Keď sme pred dvomi rokmi išli na roadtrip Slovinsko – Taliansko, ešte som nevedela, že sa do Slovinska budem chcieť vrátiť. Stála som pod vodopádom Peričnik, ktorý sa nachádza v Triglavskom národnom parku a s otvorenými ústami pozorovala tú krásu. Vtedy som vedela, a všetci, ktorí boli so mnou, že sa sem ešte určite vrátime. O dva roky neskôr, opäť na autách, vyberáme sa na túto dlhú cestu zas. Na rafting!
Ubytovanie a cesta
Ubytovanie sme volili cez bratov Černých (ktorí prevádzkujú aj slávnu Chatu Kosodrevina na Chopku, kam už roky chodievame) v apartmánových domoch v dedinke Cezsoča v blízkosti Bovca. Z Bratislavy sme vyrážali ráno a asi p o 6 hodinách sme konečne prišli na miesto. Odporúčam si zakúpiť dostatočne včas rakúsku diaľničnú známku (pokuta jedno naše auto neminula a boli ľahší o 120 eur), a samozrejme aj slovenskú.
V Taliansku sa platí len mýto (my sme šli krátky úsek aj cez Taliansko) a to podľa prejdených kilometrov a v Slovinsku diaľničná nie je potrebná, nakoľko idete po horských cestách. Ešte doplním, že ubytovanie u nich je možné v prípade, že si od nich zakúpite jednu vodnú aktivitu.
Prvá zastávka – Mangartské sedlo
Keďže ubytovať sa dalo až od 17. hodiny (kvôli tomu, že dovtedy sú takmer všetci na vode), plánovali sme sa zastaviť v najvyššie položenej ceste v Slovinsku – Mangartské sedlo (2072 mnm). Ide o horský priesmyk v Julských Alpách neďaleko hraníc Slovinsko – Taliansko. Ak si myslíte, že cesta do Banskej Štiavnice je plná serpentín, tak potom toto miesto určite navštívte a vyvedie vás z omylu. Na vstup je povolený obmedzený počet áut a hneď po zaplatení vstupu (10 Eur – auto) aj pochopíte prečo.
Idete cez extrémne úzku cestu, prírodné tunely a serpentíny tak točivé, že sa bojíte, že z tej výšky to vaše auto nedá a proste sa prevráti. Je to obojstranná cesta, preto jazdite veľmi pomaly a odporúčam sem ísť naozaj len zdatným vodičom.
Trošku mi tu chýbali zrkadlá v tých zákrutách, ale šoféri to zvládli perfektne. Keď sa nám žalúdok upokojil a zaparkovali sme na oficiálnom parkovisku, dali sme si krátky prechádzkový okruh po asfaltovej ceste na Mangartskom sedle. Pre nadšencov náročnejšej turistiky a ferát, je to východiskový bod na 4. najvyšší vrch Slovinska – Mangart.
Všade sú tu horské kozy a ovce a ak vám to hory dovolia, trošku sa vám z ich krásy odhalí. Teplota sa nám tu znížila na dobrých 17 stupňov (len pripomínam, že to bolo v auguste, kedy na Slovensku bolo 33 °C), takže som bola vďačná za to, že som si zabalila čiapku a funkčné oblečenie.
Počasie nám (ne)prialo
Predpovede počasia nám hlásili najbližšie tri dni búrky a silný dážď. Poviete si, že na jednej strane je to asi super, lebo sa bude dobre splavovať. Ale na druhej strane, nestačí, že ste totálne mokrí, ešte na vás aj prší. Naše obavy sa rozplynuli potom, čo nám chalani povedali, že v horách, kde sú všade okolo vás takmer 3000 m vysoké skaly, sa tie búrky správajú inak. A mali pravdu. Ako na zavolanie búrky boli len v noci a ráno hory fajčili (ako sa to tu hovorí), takže bude krásny deň.
