovorí aj baltické zlato a odhaduje sa, že sa tu nachádza viac ako 100 tisíc ton tohto pokladu. Vedeli ste, že jantár vzniká zo živice ihličnatých stromov a tento európsky pochádza z obdobia spred 23-33 milióna rokov?

Teplota vzduchu je 4 °C, ale pocitová je tak 0, preto hľadáme najbližšiu možnosť sa otepliť a dať si kávičku. Hneď na pláži neďaleko bronzovej korytnačky symbolizujúcej dlhovekosť, ktorá je tu umiestnená od roku 1995 sme našli útulnú kaviareň. Slniečko stále svieti a máme ešte pár hodín do západu slnka. Stihneme to, v čo sme nedúfali. Pokračujeme výletom do národného parku Kemeri.

V Majori na vlakovej stanici kupujeme lístky do mestečka Kemeri, známe svojimi minerálnymi a sírnatými kúpeľmi a za 1,5 Eur a asi polhodinku vystupujeme. GPS sa s nami trošku pohráva, ale vydávame sa na cestu za nosom. Prechádzame železnicou a po asfaltke za chvíľočku vstupujeme do lesa. Nie, nie sú tu značky, ako v našich lesoch. Asi za 20 minút vystupujeme z lesa a čaká nás prechod ďalšou hlavnou cestou a za ňou už asfaltka priamo do Kemeri. Po ľavej strane lesa sa nachádza dlhý cintorín, ktorý je do lesa zasadený od roku 1997.

Po asi 1,5 hodine chodenia cez nádherné borovicové lesy vchádzame na lesnú cestu, ktorá je zárukou, že Kemeri sa blíži. Tento park bol založený v rovnakom roku 1997 za účelom zachovania prírodných bohatstiev, ktoré park ponúka. Je domovom 237 druhov vtákov, pre ktorých je domovom práve 14 ostrovov, ktoré sa tu nachádzajú. Park sa rozprestiera na ploche viac ako 38 tisíc hektároch a je tretím najväčším v Lotyšsku.

Náučný chodník, ktorý vedie cez najväčšie rašelinisko má dĺžku 3 km a všade navôkol vidíte močiare, minimum ľudí a cítite jemný smrad síry. Museli sme si dávať pozor, kam kráčame, nakoľko drevá boli šmykľavé a niektoré nie pevne uchytené. Slnko pomaly zapadalo a my sme sa dostali k rozhľadni vo veľkom močarisku (asi na pol ceste) a mohli si vychutnať ticho a krásu tohto miesta. Vedeli sme však, že musíme zrýchliť, lebo ísť po tme cez tieto močiare by nebolo bezpečné.

Pomaly vychádzame, obdivujeme rodinku, ktorá sa dala na tento prejazd s kočíkom a vraciame sa na vlakovú stanicu smer Riga. Cesta trvá asi hodinu a so západom slnka a nádhernou červenou oblohou sa vraciame do hotela.

Dnešný deň nám už počasím až tak veľmi neprial, ale mali sme so sebou pršiplášte. Vybrali sme sa vlakom smer Sigulda (cesta trvala asi 1 hod. 15 minút) a keďže hneď zrána pršalo a chceli sme sa naladiť na krajší deň, tak sme po príchode zavítali rovno na kávu a koláč „eklér“, ktorý poznáme aj u nás. Všetko si robia domáce a stáli naozaj za to. Cena jedného bola 2,50 Eur a kapučíno nás vyšlo 2 eurá.

Keďže pršalo a bol november, turistov sme stretávali minimálne. Vybrali sme sa smer lanovka, ktorá prepája mesto Sigulda s mestom Turaida a ide ponad Gauja národný park, cez ktorý preteká rieka Gauja. Park bol založený v roku 1973 a je najväčším v Lotyšsku. Nazýva sa aj Livonské Švajčiarsko.

