Viedeň som naposledy navštívila počas mojej vysokej školy, kedy som sa rozhodla tu stráviť pol roka štúdiom a písaním diplomovej práce. Odvtedy sa primárne túlam len v okruhu viedenského letiska. Toto obdobie bolo pre mňa trošku výzvou a zapísalo sa to aj do mojich spomienok na Viedeň. Nemala som záujem sa sem vrátiť a spoznať ju z iného uhla. Až doteraz! A som rada, že som sa na tento výlet nechala prehovoriť a vytvorila si nové spomienky.
Vlak z Bratislavy a free walking tour
Zo stanice Bratislava – Petržalka sme sa o 8. hodine ráno vybrali na vlak a asi za hodinu vystúpili na stanici Hauptbahnhof. Lístok sme si zakúpili priamo na stanici a stál 19 Euro/osoba.
V predstihu sme si rezervovali prehliadku mesta zadarmo, čo využívame takmer na každom výlete pri návšteve metropoly. Vedeli sme, kde je miesto stretnutia (Albertina v našom prípade), začiatok prehliadky a identifikácia nášho sprievodcu bol zelený dáždnik. Prehliadka začala o 10. hodine, takže sme super stíhali a odviezli pár zastávok metrom blízko Albertiny.
V metre sa super orientuje, lístok na jednorazovú cestu stojí 3,20 Euro a zakúpite si ho priamo v automatoch, kde sa dá platiť aj kartou. Nezabudnite si ho označiť pred vstupom do metra, aby ste ho mali platný.
Ubytovanie v penzióne
Rezervovali sme si izbu v penzióne Lehrerhaus neďaleko radnice, ale tam sme sa chystali až poobede, keď absolvujeme prehliadku a dáme si niečo na jedenie. Nevýhodou bolo, že sme celý čas nosili ruksaky, takže sme vlastne mali kardio doplnené o silový tréning. Tento penzión je z roku 1906 a pôvodne to bolo ubytovanie pre učiteľov. Izby sú orientované do dvora, čiže je tam absolútne ticho.
Viedeň a trošku z histórie
Viedeň patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie mestá strednej Európy. V stredoveku sa Viedeň stala dôležitým obchodným a politickým centrom a od 13. storočia sídlom Habsburgovcov, ktorí z nej postupne vybudovali hlavné mesto svojej monarchie. Najväčší rozkvet zažila v 18. a 19. storočí, keď bola centrom Rakúsko-Uhorska a jedným z najväčších miest Európy. Najznámejší panovník bol cisár František Jozef I., ktorý vládol až 68 rokov. Ak vám jeho meno nič nehovorí, určite vám niečo povie meno jeho manželky – Sisi.
Zaujímavosťou je, že jedinou ženou na habsburskom tróne bola Mária Terézia, ktorá vládla ešte pred Františkom celých 40 rokov, napriek tomu, že nebola oficiálne korunovaná. Známa je hlavne tým, že zaviedla povinnú školskú dochádzku. Za čo jej asi nie všetci ďakujú.
Mária mala až 16 detí a väčšinu z nich vydala do významných európskych dynastií (dohodnuté manželstvá), čím si vyslúžila aj prezývku „Svokra Európy“. Jej najobľúbenejšia dcéra Mária Kristína si ako jediná mohla svojho ženícha vybrať sama a z lásky. Vybrala si vojvodu Alberta a spolu založili známu Albertinu, pôvodne ako miesto pre ich hojnú umeleckú zbierku.
Albertina
Naša prehliadka (bolo nás asi 15) začala práve tu. Patrí medzi najvýznamnejšie umelecké múzeá na svete a je tu vystavená jedna z najväčších kolekcií grafiky a kresby – viac než milión diel. Je to moderné múzeum, ktoré vystavuje Moneta, Klimta, či Warhola, ale aj fotografie, či architektúru.
Na terase Albertiny stojí veľká bronzová jazdecká socha arcivojvodu Albrechta, vojenského hrdinu a je odtiaľ krásny výhľad na hotel Sacher (áno, tu sa vyrába najznámejšia čokoládová torta na svete, ktorú si musíte dať so šľahačkou, inak sa vám bude ťažko pregĺgať) a zároveň aj na prekrásnu budovu Štátnej opery. Tá pochádza z 19. storočia a má kapacitu usadiť až 1700 hostí. Lístky do opery si môžete kúpiť aj vy a užiť si jedinečný koncert.
Pokračujeme v prehliadke
Priamo pod Albertinou sa nachádza pamätník proti vojne a fašizmu. Je jedným z najdôležitejších verejných monumentov vo Viedni, pripomínajúcich tragédiu nacistickej perzekúcie a obete druhej svetovej vojny. Pamätník nezobrazuje víťazov, ale obete – je to výzva k pamäti a reflexii. Predchádzame okolo legendárneho stánku s párkami Bitzinger a podobných stánkov je po Viedni neskutočné množstvo. Tieto stánky boli zaradené medzi nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO. Človek by neveril. Nebojte, o rakúskej gastronómii si povieme ešte neskôr.
