Do Albánska som mala v pláne ísť už dávnejšie. Nevedela som, čo čakať, tak som si povedala, že skúsim ho spoznať najprv cez jeho hlavné mesto Tiranu, a ak sa mi zapáči, určite sa sem vrátim. Tirana má asi 500 tisíc obyvateľov a okolo nej sa rozprestiera národný park Dajti, takže hory vidíte z každej strany.
Kúpili sme letenky z Viedne a za necelú 1,5 hodinu sme už pristávali na letisku Matky Terezy, ktoré sa nachádza asi 15 km od centra Tirany. A teda poviem vám, bolo to moje najhoršie pristávanie. Poďme ale na tie krajšie zážitky.
Pozor tu na dáta!
Nakoľko Albánsko nie je v EÚ (prístupové rokovania začali v roku 2022), ešte pred príchodom do Tirany, sme si zakúpili e-simku za 3,99 Eura (3 GB). Úplne vám to postačuje, my sme z toho pri neustálom používaní minuli asi 1 GB a platí vám to 30 dní.
Doprava z letiska a ubytovanie
Po vystúpení z letiskovej haly idete stále rovno a po odmietnutí 3854 albánskeho taxikára, sme sa dopracovali k pristaveným autobusom, ktoré idú každú hodinu priamo do centra mesta. Lístok si nemusíte kupovať dopredu, počas jazdy chodí v autobuse pán, ktorému priamo zaplatíte 400 Lekov (alebo 4 Eurá). Síce je to len 15 kilometrov od centra mesta, ale kvôli zápcham, vám táto trasa bude trvať aj hodinu.
Ubytovanie sme vybavili prostredníctvom bookingu. Bola to nová garsónka asi 10 minút pešo od centra mesta a cena za dve noci pre dvoch bola 72 euro (platilo sa na mieste Eurami). A keďže sme prišli v podvečerných hodinách, naše kroky smerovali rovno k ubytovaniu (prostredníctvom self-checkinu, čiže sa vôbec nestretnete s majiteľom, nechá vám kód a z malej schránky si vyberiete kľúče od bytu), na večeru a následne plánovaniu ďalšieho dňa.
Free walking tour Tirana
Napriek tomu, že má Albánsko 300 dní do roka slnko, my sme trafili 2 dni plné silného dažďa, tak sme museli náš program trošku poupravovať. Ak nemáte dáždnik, nevadí, po meste chodia pouliční predajcovia a za 5 euro si kúpite dáždnik. Síce po dvoch dňoch dažďa bude kvalitou vyzerať, že ho máte už dva roky, ale účel splní. Prehliadku mesta sme si rezervovali vopred a miesto stretnutia bolo známe Skanderbegovo námestie a budova Paláca kultúry pri ňom.
Človek by si myslel, že v daždi budeme na tejto prehliadke sami, ale opak bol pravdou. Boli tu 4 sprievodcovia, v 4 jazykoch a asi 60 nadšených turistov. Celá prehliadka trvala asi 2 hodiny a prešli sme najdôležitejšie pamiatky Tirany. Nášmu sprievodcovi sme na konci dali prepitné, ako poďakovanie a slovenskú horalku. Free walking tour fungujú na prepitnom, ak ste spokojní s výkladom, dáte mu prepitné, ak nie, nemusíte. Poďme si však povedať trošku viac o Tirane.
Tirana a námestie Sheshi Skenderbej
Rána sú pre Albáncov dôležité, pretože sa tešia na svoj rituál – rannú kávu. Kaviarne máte na každom kroku a káva tu má naozaj silné zastúpenie. Nenechajú sa vôbec vyrušiť zhonom a v kľude si podebatia ešte predtým, ako pôjdu do práce.
Námestie ako hlavný bod v Tirane bolo kedysi hlavným dopravným uzlom s kruhovým objazdom. Rekonštrukcia námestia začala v roku 2016 a už v roku 2017 sa zmenilo na pešiu zónu. Námestie je pomenované po albánskom hrdinovi Skanderbegovi a určite neprehliadnete jeho bronzovú sochu postavenú v roku 1968. Skanderbeg je považovaný za symbol nezávislosti a odvahy Albáncov, lebo viedol odpor proti Osmanskej ríši.
Národné historické múzeum a Palác kultúry
Dve ďalšie dominanty námestia, ktoré určite neprehliadnete, sú múzeum a Palác kultúry. Múzeum je momentálne zatvorené kvôli výraznej rekonštrukcii, ale na jeho fasáde si všimnite obrovskú mozaiku, ktorá zobrazuje hrdinov albánskych dejín. Budova postavená v roku 1981 má rozlohu asi 27 tisíc m2 a obsahuje cez 4700 exponátov.
