Zimné Nízke Tatry – Chopok a Ďumbier

Už niekoľko rokov sa spolu s kamošmi v zime vraciame na to isté miesto – do Nízkych Tatier. Ak sa pýtate, prečo preboha v zime, sú na to dve odpovede. Jedna je, že ja zimu milujem a druhá, že to miesto, je čarovné a určite ho veľa z vás pozná. A ak nie, poďte ho spolu so mnou spoznať. Nápadu za napísanie tohto článku vďačím mojej kamarátke Lucke, ktorá ma inšpirovala Vám ukázať aj túto stranu zážitkov a krás Slovenska.

Naše krásne hory

Nízke Tatry sa rozprestierajú v dĺžke 95 km zo západu na východ medzi údoliami riek Váhu a Hrona. Názov tohto pohoria sa datuje do roku 1860 a dal mu ho slovenský geológ Dionýz Štúr (pôvodný názov bol Nižné Tatry). Nízke Tatry sú tiež národným parkom NAPANT, ktorý vznikol v roku 1978 a je zároveň aj najväčším národným parkom na Slovensku. Turisti si tu vedia turistiku užiť naplno, nakoľko tu je až 840 km značených trás.

Až 70 % územia Nízkych Tatier tvorí les. Ak poznáte trasu Hrdinov SNP, ktorá vedie z Duklianskeho priesmyku až do bratislavského Devína a meria 770 km, tak práve cez národný park Nízkych Tatier vedie až 9 km tohto úseku značeného červenou značkou, akou je značená celá trasa. A o dvoch vrcholoch Nízkych Tatier – Chopku a Ďumbieri si povieme viac. Len čítajte.

Parkovanie a lanovky

Naše parkovanie vždy závisí práve od toho, kde sme ubytovaní, ale o tom bude špeciálna kapitola a mnohí z vás určite budú vedieť prečo 😊 . Základ našej partie vždy tvorí smiech a v priebehu rokov, čo toto miesto navštevujeme, sa k nám už popridávalo kopec nových kamošov. Vždy je to o zážitku. Niekto lyžuje, niekto sa guľuje a niekto si len užíva výhľady v bare. Dobre niekto aj spí. Nikto sa neobmedzuje a užíva si zimu naplno.

Zaparkujeme na Krupovej, odkiaľ začína lanovka smer Chopok – Juh a teda nájsť v sezóne miesto je celkom zábava. Aj keď teda značenie voľných miest majú zabezpečené na obrazovkách. Rampy sa nebojte, platí sa až po odchode (10 Eur/auto/deň) a zaplatíte v pokladni alebo online.

Tí, čo majú Gopas si bežia kúpiť denné lístky a my „guľovači“ si kupujeme obojsmerný lístok smer Krupová – Kosodrevina za 19 Euro, ktorý vám platí 7 dní a nakladáme sa do lanovky. Vystupujeme na medzistanici lanovky na chate Kosodrevina, ktorá je našou základňou. Doslova.

Chata Kosodrevina a neuveriteľné zážitky

Ak niekto z vás pozná túto chatu a zažil tu nejaký víkend, vie, že zážitky z nej sa hlboko vpíšu do pamäti. Pre niektorých, aspoň do pamäti ich kamarátov. Chata bola postavená okolo roku 1960 a navrhol ju architekt Miroslav Begán. Klíma a aj prostredie, v ktorom je postavená sa už na nej podpísali, ale vôbec jej to neuberá z krásy.

Teda, ak nemáte veľké očakávania. Vždy odporúčam ľuďom, ktorí tam idú prvýkrát, aby vedeli do čoho idú. Lebo akonáhle vstúpite, čas zastane. Verte mi. Na troch poschodiach sú izby od dvojposteľových až po 8 posteľové (poschodové) s kapacitou takmer 300 lôžok (bez prísteliek). Ak si chcete priplatiť za sprchu a toaletu v izbe, môžete. A ak sa nám to občas nepodarí vychytať, toalety aj sprchy sú na každom poschodí. Nebojte sa, pre ženy aj pre mužov individuálne. Okná sa otvárať nemôžu a ísť na balkón už vôbec nie. Ale ja to tu proste milujem.