Hofburg – hlavný palác Habsburgovcov
Pokračujeme v prehliadke ďalej a stojíme pred hlavnou bránou do obrovskej záhrady (Burggarten), ktorá obopína sídlo Hofburg. Toto miesto je aj jedno z najfotogenickejších, nakoľko tu stojí socha Mozarta, ktorý strávil vo Viedni posledné a najdôležitejšie roky svojho života a skomponoval tu najznámejšie diela ako Figarova svadba, či Čarovná flauta.
Tento obrovský historický palácový komplex má 2600 miestností a rozprestiera sa na rozlohe desiatok tisíc m². Dnes tu sídli úrad prezidenta Rakúskej republiky (modrá vlajka na budove), ale zároveň je to multikultúrne centrum s množstvom múzeí, galérií a inštitúcií. Vedeli ste, že vo Viedni dokonca žil mladý Adolf Hitler, ktorý sem prišiel s ambíciou stať sa umelcom a hlásil sa na Akadémiu výtvarných umení, ktorá ho dvakrát odmietla?
Národná knižnica – srdce Hofburgu
Plynule sa presúvame ďalej do tohto komplexu, zima nám ide pod kožu a dostávame sa k Národnej knižnici. Vstupné tu stojí 11 Euro a je to jedna z najkrajších historických knižníc na svete. Jej základy siahajú až do 14. storočia a najznámejšia časť je Prunksaal (reprezentačná sála).
Je to obrovská baroková sieň dlhá až 80 metrov, má viac než 200 000 historických zväzkov a nádherné fresky na strope. Kompletne sa tu však nachádza až cez 12 miliónov položiek, napríklad aj Mapa sveta – jedna z najväčších historických kartografických zbierok, či historické glóbusy zo 16. a 18. storočia.
Múzeum Sisi a Španielska jazdecká škola
Napriek tomu, že cisárovná Sisi sa vo Viedni veľa nezdržiavala, lebo veľa cestovala, múzeum tu postavené má. Múzeum sa ju nesnaží idealizovať, ale práve ukazuje jej posadnutosť krásou, ale ukazuje aj jej depresívnu stránku.
Okolo múzea len prechádzame, zastavujeme na námestí, kde sa nachádzajú zachované a sprístupnené pozostatky starého osídlenia Viedne, vrátane rímskych múrov a stavebných základov. Len tak, v strede mesta. Ide o archeologické nálezy, ktoré dokazujú, že oblasť okolo dnešného Hofburgu bola osídľovaná už v rímskej dobe.
Španielska jazdecká škola je najstaršia stále fungujúca jazdecká škola na svete, ktorá svoje plemeno koní Lipicány ustajňuje priamo v meste v otvorených stajniach (Stallburg). Lipicány sa rodia tmavé, a až vekom zblednú. Každý kôň má meno, rod a sú považované za kultúrne dedičstvo. Jazdiť na nich však môžu len muži, ale lístky na vystúpenie si vieme zakúpiť aj my ženy, nebojte sa.
Tancovačky vo Viedni
Priznám sa, keď nám o tom hovoril sprievodca, trošku ma to prekvapilo. Ale tanec je identitou tohto mesta. Zrodil sa tu v 18. storočí a pretrváva doteraz. Viedeň má jednu z najsilnejších tradícií tanečných škôl v Európe. Najznámejšia je škola Elmayer (1919), ktorá dodnes vychováva debutantov na najznámejšie viedenské plesy, napríklad Opernball. Ročne sa tu koná až do 500 bálov a jeden frak vás vyjde na 3000 Euro, preto sa tu uživia aj požičovne frakov, ktoré si za večer pýtajú 100 Euro.
Čerešničky na torte
Sprievodca sa s nami pomaly lúči, odporučí nám menej turisticky známe reštaurácie, či kaviarne a každý sa vyberieme vlastnou cestou. Áno, sme unavené. A nezabúdajte, že stále máme na pleciach batohy, čiže ideme kardio bomby. Nateraz bolo dosť histórie, poďme sa trošku pozrieť na to, kde sme sa občerstvili a čo sme si vybrali.
Café Hawelka a tradičný rakúsky hostinec Beisl
Vošli sme a zastal čas. Našťastie sa akurát uvoľnil jeden stôl, tak sme tu hneď zasadli. Táto kaviareň je legendou viedenských kaviarní a pochádza z roku 1939. Dýcha tu história, staré drevené stoly, vešiaky, tma a zvláštna vôňa. Noviny na drevených čítačkách ako z filmu a ľudia od umelcov, novinárov a obyčajných ľudí. Ochutnali sme tvarohovú štrúdľu vo vanilkovom kréme (Topfenstrudel) a samozrejme kávu.
Štrúdľa bola výborná, vôbec nie presladená a vanilkový teplý krém skvelo ladil s jej chuťou. Zaujímavosťou je, že Viedeň má tak veľké množstvo kaviarní, ako má Hongkong mrakodrapov. Ak si tu ráno objednáte kávu a sedíte tu celý deň, nik vás nevyhodí. Až tak silná je tu kávová kultúra.