Palác kultúry, pred ktorým stojí nápis I love T (milujem Tiranu) bol postavený v rokoch 1959-1963 a prvý kameň symbolicky položil Nikita Chruščov. Nájdete v ňom národnú knižnicu, ale hlavne operu a balet, na ktoré sa lístky predávajú len na pokladni a vždy sa rýchlo vypredajú.
Mešita Ethem Bay a Hodinová veža
Napriek tomu, že Albánsko má väčšiu časť populácie hlásajúcu sa k Islamu (50%), nájdete tu nielen nádherné mešity, ale aj kostoly. Jeden čas bolo dokonca Albánsko vyhlásené za ateistický štát. Po pravej strane od sochy Skanderbega sa nachádza mešita (nie najväčšia), ktorá je od roku 1948, národnou kultúrnou pamiatkou Albánska. Do mešity sa musíte vyzuť, muži a ženy majú oddelené vstupy, a ženy si na znak úcty musia zakryť vlasy.
Hneď vedľa nej stojí Hodinová veža postavená v roku 1822, ktorá má výšku 35 metrov a je taktiež národnou kultúrnou pamiatkou. Zároveň slúži ako orientačný bod.
Áno, stále prší
Určite čakáte na naše oddychové a.k.a. skrývajúce sa pred dažďom momenty, ktoré primárne viedli do kaviarní a reštaurácií, ale túto špecialitku si nechám na neskôr, lebo naozaj albánska gastronómia stojí za viac detailov. Veľmi som vďačná sama sebe, že som si zbalila turistické nepremokavé oblečenie. Poďme sa ale pozrieť trošku ďalej od námestia.
Tiranský hrad
Človek by čakal hrad na kopci, kľudne aj jeho zrúcaninu, ale Tiranský hrad je vlastne 150 metrov dlhý úsek hradieb, ktoré ľahko prehliadnete. V roku 2018 bol tento „areál“ prestavaný na pešiu zónu s množstvom reštaurácii a barov, takže jeho hradná stena zľahka zaniká. Hneď oproti hradu sa nachádza nákupné centrum Toptani, ak by ste mali potrebu nakúpiť nejaké darčeky. Mimochodom pešia zóna je vo vianočnom období krásne vysvietená.
Nakoľko sa rýchlo stmieva, chceli sme z prvého dňa vidieť čo najviac a bonbónikom nakoniec bola určite návšteva jedného z dvoch dostupných bunkrov v Tirane, nachádzajúci sa asi 30 minút autobusom z centra mesta.
Betónová bunkrová džungla
Počas vlády Enveru Hodžu a jeho paranoji, že všetci chcú krajinu dobiť a ukradnúť mu ju, dal po celom Albánsku postaviť vyše 175 tisíc bunkrov. Dohady hovoria o násobne vyšších číslach, ale množstvo z nich nebolo ani objavených. V Tirane sú dva z nich dostupné a premenené na múzeá. Menší (Bunk’Art 2) sa nachádza priamo v centre mesta so zameraním sa na tajnú políciu, výsluchy, sledovanie. My sme sa však vybrali k tomu druhému Bunk’Art 1 – najväčšiemu bunkru Albánska.
Bunk’Art 1 – protiatómový kryt pre vládu
Za budovou opery je stanovište autobusov, nasadnite na modrú 11 (Porcelán) a odvezie vás neďaleko bunkru na okraj Tirany. Lístok stojí 40 Lekov (0,40 centov) a opäť ho vyberá pánko priamo v autobuse. Vstup zbadáte priamo z autobusu, takže na ďalšej zastávke vystúpte (je to asi 2 minúty od vstupu).
Najprv prejdete cez dlhý tunel a na druhej strane si zakúpite lístky (9 euro/osoba) a následne ešte pekne do kopca popri značení stúpate k vstupu. Popritom nad sebou vidíte lanovku, ktorá vás vyvezie nad mesto, odkiaľ máte nádherný výhľad na celú Tiranu. Keďže my sme mali nielen dážď, ale aj hmlu, nevyužili sme ju. Ale určite choďte do toho!
Vstupujeme do krytu, má 5 podlaží, vyše 100 miestností a je vybudovaný na ploche asi 3000 m2. Daždivá atmosféra tomu dáva ešte silnejší zážitok. Nájdete tu nielen expozície, ale aj miestnosti lídrov, spojovacie miestnosti, kino, či dokonca školu pre deti.
Dlhé tlmené chodby, zvukové efekty a autentické vybavenie vám naháňajú husiu kožu. Predstava, že hore môže byť koniec sveta, zatiaľ čo v podzemí si zopár vyvolených žije v bezpečí život s vlastným odvetrávaním, je až strašidelná.