V stánku s informáciami sme si kúpili jednosmernú lanovku (cca 15 Eur/osoba) a keďže lanovka jazdí každých 20-30 minút a akurát sme zmeškali jej odchod, vybrali sme na druhú stranu pešo. Je to skvelá prechádzka po vybudovaných lesných schodoch. Následne prekročíte most ponad rieku Gauja a dostanete sa do mesta Turaida, na ktorého kopci sa pýši stredoveký hrad z 13. storočia. Vyšliapali sme až k nemu, avšak celý areál je oplotený a platí sa vstup už aj do záhrad. Nevadí, využila som to aspoň na zaslanie pohľadnice na Slovensko.

V celom parku sa nachádzajú rôzne cestičky, turistické chodníky, či hrady. Po ceste z mestečka Turaida sme mali namierené do Gutmanovej jaskyne. Je to najväčšia jaskyňa v Pobaltí a má dĺžku 18 metrov. V centre jaskyne vyviera prameň a jej tvorba sa datuje 10 000 rokov do minulosti. Vznikla z pieskovca, ktorý je mäkký, a preto všade na stenách môžete vidieť nápisy návštevníkov, ktoré sú stovky rokov staré. Legenda hovorí, že voda z jaskyne lieči ľudí.

Nakoľko nás však tlačí čas poslednej lanovky, posúvame sa viac na kopec, kde si môžete vychutnať výhľad z usadlosti Krimulda, ktorá v minulosti pôsobila ako SPA a rehabilitačné stredisko. Musím však povedať, že pre nás bolo toto miesto dosť strašidelné. Lanovka prichádza, jej interiér prekvapil a my sa vyberáme na 7 minútovú jazdu ponad rieku Gauja.

Po vystúpení z lanovky a napriek tomu, že nás bolia nohy, sme ešte zavítali do neogotického Nového zámku Siguldy, ktorý pochádza z roku 1878. Má nádherne upravené okolie, všade máte možnosť rôznych workshopov alebo sa len tak poprechádzať po jeho záhradách. Vraciame sa na vlakovú stanicu, trošku nám prestalo pršať a vraciame sa opäť vo večerných hodinách.

Rigu počas dňa sme si naplánovali navštíviť v posledný deň pobytu, nakoľko let sme mali až večer. Odubytovali sme sa a s ruksakmi na pleciach sme sa vybrali do najväčšieho mesta Lotyšska. V 17. storočí získali mesto Švédi a od 18. storočia sa tu usídlili Rusi, čo je citeľné, hlavne jazykovo. Staré mesto Rigy je zapísané do svetového dedičstva UNESCO a má na to plné právo. Je naozaj nádherné.

Nájdete tu budovy rôznej architektúry, kostoly, či malé uličky, kde vyhráva pán na trubke slovenské pesničky.

  • Katedrála sv. Petra – v noci červeno vysvietená a vstup do nej stojí 3 Eurá (vrátane vstupu do veže 9 Euro). Katedrála je jednou z najstarších v meste a vznikla v 13. storočí. Napriek tomu, že počas 2. svetovej vojny bola zničená, určite odporúčam vstúpiť aspoň do jej interiéru. Pred katedrálou vás môže prekvapiť vtipná socha inšpirovaná bratmi Grimmovcami – somár, pes, mačka a kohút.
  • Rížsky hrad – je dnes sídlom prezidenta sa nachádza na okraji Starého mesta a z druhej strany ho lemuje hlavná cesta. V centre hradu sa nachádza aj lotyšské historické múzeum. Nebudem klamať, že keby sme tam nešli cielene, ani si ho nevšimneme.
  • Slávni Traja Bratia – rad troch vzácnych historických budov, každý postavený v inom štýle. Prvý dom (č. 17) pochádza z 15. storočia a je to najstaršia obytná budova z kameňa v Rige, druhý dom (č. 19) je žltá stavbe zo 17. storočia a tretí dom (č. 21) je najtenší a pochádza z 18. storočia
  • Švédska brána – jediný pozostatok z 8 brán postavených koncom 17. storočia, kedy v Rige vládli Švédi
  • Mačací dom – od švédskej brány je to naozaj kúsok a nezabudnite sa pozerať hore. Žltá budova z roku 1909 má na svojom vrchole dve mačky. Legenda hovorí, že ich dať namontovať živnostník, ktorý sa nedostal do rížskeho cechu. Keďže sa mu to nepodarilo umiestnil mačky tak, aby svoje zadky mali otočené priamo do okien cechu.
  • Dom čiernych hláv – táto budova je prekrásna aj počas dňa, aj počas noci. Budova má gotické prvky a kedysi tu sídlilo Bratstvo čiernych hláv, čo bol spolok remeselníkov a obchodníkov.
  • Národná knižnica – my sme ju síce nenavštívili, ale prehliadnuť ju určite nemôžete. Je to architektonická dominanta nazývajúca sa aj Dom Svetla.
  • Budova Lotyšskej akadémie vied – tu sme zavítali počas splnu vo večerných hodinách a boli sme tam úplne samé. Vstup na vyhliadku stál 8 eur a vidíte z nej celú Rigu (mne pripomínala budovu Paláca kultúry a vedy vo Varšave). Je to dedičstvo po Stalinovi.
  • Pamätník Slobody – postavený bol v roku 1935 na počesť všetkých mužov, ktorí položili svoj život v bojoch za slobodu svojej krajiny.
  • Trhy v leteckých hangároch – sú zapísané v UNESCO, kde sa na ploche 72 300 m2 rozprestiera v 5 hangároch najväčšie trhovisko v Európe.

