Bukurešť som mala v hľadáčiku už dávnejšie a keď konečne začali lety z Bratislavy, povedala som si, idem do toho. Práve vrcholili jarné prázdniny a v Bukurešti v deň nášho odletu napadlo najviac snehu za posledných 10 rokov, čo spôsobilo, že sa nám let posunul o takmer tri hodiny. Letiskový flat white za 7,20 a nekonečné čakanie na letisku môže začať.
Ubytovanie a cesta z letiska
Ubytovanie sme si rezervovali prostredníctvom Bookingu a cena za tri noci pre dve osoby bola 135 Euro. Nachádza sa v novom bytovom dome s parkovaním zadarmo a nonstop strážnou službou asi 30 minút pešo od centra mesta. Eric, ktorý bol zodpovedný za komunikáciu a spravovanie ubytovania bol neskutočne ochotný vyhovieť požiadavkám klientom. Napríklad, nám zabezpečil zaslanie druhej periny prostredníctvom taxíku. To ste už zažili?! Apartmány sú plne vybavené s podlahovým kúrením.
Let z Bratislavy trval asi 1 hodinu a 20 minút a po snežnej facke po príchode sme sa už za tmy potrebovali dostať do centra mesta. Po výstupe z letiska Henri Coandă, prejdete cez cestu a cez zelený tunel sa dostanete k vlakom, ktoré idú na stanicu Gara de Nord asi 30 minút. V našom prípade samozrejme meškali. Lístok si viete zakúpiť aj v stánku, ale ak nestíhate, ako my, tak priamo priložením vašej bankomatovej karty k terminálu vo vlaku. Lístok stojí 6,50 Lei (čo je asi 1,30 Eura).
Keď vystúpite na stanici Gara de Nord, hľadáte metro M1, s ktorým sa odvezieme do centra mesta na Piata Unirii a taktiež si ho zakúpite priložením karty na turniket a lístok stojí 5 Lei (cca 1 Euro).
Musím sa priznať, že stanica Gara de Nord na pohľad teda neohúrila. Metro bolo poloprázdne, žiadne reklamy, dokonca ani svetelné tabule vnútri. Každopádne, ak sa nechcete prepravovať prestupmi, jednoducho si objednajte Bolt priamo z letiska (vyjde vás to asi 10-15 Euro).
Prvá večera a brodenie sa snehom
Nakoľko sme prišli už v celkom pokročilej hodine a okrem letiskovej kávy a lepeňáku sme nič nejedli, po príchode na Piata Unirii sme sa vybrali smer Staré mesto (ktoré je po historických udalostiach naozaj maličké) na večeru a trošku si vydýchnuť.
Nakoľko sneh zaskočil aj samotných Rumunov, žiadne cesty, chodníky neboli odhrnuté, takže sme sa doslova brodili snehom. Po večeri sme sa vybrali Boltom (všade funguje Bolt) smer ubytovanie, kde sme boli asi za 7 minút. Väčšina ciest Boltom po meste nás stála približne 4 Eurá.
Free walking tour
Po náročnom cestovateľskom prvom dni sme sa zobudili do krásneho slnečného rána a konečne mohli uvidieť Bukurešť vo svojej kráse. Ako takmer všade, kde cestujem, sme si rezervovali prehliadku mesta zadarmo, čo odporúčam vždy na začiatok výletu absolvovať, aby ste sa o meste dozvedeli viac a prešli si jeho hlavné zákutia, prípadne aj skryté poklady s lokálnym človekom. Prehliadka trvá asi 2 hodiny 15 minút a následne sa ideme túlať mestom samé.
Trošku z histórie
Prvá písomná zbierka pochádza z 15. storočia a vtedajší názov Rumunska bolo Valašsko, kde patrilo aj Moldavsko a Sedmohradsko. Hlavným mestom sa stala v roku 1862 Bukurešť a mesto sa začalo výrazne modernizovať. Vtedy dostalo mesto prezývku „Malý Paríž“, lebo rumunská šľachta sa inšpirovala stavbami vo francúzskom štýle. Druhá svetová vojna však priniesla bombardovanie a politickú nestabilitu, po ktorej sa moci chopili komunisti.
Po nástupe režimu vedeného Nicolae Ceaușescu (do roku 1989, kedy ho na Vianoce popravili) sa mesto dramaticky zmenilo.
Nenápadná socha Romula a Réma s vlčicou
Socha nachádzajúca sa len pár krokov od Starého mesta patrí medzi symboly mesta. Legenda o Romulovi a Removi je základným mýtom vzniku Ríma. Pre Rumunov má však hlbší význam – názov krajiny România vychádza zo slova Romanus (Riman). Socha je darom Talianska (1906) a symbolizuje identitu Bukurešti a jeho latinských koreňov rumunského jazyka.