Rafting na rieke Soča
Bolo nás jedenásť a na druhý deň ráno sme mali naplánovaný rafting. Dostali sme krátke inštrukcie, rozdali nám neoprény, prilby, topánky a vesty. Nalodili sme sa do áut, odviezli na východiskový bod, odkiaľ sme začínali splav. Prezliekali sme sa buď v aute, pred autom alebo v lesíku (lesík bol aj toaleta). Muži, ženy, deti spolu. Išli sme tri lode, ale samozrejme na vode bolo veľa iných vodákov. Mali sme skvelú inštruktorku Katku, ktorá nám vysvetlila trasu, povely, pádlovanie, aj prvú pomoc.
Báli sme sa, že nám bude zima, avšak neoprén funguje na princípe izolačnej látky, ktorý síce prepustí jemnú časť vody, ale túto vodu si telo vie rýchlo zohriať na telesnú teplotu a neoprén zabráni tomu, aby sa voda vymenila za studenú. Síce sa do toho trošku ťažšie oblieka, ale všetci sme to zvládli.
Rieka Soča sa nazýva aj smaragdová rieka a je dlhá až 138 km, z toho až 96 km v Slovinsku. Je to prekrásna rieka obklopená horami. So strachom v očiach sme sa ako prví nalodili a pomaly si zvykali na vodu. Zatiaľ pokojnú.
Priznávam, že na začiatku bol pokyn pravá vesluj a veslovali sme všetci, alebo ľavá dozadu a jeden išiel dopredu a druhý dozadu. Očividne sme pochopili Katkine povely. Ale keď pôvodný stres opadol, zladili sme sa. Splav trval asi 2,5 hodiny vrátane presunov a bol to neskutočný zážitok. A zvládol to s nami aj 7 ročný chlapček.
Skok zo skaly a nádherné pereje
Po prvom úseku sa lode zvyknú stretnúť v jednom bode, kde vás už síce rieka ťahá prúdom, ale aspoň tu nie sú vysoké pereje. Popri skale sa lode prichytia o seba a jedna loď sa vynesie na asi 2-3 metrovú skalu, otočí sa a vy sa po nej môžete šmyknúť do vody. Samozrejme hneď po vynorení sa musíte spamätať a doplávať k lanu, pritiahnuť sa ku skale, aby vás prúd neuniesol.
Nepotrebujem k životu adrenalínové zážitky, ale v tomto prípade som prekonala samu seba. Nikto ma však nepripravil na to, že voda bude mať 7 °C (cez neoprén sme chlad necítili) a zistím to až po doskoku, keď sa mi namočia ruky a hlava. Zvládla som to! Keď ma vesta vypľula spod studenej vody, moja hlava nezačala dávať signál na okamžité plávanie k lanu, ale spamätávala sa z toho chladu. Treba sa však rýchlo dostať do balansu a priplávať k lanu. Každopádne, ak by bol akýkoľvek väčší problém, inštruktori mali v rukách záchranné lano, ktoré by vám hodili v prípade núdze.
Neplavci sú záruka zábavy a stresu zároveň
Síce sme upozorňovali, že máme medzi sebou kamoša neplavca, ale keďže sme mali záchranné vesty, bolo to v poriadku. Až do momentu, keď sa aj on rozhodol skočiť do vody a nikto ho nestihol zastaviť. Studená voda opantala aj jeho zmysly a voda nám ho začala unášať. Kamarát (ktorý neskákal) vyhodnotil situáciu správne a skočil za ním do vody, pritiahli sa lanom a všetci všetkým tlieskali. Vtipná stresová spomienka z raftingu, to musíte uznať.
Po zábave sme sa všetci nalodili, nasledovali hustejšie pokyny a makačka pomedzi skaly a pereje. Keď nám Katka povedala, že čoskoro končíme, bolo nám to ľúto a chceli sme sa ešte okúpať vo vode. Ževraj ešte bude príležitosť.
Skáčte, rýchlo, von z člna!