Mestom Riga sa viete premotať niekoľkokrát dokola a vôbec vás to neomrzí. Je naozaj nádherné. Žije to tu naplno a nezabudnite si kúpiť šperk z jantáru. Ja som si sebe jeden darovala.

Majú tu už množstvo vychytených kaviarní a dokonca pražiarní, takže kávičkári sa nemusia báť. My sme si obľúbili reštauráciu Ala Folkklubs, ale všade po meste spozorujete lacnejšie reštaurácie naberacieho charakteru LIDO. Nájdete tu množstvo rýb, ale aj masových klasík. Zemiaky sa tu nazývajú druhým chlebom, takže ich dávajú naozaj ku všetkému. Pre nás bol totálny game changer pečený ražný chlieb – Rupjmaize, pripravený na štýl cesnakového chleba posypaný syrom s cesnakovou omáčkou.

Polievka Solanka bola zas zmesou zeleniny, troch druhov mäsa, olív a k tomu smotana. Samozrejme z ražným chlebom. Ten viete dokonca kúpiť aj na letisku v duty free zóne.

A nemôžem zabudnúť vám odporučiť ochutnať miestny nápoj Čierny balzam, ktorý pripomína náš Tatra tea a na jeho ochutnávku sa viete objednať do krásnej kaviarne Black Magic. Kaviareň je naozaj čarovná a robia si tu domáce pralinky. Za jednu síce zaplatíte 2,50 Eur, ale my sme z nich veru neodpadli. Receptúra Čierneho balzamu síce známa nie je, ale vie sa, že obsahuje 24 prírodných zložiek a je naozaj horký.  Ešteže vyrábajú aj príchuťové verzie.

A či splnila Riga a Lotyšsko moje očakávania? Určite ich preskočila a ja už teraz viem, že by som sa do Pobaltia rada vrátila. Je tu všetko pokope – more, národné parky aj historické uličky.

S láskou

Katka

Tipy:

  1. Všade dokážete platiť kartou, my sme nemali takmer žiadnu hotovosť
  2. V Novembri je už naozaj chladno a počasie je premenlivé, pribalte si pršiplášť, alebo si ho kúpte za 1,50 v drogérii (P.S. najprv si prečítajte, či nekupujete detský)
  3. Ak chcete čierny balzam doniesť domov ako darček, kúpte si ho v potravinách a nie na letisku. Rozdiel v cene malej 0,4 dcl fľašky je takmer 2,50 Eur
  4. Jantár a šperky z neho kupujte od certifikovaných predajcov alebo domácich umelcov
  5. V bare Rock Café sa nachádza aj karaoke 😊

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *