O Slovinsku ste už odo mňa počuli. Slovinsko je jednou z krajín, kde sa vždy rada vrátim. Nielen pre jeho neskutočnú zeleň, nádherné vodopády, či kaňony, ale aj smaragdovú rieku Soča a rafting na nej. Je to jeden z tých zážitkov, ktoré budete chcieť zažiť viackrát. Pretože vždy je ten zážitok iný. Vy ste iný. Voda je iná. Poďte sa spolu so mnou pozrieť opäť do Slovinska, ale na miesta, kde sme ešte neboli.
Jazero Wörthersee a jeho vyhliadka
Toto leto sme zvolili novú taktiku presunu a keďže nás bolo viac, rozhodli sme sa prenajať si minivan a všade sa presúvať spolu. Bolo nás 6 vrátane 9-ročného dieťaťa.
Vyrazili sme skoro ráno a keďže cesta do dedinky Cezsoča trvá asi 6 hodín, chceli sme ten čas využiť a zastavili sme sa cestou na našej prvej zastávke – jazere Wörthersee. Jazero je dlhé približne 16 km a je to jedno z najteplejších alpských jazier (až 27 °C), preto je obľúbeným miestom na kúpanie v lete. My sme hľadali oficiálne pláže, kde by sme sa mohli schladiť, ale v našej blízkosti sa žiadna nenachádzala.
A všetky ostatné mali zákaz kúpania. Nad jazerom sa týči nádherná vyhliadka Pyramidenkogel, ktorá je považovaná za najvyššiu drevenú vyhliadku na svete. Stojí na kopci vo výške 851 mnm a ponúka panoramatický výhľad. Pod vyhliadkou sú dve parkoviská a vstup na vyhliadku stojí 17 euro/osoba. Máte možnosť ísť výťahom na plošinu, alebo si vyšliapať 441 schodov. My sme volili prvú možnosť.
Plošiny sú tam dve, v rôznej výške a je odtiaľ naozaj krásny výhľad. Z vrchu sa dokonca viete spustiť 120 m šmykľavkou priamo dolu (musíte si však doplatiť 5 euro). Dolu sme sa vybrali po schodoch a dokonca sa dá zhora spustiť aj krátkym ziplinom (tiež si priplatíte). Občerstvenie aj toalety (a samozrejme aj obchodík) sú k dispozícii.
Cezsoča a ubytovanie
Sadáme do auta neokúpaní, za to riadne dopotení a presúvame sa do nášho cieľa – dedinky Cezsoča. Táto dedina leží v údolí rieky Soča (neďaleko Bovca), po jej ľavej strane a všade naokolo sa týčia hory. Je to skvelý východiskový bod pre rafting, kajaky, či turistiku. Ubytovanie si ako vždy rezervujeme veľmi dopredu cez AAC tour, Slovákov, ktorí sprostredkúvajú nielen ubytovanie, ale aj priamo aktivity.
Rafting na rieke Soča
Na druhý deň ráno sme mali naplánovaný rafting (5 dospelých, 1 dieťa). Počasie sa tu mení každú hodinu, takže nám vôbec nepomohlo ho sledovať. Chalani inštruktori nám povedali, že od mája nepršalo, čo predznačovalo, že rieka bude mať naozaj nízku hladinu. V ich slovníku „voda má len 10 kubíkov“ (nech to už znamenalo čokoľvek) sme teda šípili, že sa nám pôjde pomalšie.
Rieka Soča má cez 130 km, z toho väčšina preteká Slovinskom, zvyšok Talianskom. Táto smaragdová rieka má podloženie z vápenca, ktorý jej zabezpečuje neskutočnú farebnosť.
Na rieke počas 1. svetovej vojny prebehlo 12 veľkých bitiek medzi Rakúsko-Uhorskom a Talianskom. Je aj domovom endemického druhu pstruha mramorovaného a možno budete mať šťastie ako my a aj ho uvidíte (teda zvyšok mojej posádky, ja som pozerala na inú stranu).
Ešte sme sa ani nedostali na vodu a počas krátkej inštruktáže sa spustil taký dážď, že naše neoprény boli hneď otestované. Soča má len 8 – 10 °C takže sa pripravte na veľmi prekvapivé emócie, keď sa dostanete do pereje, keď vás nechtiac pádlom kolega zasiahne vodou alebo sa prevrátite. Je to proste fakt studená voda. Tí odvážnejší (ja samozrejme), sme si aj tento rok dali šmykľavku a to len preto, lebo bola nízka voda a tým pádom aj menšie pereje.
Koniec raftingu a presun
Pršať prestalo a my (a ďalšie lode) spoznávame silu tejto rieky. Občas sa zasekneme medzi kameňmi, občas nás pereje otočia, občas sme obúchaní pádlami, ale spoločnými silami sa posúvame nižšie. Asi za dve hodinky sa dostávame k úseku, kedy vyskakujeme z člnov, spravia sa hromadné fotky a čaká nás tá menej príjemnejšia časť – presun člnov (našimi rukami) do áut.
Prezliekame sa do teplého oblečenia buď pomedzi autá, alebo už v pristavených toaletách. Vraciame sa do Cezsoče, kde sa neoprény, topánky musia samozrejme preprať. Odporúčam si pod oblek dať funkčné tričko a kraťase (nie bavlnu). Poobede sme si užili v dedinke, spravili slovenskú klasiku – pečené zemiaky so slaninou a cibuľou a stihli sme ešte dve krátke zastávky.