Keď začala Katka kričať tento pokyn a nikto sme nevedeli, čo sa deje, povyskakovali sme von z člna a začala záchranná akcia číslo 2. Napravo bola tá príležitosť (pláž to nazvala), kde sa budeme mať šancu okúpať. Samozrejme nás na to nepripravila, nech máme trošku adrenalínu. A keďže tu bol prúd vody ešte silnejší a napriek tomu, že sme tu už na nohy trošku dočiahli, opäť nám neplavca vzala voda. Našťastie sme boli blízko pri sebe, pritiahla som ho k člnu, trošku sme si glgli vodu a už sme boli pri pláži.
Spravili sme si zopár fotografií, vzali čln nad hlavy a odniesli ho k autám. Rafting je skutočná paráda.
Mesto Bovec
Slovinsko má asi len 46 km pobrežia a patrí medzi najzelenšie krajiny Európy. Až 60 % krajiny pokrývajú lesy. Nakoľko jedna naša skupina na druhý deň nemala žiadnu aktivitu (časť z nás išlo na kanonying), vybrali sme sa autom spoznávať mesto Bovec.
Je to vlastne slovinské centrum outdoorových športov a agentúry tu máte na každom kroku. Je malebné a určite si odporúčam sadnúť na kávičku do niektorej kaviarne. Môžete tu mať trošku problém s parkovaním, ale keď sme sa vynašli my, určite to zvládnete aj vy. Z dediny Cezsoča je to asi 2 km a po ceste tam budete prechádzať popri najvyššom vodopáde Slovinska – Boka.
Vodopád Boka má hlavný pád vody až z výšky 106 metrov a vidíte ho aj z hlavnej cesty. Odporúčam zaparkovať popri ceste, prejsť cez most a pešo horskou cestičkou si vyšliapať na malú vyhliadku. Bude vám to trvať asi len 15 minút, ale stojí to za to. Vstup je bezplatný a zvládnu ho aj psíky.
Vodopády a jaskyne
V Slovinsku sa nachádza vyše 300 vodopádov a viac ako 14 000 jaskýň. Tento výlet sme zvolili vodopády, ale určite sa sem o rok vrátime, aby sme preskúmali najznámejšiu z nich – Postojnskú jamu.
Vodopád Virje a Kozjak
Na vodopád Virje sa autom dostanete z dediny Cezsoča asi za 10 minút. Je tam platené parkovisko (automat) a dolu kopcom sa asi za 15 minút dostanete k vodopádu. Zmenu vzduchu a vlhkosť pocítite takmer okamžite, až sa vám otvorí 12 metrov vysoký a 20 metrov široký vodopád. Voda sa napája z rieky Glijun, ktorá vyviera z podzemného krasového prameňa a aj v lete má teplotu asi 5-8 °C. Miestne legendy hovoria, že vo vodopáde kedysi žili víly, ktoré tancovali okolo jazierka v mesačnom svite – odtiaľ názov Virje (od „víly“).
Vodopád Kozjak sa nachádza na opačnej strane Bovca, vraciame sa a asi za 20 minút pri dedine Kobarid, keď prejdeme Napoleonov most, parkujeme na platenom parkovisku. Tu nám prvýkrát počasie trošku zlyhalo a rozpršalo sa. Ale vždy pripravení Slováci sme mali dáždniky a pršiplášte. Z parkoviska sa vyberiete smerom po hlavnej ceste hore a odbočíte doľava (sú tu toalety – prvé aj posledné) a následne vás cesta vedia do lesa.
Po značenej trase sa asi za 30 minút dostanete k platobnému stánku, kde si zakúpite vstup (5 euro/osoba) a pokračujete k hlavnej atrakcii. Samozrejme počas kráčania natrafíte na nádherné malé vodopády, prírodné jaskyne, či mosty nad riekou.
Prístup k vodopádu je po drevených lávkach a mostíkoch s oceľovými ranami na pridržanie sa. Je to síce trošku náročné (kvôli vlhkosti), ale aj keby ste sa šmykli, voda je tu po členky. Vodopádu sa hovorí aj tajný vodopád, lebo steká do hlbokej skalnej kotliny obkolesenej stenami, takže pôsobí, akoby bol ukrytý v jaskyni.
