Berlín nikdy nebol v mojom hľadáčiku ako metropola, ktorú by som túžila navštíviť. Ale, keďže sa nám podarili kúpiť lístky na jednu z mojich obľúbených „teenagerských“ kapiel System of a Down, povedala som si, že teda zabijem dve muchy jednou ranou. Napriek tomu, že sme cestovali doslova na otočku (na jednu noc), podarilo sa nám čo to vidieť, a bez príkras vám prinášam zážitky cez môj objektív.
Mesto má silnú históriu a preto je tento článok viac historický, ako ste zvyknutí. Verím, že aj napriek tomu, vám prinesie informácie, ktoré sú na zamyslenie.
Letenka a ubytovanie
Letenky do Berlína si viete kúpiť už aj z Bratislavy a let trvá asi hodinku. Nakoľko my sme potrebovali letenku nakombinovať na jednu noc, odlet sme mali skoro ráno z Bratislavy, a prílet sme mali na druhý deň večer do Viedne. Letenka sa nám týmto predražila, ale určite si to viete vyskladať lacnejšie, ak pôjdete na dlhšie.
Ubytovanie sme rezervovali v malom self-checking penzióne asi 30 minút od centra mesta (a asi hodinku od letiska) v kľudnej štvrti, ktorá nám vôbec nepripomínala metropolu. Z letiska Berlin Brandenburg Airport sa z hlavného vstupu budete ťahať napravo a jednoducho sa dostanete do terminálu 1 a popod terminál idú vlaky priamo do centra mesta. Lístky si kúpite priamo v automatoch (dá sa platiť kartou). Nezabudnite si zakúpiť lístok ABC (my sme si kúpili celodenný lístok, ktorý nás stál 12,90 Euro). Tento lístok platí vo všetkých prostriedkoch verejnej dopravy.
Metro a orientácia v ňom nás trošku zaskočila a naozaj sme si museli dávať pozor, do akého vlaku sadneme a zopárkrát sa nám stalo, že sme museli prestúpiť. Preto upozorňujem mať trošku viac trpezlivosti a prehľadu, kde ten vlak končí, a či ide na konečnú stanicu, ako je naznačené v mape. Hneď prvú jazdu sme chytili revízora, takže si nezabudnite lístky pred vstupom na platformu označiť.
Berlín a jeho krátka história
Po 1. svetovej vojne bolo Nemecko porazené a ekonomika sa dostala do krízy. V roku 1933 sa kancelárom stal Adolf Hitler, ktorý sľuboval návrat prosperity a návrat nemeckej hrdosti. Miesto toho zrušil demokratické inštitúcie a zaviedol totalitný režim. Vedeli ste, že Hitler sa pôvodne chcel stať umelcom (maliarom) a pokúsil sa dostať na prestížnu Akadémiu výtvarných umení vo Viedni? Dvakrát ho na školu nevzali a niekoľko rokov sa pretĺkal po uliciach predajom akvarelov.
V roku 1939 Nemecko napadlo Poľsko a tým sa začala druhá svetová vojna. V roku 1945 sa vojna skončila a mesto bolo z veľkej časti zničené. Po vojne sa Berlín rozdelil na Západnú (demokratickú) a Východnú (komunistickú) časť.
Berlínsky múr
Práve komunisti postavili v roku 1961 Berlínsky múr. Nebola to len obyčajná stena, ale systém bariér, strážnych veží, reflektorov. Rodiny boli rozdelené na niekoľko rokov. Múr meral asi 155 km a pri pokuse o útek zahynulo množstvo ľudí. Múr, resp. ostnatý drôt natiahli za jednu noc a následne ho začali budovať s blokmi.
V roku 1989 pod tlakom verejnosti a politických zmien, komunistický režim otvoril hranice. Tisíce ľudí sa zhromaždilo a začali múr rozoberať. Dnes sú na zostatkových blokoch (East Side Gallery) umelecké diela, z ktorých najznámejšie „Bozk bratstva“ – Bože môj, pomôž mi prežiť túto smrteľnú lásku, láka dodnes najviac návštevníkov.
Je to naozaj zvláštna emócia, keď na jednej strane kráčate popri múre, ktorý rozdeľoval Berlín a na jeho druhej strane dnes popri rieke Spréva sedia stovky ľudí na pikniku a kávičke.
Checkpoint Charlie
Veľmi dôležitým bodom týchto udalostí je aj toto nenápadné miesto medzi vysokými budovami na ulici Friedrichstraße. Bolo to jedno z mála miest, kde mohli hranicu legálne prekročiť diplomati, spojeneckí vojaci, či zahraniční návštevníci. Bol to najznámejší hraničný priechod medzi Východným Berlínom (NDR) a Západným Berlínom počas studenej vojny.
V októbri 1961 sa pri Checkpoint Charlie postavili proti sebe americké a sovietske tanky. Obe strany boli pripravené zasiahnuť a svet sa na niekoľko hodín ocitol veľmi blízko ozbrojeného konfliktu medzi veľmocami. Nakoniec sa podarilo krízu vyriešiť bez streľby. Doteraz tu stojí replika strážnej búdky a dlhý rad turistov, ktorí sa pri nej chcú odfotiť.
Brandenburská brána
Ak navštívite Berlín, pravdepodobne prvú vec, čo sa dočítate, že máte navštíviť, je Brandenburská brána, ktorá je najznámejším symbolom Berlína. Postavili ju koncom 18. storočia ako symbol mieru a na jej vrchole sa nachádza slávna Quadriga – voz ťahaný štyrmi koňmi. Vysoká je asi 26 metrov a široká 65,5 metrov. Len pár metrov popri nej (ľavá strana) sa nachádza známy Pamätník Holokaustu. 