Určite si vyhraďte čas 2-3 hodiny na prejdenie bunkra a nebojte sa, sú tu aj funkčné toalety s opancierovanými dverami. Za mňa výborný, aj keď trošku strašidelný zážitok. Ak, ale máte radi históriu, určite sem zavítajte.
Prvý deň je za nami, opäť sadáme na autobus č. 11 a vraciame sa do mesta. Poďme teda na tú spomínanú gastronómiu.
Balkánska gastronómia
Albánci milujú dobré jedlo a je cenovo veľmi dostupné. My sme na prvú reštauráciu hneď po príchode trafili unikát – reštaurácia Tymi, kde väčšinou stojí 15 metrový rad pred reštauráciou čakajúc na usadenie. My sme mali šťastie a usadili nás takmer hneď. Reštaurácia ponúka balkánsku kuchyňu a jej interiér zdobí nespočetné množstvo hudobných prvkov, karikatúr, motívov z filmov.
Dominanta je zapekaný syr s mletým mäsom, domáci pitta chlieb s grilovanou zeleninou a shih kebab (mäso na paličke). Cestou domov sme si ešte struhli zachádzku na výborné koláče do Le Bon.
Po prehliadke mesta sme sa reálne potrebovali trošku zohriať, tak sme to šupli rovno do budovy Opery – Café Botanica. Krásna, zelená a extrémne plná kaviareň. Ale na zohriate postačuje. Mimochodom zabudla som dodať, že Albánci sedia na terasách s ohrievačmi, aj keď prší.
Ak by ste si ale chceli napríklad variť, potraviny sú tu naozaj lacné a nakúpite tam všetko. Hlavne si nezabudnite kúpiť vodu, lebo voda v Albánsku pitná nie je.
A opäť sa po prechádzke v daždi potrebujeme zohriať a aj najesť, takže sme natrafili na neskutočne autentickú reštauráciu Oda Garden, kde sme vyskúšali domácu Raki (alkohol pálený z hrozna), ktorej nám teda čašník doprial a na jedlo sme vybrali ich klasiku Tavë Kosi (jahňacie v jogurte), domáci chlieb, slaný špenátový koláč (burek) a opäť plnené papričky so syrom. Všetko čerstvé a z domácich surovín.
Deň odletu
Keďže máme let naplánovaný až večer, máme celý upršaný deň na to, aby sme sa dostali ešte k miestam, ktoré sme prvý deň nestihli. A ako správni turisti, si po odubytovaní dávame ruksaky na chrbty a ideme si dopriať luxusné raňajky. A keď hovorím luxusné (nie balkánske), tak luxusné. Reštaurácia MUGO ponúka vynikajúci brunch v romantickom vianočnom prostredí, a ako inak aj s terasou a ohrievačmi vonku. Na pár minút nám svitla nádej vo forme slnka, ale kým sme dojedli, úsmev náš prešiel.
Tiranská pyramída
Prechádzame mestom a zrazu chytíme nečakané slnko. Využívame to a vyjdeme si 104 schodov na vrch pyramídy, z ktorej máme krásny výhľad na celú Tiranu. Pyramída bola postavená v roku 1988 ako múzeum postavené bývalému diktátorovi Albánska – Enverovi Hodžovi.
V čase výstavby to bola najdrahšia stavba Albánska. Po páde komunizmu v roku 1991 už nefungovala ako múzeum, ale jej využitie prešlo cez konferenčné centrum, nočný klub, až po základňu NATO. Dlhé roky bola budova zanedbaná, plná grafitov, dnes je krásne zrekonštruovaná a funguje ako multifunkčný priestor.
Najväčšia mešita v Albánsku
Priamo z pyramídy vidíme týčiacu sa najväčšiu mešitu Albánska – Namazgah. Mešita stojí v blízkosti albánskeho parlamentu (majú dve budovy parlamentu). Výstavba začala v roku 2015 a má rozlohu 10 tisíc m2 so 4 minaretmi, ktorý každý je vysoký 50 metrov.
Má kapacitu neuveriteľných 10 tisíc veriacich. Vstup je zadarmo a pri vstupe vám dajú šatku, musíte sa vyzuť a idete na poschodie. Všetky ženy sa môžu modliť hore, muži dolu. Stavba je naozaj prekrásna.
Od mešity k bazáru
Nedalo nám nenavštíviť miestny kryty bazár, kde nájdete naozaj čokoľvek. Od magnetiek, po domáci tabak, ovocie, zeleninu, ale aj ručne šité koberce, či výborný albánsky horský čaj. A viete tu aj zjednávať. Takže, ak máte radi tento druh nákupov, určite si tu prídete na svoje.