Múzeum Ravelnik
Z mestečka Bovec sme sa autom presunuli krátku chvílu a popri hlavnej ceste zaparkovali na neoznačenom mieste a išli asi 100 metrov pešo do lesíka, kde musíte ísť trošku do kopca (odporúčam pevnejšiu obuv) a následne sa vám otvorí nádherná história tohto miesta.
Ide o jedinečné miesto, kde sa história 1. svetovej vojny zachovala v hlbine lesa. Dnes tu vedie kruhový náučný chodník, ktorý návštevníkov prevedie zachovanými a obnovenými zákopmi, spojovacími chodbami, kavernami, bunkrami, guľometnými postaveniami a rekonštruovanými vojenskými barakmi.
Kostol Sveti Lenart
Keď sme sa už vybrali autom smer Bovec v kopci sme zbadali krásny kamenný kostol, kde uznajte, sme museli zastať. Opäť sme odparkovali pri hlavnej ceste a pešo sme prešli asi 150 m ku kostolíku, kde bola aj oficiálna odbočka.
Kostolík bol postavený v 15. storočí a pôsobí veľmi pokojne. Nebol postavený ako veľký farský kostol, ale skôr ako miesto pre miestnych obyvateľov, ktorí tu hľadali útechu. Do vnútra je možné vstúpiť, je celý kamenný a pre šťastie si môžete zazvoniť na zvone. A ak budete mať šťastie, neďaleko nájdete aj kešku z hry Geocaching.
Postojnská jaskyňa
Už dva roky sme chceli ísť do tejto 24 km jaskyne pozrieť, ale keďže bola od nás trošku ďalej, vyhli sme sa jej. Teraz však prišiel jej čas, aj keď nám to zabralo celý deň. Lístky si určite rezervujte vopred (cca 35 euro/osoba) a vyberte si jazyk sprievodcu. Asi 5 km jaskyne je prístupný verejnosti, z toho asi 3,5 km pôjdete vláčikom. Jaskyňa má po celý rok asi 10 stupňov, preto si nezabudnite pribaliť teplé oblečenie, napriek tomu, že vonku je 35 °C.
Z dedinky Cezsoča sem trvá cesta asi 2,5 hodiny, parkovisko je neďaleko pod jaskyňou (platené) a určite budete vedieť, kde je jaskyňa. Smeruje tam enormné množstvo ľudí, ktorí sú navigovaní do radov kvôli lepšej organizácii podľa objednaných jazykov. Jaskyňa má 6 vlakov a každý obslúži 160 hostí, takže si viete predstaviť tie davy.
Nachádza sa v nej aj koncertná sála pre 10 tisíc ľudí, samozrejme tu musíte byť asi v kabátoch. Jaskyňa má aj špeciálneho obyvateľa – olma, ktorý sa dožíva 100 rokov, je slepý a potravu konzumuje raz za 10 rokov. Bolo mi ho celkom ľúto.
Jaskyňa je ale naozaj prekrásna. Svojou veľkoleposťou privítala od svojho otvorenia viac ako 39 miliónov návštevníkov. Asi 9 km od nej sa nachádza Predjamský hrad, vysekaný do skalnej steny. Ten sme tentokrát nestihli, ale ak tu už budete, určite ho navštívte.
Po občerstvení s našimi domácimi wrapmi na parkovisku, sme sa vybrali smer Cezsoča, nakoľko nás čakala opäť 2,5 hodinová cesta. Človek by si povedal, že si po tejto ceste oddýchneme, ale dedinka nám pripravila prekvapenie formou večerného programu a lá dedinské slávnosti so živou slovinskou kapelou a uznajte, že to sme nemohli vynechať.
Cesta domov a lanovka Kanín
Posledný deň v Slovinsku s trošku so smutnými tvárami sa balíme na cestu. Vždy sa snažíme po ceste stihnúť ešte nejakú krásu v okolí. Tentokrát padla loptička na lanovku na Kanín – najvyššie lyžiarske stredisko Slovinska. Viete tu zároveň lyžovať v Slovinsku a z druhej strany v Taliansku. Lanovka je dostupná len z talianskej strany – zo Sella Nevea a stojí 13 eur. Mne sa ju síce tento rok podarilo absolvovať len zdola, ale výhľady vám pripájam.
Cestou z lanovky natrafíte ešte na prekrásne talianske jazero Predil, ktoré patrí medzi najčistejšie jazerá v Taliansku a dá sa tu kúpať. Tentokrát sme ho stihli len z auta, ale o dôvod viac sa do Slovinska opäť vrátiť.
Ak ešte stále váhate, či je to krajina, ktorá stojí za návštevu, za seba môžem povedať, že na 120 % áno. A pripájam aj dva ďalšie blogy, ktoré som už o tejto krajine napísala:
https://cestujemesi.sk/rafting-v-slovinsku/
https://cestujemesi.sk/roadtrip-slovinsko-taliansko/
S láskou
Katka
Tipy:
- Cesta zo Slovinska je extrémne kľukatá, preto ak máte problém so žalúdkom, odporúčam medikamenty na žalúdok
- Dialničné známky potrebujete cez Rakúsko a Slovinsko (ak pôjdete cez diaľnicu e-vinjeta) – cez Taliansko sa platí mýto podľa prejdených km
- Myslite na to, že ste v horách. Teplé oblečenie treba pribaliť aj v lete.
- Ochutnajte Pleskavicu s kajmakom (syr)