Veľká Korita
Dnes toho stíhame očividne dosť a to len vďaka tomu, že je všetko vzdialené od seba naozaj blízko. Veľká Korita je vzdialená od Kozjaku asi 2 km a sú to hlboké vápencové kaňony, ktoré vytvorila rieka Soča. Parkovať sa dá bezplatne popri ceste a vedie tu okružný chodník. Smaragdová rieka vás sprevádza po celý čas a môžete sa kochať neskutočnou prírodou. Neďaleko sa nachádza aj Malá Korita a dokonca aj ústie rieky Soča.
Stravovanie
Každý apartmán mal vlastnú kuchyňu, takže raňajky sme si dávali spoločné všetci spolu. A ak vám dôjdu slovenské suroviny, v Bovci sa nachádza Spar aj Lidl. Hneď pod apartmánmi sa nachádza reštaurácia (bar), takže nemusíte ani chodiť ďaleko, ak si chcete večer posedieť vonku pri pivku. Majiteľka Zlata síce nevie nič po anglicky a kľudne sa vám môže stať, že si prosíte polievku a donesie vám džús (ale vlastne aj chvalabohu, lebo sme si ju objednali ďalší deň a chutila ako sáčková francúzska polievka), ale je veľmi ochotná. A má brutálne tiramisu!
Gostilna pod Lipco reštaurácia
Túto reštauráciu sme objavili popri hlavnej ceste asi 2,3 km od nášho ubytovania a vrátili sme sa sem až dvakrát. Nielenže tu majú výborné miestne jedlá ako pleskavica, ražničie, ale aj neskutočného lososa a výbornú pizzu. A o polievkach ani nehovorím. Skúste ich domácu Jotu, čo je polievka z kyslej kapusty, fazule, zemiakov a klobásy.
Výlet sa nám končí
Napriek tomu, že sme mali v Slovinsku tentokrát až 4 dni, ani zďaleka sa nám nepodarilo objaviť, všetko, čo sme objaviť chceli. Na ubytovaní sú primárne vždy ubytovaní len Česi a Slováci, takže si tu môžete nájsť aj nových kamošov.
Bonbónik na záver
Zbalení a plní dojmov, ale cestou na Slovensko si ešte spravíme zastávku na miesto, ktoré v nás vyvolalo emóciu, že sa musíme do Slovinska opäť vrátiť. Ideme na Peričnik!
Cesta trvá autom asi 40 minút a zaparkujte pri Slovinskom alpskom múzeu v dedine Mojstrana. Kedysi sa autom dalo ísť až priamo k nemu, avšak kvôli veľkému návalu turistov, to už nie je možné. Parkovisko je platené a oplatí sa vojsť aj do múzea. Odtiaľto ide každú polhodinu autobus (kyvadlovka), ktorá Vás zadarmo zvezie priamo k vodopádu. K vodopádu sa dostanete aj pešo, od múzea po značenom chodníku je to asi 4 km.
Keď sa dostavíte k chate, zvuk vodopádu počujete už z cesty, Vyberte sa po značenej trase do lesa a pomaly začnete stúpať. Unikátnosť tohto vodopádu je, že viete prejsť poza spodný vodopád až na druhú stranu. Tento vodopád je dvojitý – horný má 16 m a spodný 52 m a vytvára nádhernú dúhu. Tento chodník je okružný a keby tu boli lavičky, dokázali by ste tu sedieť hodiny. Od chaty opäť počkáme na autobus, nakladáme sa do áut a šup smer Slovensko.
Slovinsko nie je len krajina, ktorú môžeš vidieť – je to miesto, ktoré sa dá zažiť. Každý krok prináša nové objavy a každá zastávka inšpiruje k ďalšej ceste.
Do skorého videnia Slovinsko.
S láskou
Katka
Tipy:
- Nevoňajte neoprény
- Dajte si pod to plavky alebo funkčné oblečenie (nie bavlnu)
- Keď pôjdete na kanonying, určite si oblečte plavky, lebo v nich budete kráčať do kopca s neoprénom v rukách
- Neďaleko týchto miest sú aj bunkre z 2. svetovej vojny
- Ak máte viac času, urobte si výlet aj na jazero Bled