Pamätník Holokaustu
Architekt tohto pamätníka Peter Eisenman nechcel vytvoriť len klasický pamätník, ale navrhol pole s 2711 betónovými blokmi rôznej výšky. Cieľom nie je len pripomenúť si obete Holokaustu, ale donútiť ľudí zamyslieť sa, kam môže viesť nenávisť a totalitný režim. Keď vojdeš do stredu pamätníka, niektoré bloky sú vyššie než človek a okolité mesto úplne zmizne z dohľadu. Architekt tým chcel vytvoriť pocit izolácie a neistoty. Vstup je tu zadarmo.
Topografia teroru
Mesto Berlín má silnú históriu a preto je tento článok viac historický, ako ste zvyknutí. Verím, že aj napriek tomu, vám prinesie informácie, ktoré sú na zamyslenie. Asi 10 minút pešo od Pamätníka Holokaustu sa nachádza miesto označené ako mapa miest teroru. Múzeum stojí presne na mieste (vstup je zadarmo), kde sa v minulosti nachádzala centrála Gestapa, či veliteľstvo SS. Po vojne sa Nemci rozhodli, že to miesto nezbúrajú, ale vytvoria dokumentačné centrum, ako fungoval nacistický režim. Za mňa tu bola tak ťažká energia, že som sa pratala čo najskôr preč.
Berlínsky dóm
Popri hľadaní nemeckej reštaurácie, kde by sme si trošku oddýchli, sme náhodou natrafili na nádhernú stavbu, ktorú sme si samozrejme odfotili, ale vtedy sme ešte netušili, čo fotíme. Jednalo sa o najväčší protestantský kostol v Nemecku. Kostol bol dokončený v roku 1905 a predstavoval moc a bohatstvo Pruského kráľovstva.
Alexanderplatz
Metrom sme sa presunuli na známe námestie Alexanderplatz, ktoré sa nachádza v strede vysokých centier a obchodných domov. Práve na tomto námestí sa konala jedna z najväčších demonštrácií proti komunistickému režimu v roku 1989. V blízkosti sa nachádzajú jeho dve dominanty – Svetové hodiny a televízna veža.
Slávne svetové hodiny boli postavené v roku 1969 a ukazujú čas vo viacerých svetových mestách naraz. Len pár metrov od nich sa nachádza televízna veža, vysoká 368 metrov, ktorú vidieť takmer z každej časti Berlína. Komunistický režim chcel svetu ukázať svoju technickú vyspelosť a vytvoriť symbol socialistického Berlína.
Vyhliadková plošina sa nachádza vo výške 203 metrov a viete si na ňu kúpiť lístok Odporúčam vám to však riešiť dopredu, my sme v deň návštevy už vstup nezohnali. A je z nej krásny výhľad na Berlín. Keď stojíte pri svetových hodinách na Alexanderplatz a pozriete sa hore na televíznu vežu, nachádzate sa v samom srdci bývalého Východného Berlína.
Najlepšie na záver – Olympijský štadión
Nebojte sa, ukončím to aj hudobnou vložkou, lebo práve tá bola hlavným dôvodom návštevy Berlína. Koncert sa konal na Olympijskom štadióne, kde sa metrom valili tisíce ľudí a všade boli policajti. Tento štadión bol postavený v roku 1936 kvôli Letným olympijským hrám počas vlády Hitlera. Jeho kapacita na sedenie je 74 tisíc divákov. Plus diváci, ktorí na koncerte stáli priamo pred pódiom, vytvorili neskutočnú energiu. Vidieť možno aj 90 tisíc ľudí pokope s rovnakým cieľom, bolo naozaj energické.
Ceny na štadióne už menej – pivo 7.50 (+ záloha za pohár), mikina 105 Euro, na hotdogy sme sa ani neodvážili pozrieť.
Perlička z histórie štadióna – americký atlét Jesse Owens získal 4 zlaté medaily. Na tom by nebolo nič zvláštne, ale on bol Afroameričan, a jeho víťazstvá boli v priamom rozpore s nacistickou teóriou, ktorú sa snažil Hitler tlačiť aj počas Olympijských hier. Ak budete mať niekedy cestu do Berlína a bude sa tu práve odohrávať nejaký koncert, odporúčam určite sa ho zúčastniť. Bol to neskutočný zážitok!
A že aké mám pocity z Berlína?
Táto metropola pre mňa asi nie je miesto, kde by som sa túžila vrátiť. Bolo to pre mňa až príliš emočné. Ale nie tým pekným smerom. Bola to však skúsenosť, ktorá vás donúti sa zamyslieť. Zamyslieť sa nad tým, ako byť lepším človekom.
S láskou
Katka
Tipy:
- Raňajky sme mali výborné v Café Miro
- Ochutnali sme aj slávny Five Guys burger – burger si sami vyskladáte a robia ho pred vami, hranolky si reálne krájajú zo zemiakov a vyprážajú na arašidovom oleji. Arašidy máte všade v podniku zadarmo. Za mňa burger 5/10, hranolky 8/10
- Trabant tu vidíte na každom kroku, robia v nich zájazdy, viete si kúpiť malé repliky
- V reštaurácii Augustiner sme sa zastavili na štrúdlu s vanilkovým krémom (10,50 Euro)