Hanul lui Manuc a kostol sv. Antona
Od sochy sa vyberieme do Starého mesta a natrafíme na malé námestie (kedysi miestny trh), kde sa nachádza najstarší hostinec v Bukurešti postavený v roku 1808. Hostinec bol postavený celý z dreva a mal vnútorný dvor, kde sa stretávali obchodníci a ustajňovali kone. V minulosti bolo Staré mesto a jeho obchodná štvrť Lipscani vydláždená drevom. Najničivejší požiar v roku 1847 zničil približne tretinu mesta a jediné zachované drevené dlažby sú práve pri reštaurácii Manuc.
Len pár krokov od reštaurácie sa nachádza najstarší zachovaný kostol v Bukurešti – kostol sv. Antona postavený v roku 1559. Rumuni sú ortodoxní kresťania (85%) a sv. Anton je patrónom ochrany a pomocníka v núdzi. Veriaci sem často chodia prosiť o zázrak a vystoja si dlhé rady, len aby svoju prosbu mohli napísať na malý papierik, ktorý možno bude prečítaný počas omše. Brodíme sa stále neodhrabanými ulicami mesta (technické služby sú tu dostupné) a posúvame sa k pevnosti Draculu.
Vlad III. a lá Dracula
Vlad III. bol kniežaťom Valašska a vládol v 15. storočí. Jeho otec bol členom rytierskeho rádu Draka, ktorý mal brániť kresťanstvo pred Osmanskou ríšou. Aj preto dostal jeho otec prezývku Vlad Dracul a následne jeho syn Dracula (syn Draka). Brašov – hrad, ktorý sa pripisuje práve Drakulovi, bol súčasťou Uhorského kráľovstva, čiže mimo Vladovej priamej vlády. Vlad III. vládol v pevnosti Curtea Veche v Bukurešti a na hrade Brašov pravdepodobne nikdy ani nebol. Túto pevnosť tiež zachvátil požiar a momentálne je z nej len ruina.
Snaha o zničenie kresťanstva a presun kostolov
Počas vlády Ceaușesca bola snaha potlačiť náboženstvo, no zničiť sa ho nepodarilo. Napriek tomu vyše 20 kostolov bolo zničených, niektoré skryli a niektoré presunuli na iné miesto. Čudujete sa, že ako? Použili unikátnu techniku, kde sa budovy najprv spevnili oceľovými konštrukciami, oddelili sa od základov a pomocou koľajníc a hydrauliky sa kostoly po centimetroch (aj iné budovy) presunuli na bezpečné miesta. Takto zachránili niekoľko historických pamiatok.
Stavropoleoský kláštor
Jedným z nich bol aj tento malý kláštor v meste, ktorý spravujú mníšky. Je jedným z najcennejších v Bukurešti a pochádza z 18. storočia. Dá sa do neho nahliadnuť, cítiť tu silnú vôňu kadidla a má bohato zdobenú fasádu s freskami.
Uličkami Starého mesta je radosť sa prechádzať. Stretnete tu naozaj veľa turistov, ale aj čudných domácich, ktorí vystavujú andulky, či korely a snažia sa zarobiť si turistickým kŕmením. Bukurešť má nespočetné množstvo parkov, ktoré však teraz boli pod snehom, každopádne, ak tu budete v inom období, určite ich navštívte.
Architektúra pozostáva z troch štýlov – komunistického, talianskeho a francúzskeho a rozdiely si všimnete aj vlastným okom. A nebojte sa, je tu bezpečne.
Že nechodíte do kníhkupectva?
Po potulkách Starým mestom sa nachádza nenápadná budova, ktorá vás zvonku ničím neohúri. Nedajte sa však oklamať. Budova pochádza z konca 19. storočia a pôvodne slúžila ako banka. Kníhkupectvo sa tu otvorilo v roku 2015 so zachovaním historických detailov.
Na 6 poschodiach presvetlenej budovy nájdete nespočetné množstvo kníh v rôznych jazykov, hudobných platní, či darčekových predmetov. A na samom vrchu je kaviareň s výhľadom priamo do kníhkupectva. Ale kávou veru neohúrili. Je to jedna z najfotogenickejších zastávok v Bukurešti. Nakoľko sme už pomerne uchodené a začína sa stmievať, vyberieme sa do Lidla, aby sme si kúpili niečo na večeru a oddýchli si pred ďalším chodiacim dňom.
Palác Parlamentu
Keď som na vedomostnom kvíze v mojom rodnom mestečku (pozdravujem do kaviarne Most) dostala otázku, kde sa nachádza najťažšia budova sveta, vtedy som ešte netušila, že odpoveď bude Bukurešť. A samozrejme som ju musela vidieť!
Je to zároveň aj druhá najväčšia budova na svete (po Pentagone) a má až 1100 miestností. Budovu dal postaviť Ceaușesco ako symbol moci a extravagantného luxusu diktátora. Počas jeho vlády sa kontrolovalo obyvateľstvo, cenzurovali médiá, nemohli cestovať a na potraviny boli dlhé rady. Častokrát sa im neušli ani základné suroviny ako ryža, či mäso. Elektrina a voda bola obmedzená, takže TV alebo sprchu ste si niekedy nezapli niekoľko dní.