Po ceste sme ešte objavili Most garbiarov, ktorý bol postavený v 18. storočí a slúžil ako spojenie cez rieku Lana, ktorá kedysi pretekala centrom Tirany. Dnes už tadiaľ žiadna voda netečie, nakoľko rieka Lana bola v moderných časoch presmerovaná do umelého kanála, ktorý vedie o niekoľko metrov ďalej.
A opäť gastro na scéne
Dážď nepoľavuje, tak sa ideme zohriať do naozaj kaviarne Komiteti, ktorá zároveň slúži aj ako múzeum albánskeho dedičstva. Človek sa tu cíti ako v obývačke, časť baru je pokrytý len strechou z dosiek, ale všade sú ohrievače a máte pocit, že ste sa vrátili v čase.
Chvíľu pobudneme, a aby nám nebolo málo, zbehneme pred odletom do preplnenej Piceri Era reštaurácie. Je to ikona tradičnej albánskej kuchyne s moderným nádychom. A nie neboli sme hladné, preto sme si objednali 4 predjedlá a dotlačili sa kvalitne.
Zábavné zážitky na koniec
Ešte predtým ako nasadneme na autobus smer letisko, sme mali neutíchajúcu potrebu vojsť do prekrásneho vianočného obchodu s takou výzdobou, akú som ešte nevidela. Atmosféra Vianoc level tritisíc. Keby som mala kufor a nie ruksak, tak určite niečo z toho donesiem domov.
Kamoška to šťastie (?) mala, tak sme jej nový svietiaci a hrajúci vianočný stromček zabalili do bublinkovej fólie a natlačili do ruksaku. Po našom prepočítaní stál 27 Euro. Nádhera. To, že nás na kontrole dali bokom, lebo tam je natlačená neznáma tekutina, bola druhá vec, na koniec sme to vykomunikovali a bez problémov prešli. Ale o kauze stromček si povieme ešte na konci.
Meškanie letu a neskutočne ochotní Slováci
Keď sme zistili, že let nám mešká hodinu a nestíhame naše rezervované spoje z Viedne do Bratislavy, riešili sme zakúpenie ďalšieho autobusu o polnoci s nádejou, že stíhame. Našu debatku započul Slovák stojaci za nami s tým, že on má auto vo Viedni a aj tak ide cez Bratislavu, a ochotne nás vezme. Dobre, už len si ho zapamätať po pristátí.
Misia č. 1 vyriešená, misia č. 2 na scéne, a tou je let samotný. Našťastie si vedľa nás sadli ďalší Slováci, s ktorými sme celý let prerozprávali, ja som vďačne stratila pojem o čase, a za chvíľu sme pristávali. Chalani sa vracali z kúpy nehnuteľnosti v Tirane. Preto, ak niekedy v budúcnosti budete uvažovať nad dovolenkou alebo kúpou nehnuteľností práve v Albánsku, neváhajte sa ozvať Ridvimu z https://www.iamalbania.sk/sk .
Pristávame, pána s autom si pamätáme a šťastne sa dostávame do Bratislavy. Prečo som to spomenula na záver? Častokrát počúvam, že Slováci si v zahraničí nepomôžu a niekedy sa dokonca ani nepriznajú, že sú Slováci. V našom prípade to bolo presne naopak. Vďaka nášmu šoférovi, aj chalanom za spríjemnenie cesty domov.
A ako dopadol stromček?
Po príchode a neskutočnom šťastí, že to stromček prežil bez ujmy, kamoška zistila, že jeho cena nebola 27 Eur, ale 270 Eur. Očividne nám obom ide prepočet meny. Ale zas, kto môže povedať (po prvom skolabovaní), že má stromček v cene celej dovolenky? 😊
Verím, že ak ste sa čítaním dostali až sem, Tirana vás očarila tak, ako mňa, a podarilo sa mi z nej trošku emócii na vás prehodiť. Očarila ma natoľko, že viem, že sa do Albánska dostanem opäť. Tentokrát k moru. Lebo je nádherne priezračné. Ďakujeme Tirana!
S láskou
Katka
Tipy:
- My sme síce nestihli, ale mali sme super odporúčanie zbehnúť do Sky Toweru na drink a vyhliadku
- My sme si menu nezamieňali, ale niekde sa môže stať, že ak zaplatíte Eurami, vydajú vám v Lekoch
- Vo večerných hodinách sa zdržujte primárne v časti Blloku, ktorá je živá a relatívne bezpečná
- Dopravná premávka je trošku chaotická, ale na to si zvyknete
- Majú tu krásne vybudované cyklistické chodníky