Hostinec Reinthaler´s Beisl
Hneď vedľa kaviarne Hawelka sa nachádza typický hostinec, ktorý podáva samozrejme Wiener rezeň. Tento rezeň je špecifický tým, že a výlučne robí z teľacieho mäsa a vypráža sa na prepustenom masle. Ochutnávka samozrejme padla za obeť a bol výborný. K tomu sme si dali klasický silný hovädzí vývar s palacinkou nakrájanou na tenké pásiky. Trošku mi tu síce chýbala zelenina, ale prežila som. Trošku sme sa zohriali, najedli a čakajú náš tri čerešničky na záver.
Moderná Albertina
Táto budova je asi 10 minút pešo od hlavnej Albertiny a je to jej sesterské múzeum, ktoré vystavuje primárne moderné umenie 20. a 21. storočia. A práve sem sme zavítali, nakoľko tu prvýkrát vystavovala kontroverzná performance srbská umelkyňa Marina Abramovič. Umenie netvorí len ako obraz alebo sochu, ale používa svoje telo ako hlavné médium.
Táto výstava je retrospektívou jej vyše 50ročnej kariéry a jej asi najznámejšie dielo The Artist is Present možno poznajú viacerí z vás. Každý deň po dobu 3 mesiacov sedela na stoličke a oproti nej bola stolička prázdna (MoMA New York 2010). Hocikto z obecenstva mohol prísť, sadnúť si na stoličku a na minútu sa jej pozerať do očí. Išlo o vyjadrenie kompletného sústredia sa na tu a teraz.
Musím však povedať, že napriek tomu, že som zopár jej diel poznala, táto výstava nie je pre každého. Dopredu upozorňujem, že vám môže spôsobiť až znechutenie. Nie každá jej časť je lahodiaca oku. Jej vystúpenia posúvajú hranice toho, čo ľudia považujú za umenie. V mnohých vystúpeniach si spôsobovala bolesť alebo sa vzdala komplet kontroly nad situáciou, čo ukázala aj v predstavení Rhythm 0. Jednou vetou sa dá povedať, že pracuje s extrémami.
Dóm sv. Štefana
Asi najznámejšia stavba vo Viedni sa nepýši len tým, že sa nachádza v centre mesta, ale aj tým, že má jeden z najväčších kostolných zvonov v Európe. A napríklad aj tým, že Wolfgang Amadeus Mozart sa tu oženil. Chrám má dĺžku asi 107 metrov, dve veže, katakomby, kde sú uložené pozostatky Habsburgovcov a jeho strechu tvorí vyše 230 000 glazovaných škridiel. Je to proste jedna nádhera.
A ak budete mať šťastie ako my v nedeľu, stihnete aj omšu, ktoré sa tu stále konajú. Vstup je zadarmo, ale samozrejme, ak by ste chceli prehliadku s výkladom, či návštevou katakomb, tie sú platené.
Len pár metrov od Dómu na ulici Kärntner sa nachádza kmeň starého duba (Stock im Eisen), do ktorého je zabitých vyše 500 klincov. Je uložený za sklom v stene budovy. Považuje sa za najstarší zachovaný mestský strom vo Viedni. A čo znamenajú klince v ňom? Majú údajne odháňať zlo, choroby a nešťastie.
Viedenská radnica a klzisko
Zotmelo sa, záťažové batohy sme boli zložiť na ubytovaní a dopriali sme si ešte krátku prechádzku k mestskej radnici. Keď som ju prvýkrát zbadala, myslela som si, že je to jeden nádherný kostol. A nebol to len môj pocit. Mala symbolizovať silnú pozíciu mesta v čase Rakúsko-Uhorska. Momentálne tu sídli starosta Viedne. Pred radnicou sa už od roku 1996 vybuduje klzisko (január – marec) o rozmeroch 10 000 metrov štvorcových. Nie je to však len klasické klzisko, ale sieť ľadových chodníkov pozdĺž celého parku, ktorý sa nachádza pred radnicou.
Tento zážitok nádherne doplnil celý deň, ktorý sme strávili vo Viedni. Dokonca som sa trošku vrátila v čase do vianočného obdobia. Bolo tu neskutočné množstvo detí aj dospelých, stánky s jedlom, punčom a požičovňami. Už teraz viem, že by som sem rada prišla aj na vianočné trhy a určite aj na jar. Lebo Viedeň má toho ešte veľa čo ponúknuť.
S láskou
Katka
Tipy:
- Viedeň je naozaj bezpečná, oficiálne je tu len 53 ľudí bez domova na 2 milióny obyvateľov. Vláda každému, kto o to stojí, zabezpečí ubytovanie.
- Viedeň má vynikajúcu pitnú vodu priamo z Álp, jedna z najčistejších v Európe.
- Na mnohých domoch sú plaketky s notami a menami skladateľov, ktorí tam bývali alebo komponovali. Majte oči otvorené.
- Občas nakuknite aj do historických dvorov (Höfe) – mnohé sú voľne prístupné