Napriek tomu, že počas jeho vlády palác už nestihol dostavať, rumunská vláda ho napriek všetkému dostavala a dnes v ňom sídli Parlament a múzeum. Každá miestnosť v paláci je vyzdobená luxusným mramorom, kobercom a krištáľovými lustrami.
Budova váži viac ako 4 miliardy kilogramov a pod budovou sú rozsiahle podzemné chodby a bunkre, ktoré mali slúžiť Ceaușescovi a jeho režimu v prípade vojenského konfliktu. Budova bola taká ťažká, že pri jej stavbe museli spevniť zem a upraviť cez 40 000 ton ocele a betónu.
Lístky si viete kúpiť priamo na mieste (nemali sme rezerváciu), prejdete kontrolou ako na letisku (žiadne tekutiny) a ocitnete sa vo veľkej hale. Nakoľko nám ponúkli prehliadku až o dve hodiny, čakať sa nám nechcelo. Vstupné sa pohybuje okolo 18 Euro a prehliadku je možné absolvovať len so sprievodcom. Je tu samozrejme prísny zákaz fotenia.
Budova je naozaj masívna a vidieť ju takmer z celej Bukurešti. Domáci ju však moc nenavštevujú, práve kvôli jej histórii a toho, čo predstavovala.
Schody šťastia
Masív parlamentu sme opustili a pešo sa vybrali do ďalšej časti Bukurešti, kde sa nachádzajú Schody šťastia. Cesta pešibusom nám trvala asi 40 minút a je to ďalší fotogenický spot v Bukurešti. To by ste na nich ale nemohli mať sneh. V čase nášho príchodu ich dvaja pracovníci technických služieb posýpali soľou, mohli však tie lopaty využiť na to, aby ten sneh odhrabali a my mali peknú fotku na instagram.
Nachádzajú sa v časti Cotroceni a historicky nemajú nejaký silný význam, len to, že sú praktickým spojením medzi niekoľkými úrovňami terénu. Ale keď sme sa sem už mordovali, dali sme si aspoň kávu v najbližšej kaviarni.
Múzeum národnej banky Rumunska
Keďže sa nám vstup do Parlamentu nepodaril, dostali sme tip na prehliadku banky zadarmo (musíte si predtým rezervovať prehliadku a poslať svoje doklady kvôli bezpečnosti). Nám sa to našťastie podarilo do pár hodín a keď sme prešli kontrolou (ako na letisku), mohli sme začať prehliadku so sprievodkyňou.
V skupinke sme boli len 4, takže to bolo o to lepšie. Múzeum je otvorené len cez pracovné dni a časy prehliadok sú presne dané. Je to skvelé miesto, ak chceš pochopiť, ako sa formovali peniaze v Rumunsku a ako fungovala centrálna banka v rôznych historických obdobiach.
Keď nám otvorili skrytý trezor za dverami, pripojil sa k nám aj policajt so zbraňou v rámci bezpečnosti. Za trezorom boli totižto zlaté tehly v hodnote 5 miliónov Euro. A prvýkrát som mala možnosť si chytiť čisté zlato o hmotnosti 13 kg.
Nie je tu len krásna zbierka bankoviek a mincí, ale aj samotné stroje, akými sa vyrábali. Táto prehliadka určite stála za to.
Pýtate sa, že čo sme jedli?
Napriek tomu, že sa nám nepodarilo dostať do najznámejšej reštaurácie Manuc, našli sme ďalšiu skvelú voľbu, kde chodia primárne domáci a žiadni turisti – reštaurácia Vatra. Ochutnali sme domáce Mici (grilované klobásky z troch druhov mäsa) a sladké Papanasi, čo je niečo ako vyprážaná šiška (z tvarohu) poliata lesným ovocím a bielym jogurtom. Diétne to veru nebolo.
Zašli sme aj do talianskej reštaurácie Il Peccato priamo v Starom meste, s výbornou obsluhou a atmosférou. A samozrejme sme nemohli obísť jeden z množstva stánkov Luca, v ktorom podávajú Covrigi, čo sú vlastne plnené pečivá rôznymi plnkami a stoja pár centov. A mimo to sme chodili nakupovať do Lidla či Carrefouru, napríklad výborné syry.
Tento výlet mi dal veľa. Nielenže som letela v snehovej búrke, ale zažila som mesto, ktoré si prešlo ťažkou históriou a napriek tomu sa nevzdalo. Mesto plné kontrastov, impozantnej architektúry a ochotných ľudí. Čakala som túlavých psov, ale ani jedného sme nestretli. Bukurešť je mesto, ktoré sa určite oplatí vidieť.
S láskou
Katka
Tipy:
- Víťazný oblúk sme pozrieť neboli, nachádza sa totižto dosť mimo mesta. Každopádne ho uvidíte, keď pôjdete taxíkom na letisko
- Nemali sme zamenené žiadne peniaze, všade sme platili kartou
- Voda je tu pitná
- Rumuni sú skôr vinári, ale nachádza sa tu najznámejší pivovar https://www.carucubere.ro/
- Navštívte múzeum Rumunskej dediny