Stravovanie a zábava v bare Peklo

V cene izby máte vždy aj polpenziu a teda naozaj parádnu. Raňajky vo forme švédskych stolov s nádherným výhľadom na zjazdovku a kopce, a večeru ako v školskej jedálni. Polievky si naberiete koľko chcete a druhé vám donesú na základe kartičky, ktorú vám dajú pri ubytovaní. Na výber je aj vegetariánska verzia, ale tú musíte hlásiť vopred.

Ak ste si nebodaj nedoniesli na jedenie zvyšky z Vianoc, varia aj cez deň, prípadne pár metrov od chaty je aj reštaurácia Kosodrevina, kde sa viete najesť. Mimochodom v tejto chate sa tiež nachádza aj múzeum lanovky, ktoré je zadarmo.

V priestoroch máte nielen stolný futbal a biliard (staršieho vydania obe), ale aj zábavu v bare Peklo, kde sa koná množstvo koncertov. Silvestrovský večer (v roku 2024 sme ho tu absolvovali už druhýkrát) sa koná priamo v jedálni a priplatíte si zaň 30 Eur/osoba, ale máte dve večere v jeden deň a DJa k tomu.

Vyjdem tento rok?

V priebehu rokov, čo sem chodíme neboli vždy výstupy úspešné, teda, nie pre všetkých 😊 . ALE! Zabojovali sme a hrebeňovka sa nám podarila v roku 2022, kedy bolo aj kopec snehu. V roku 2023 síce plán bol, ale prekazil nám ho silný nárazový vietor a záveje. Naozaj 😊 A v tomto roku sa nám podarilo vyšplhať už aj na Chopok. Aj keď teraz sneh nebol. Ale poďme po poriadku.

Výstup na Ďumbier (2046 mnm) – najvyšší vrchol Nízkych Tatier

Tí premotivovaní z nás (kde som ja nepatrila) vyšliapali na Chopok pešo, ale my si uľahčujeme situáciu (nie peňaženku) a vyviezli sme sa lanovkou na Chopok, odkiaľ sa smerujeme popri kamennej chate pod Chopkom po červenej značke na hrebeň. Táto trasa má približne 4,5 km (jednosmerne), takže sa v zime pripravte na trošku náročnejší výstup. Určite odporúčam nesmeky (a.k.a. mačky) a teplé oblečenie. Ale poviem vám, mali sme aj špecialistku, ktorá malá požičané otepľovačky, jednu palicu, aby sa neskotúľala a jarné topánky, a zvládla to.

Povstanie SNP a Štefánikova chata

Ďumbier je vrcholom stelesňujúcim národnú hrdosť, pretože v okolitých horách sa odohrávali boje SNP, čo pripomína slovenský dvojkríž priamo na vrchole tohto kopca. Keď sme sa dostali konečne do cieľa, spravili povinné fotky, aby ste mi verili, nastavili sme si ďalší. Niektorí sme dychčali, iní chceli využiť krásne počasie, pokračujeme na chatu M.R. Štefánika. Chata bola postavená v roku 1928 a ročne na ňu turisti vynesú 25 tisíc kíl dreva a na prežitie zimy potrebuje asi 60 tisíc litrov vody.

Majú tu výborné polievky, toaletu v kadi búdke (toto slovo reálne existuje) s výhľadom na kopce a žiadne smetiaky. Všetko, čo ste si priniesli, si aj odnesiete. Dá sa tu aj ubytovať a je tu naozaj útulne.

Kupujme lopaty a stopujme ratraky

Čo sa stane keď vojdete do tepla a najete sa? Správne, dá sa vám spať. Takže cieľ číslo 3 – chata Trangoška. Nakoľko síl sme už nemali navyše, tak sme si kúpili detské lopaty na sneh a spustili sa dolinou k chate Trangoška. Jasné, že sme nestihli poslednú lanovku a naša premotivovaná časť išla pešo hore na chatu Kosodrevina (ja ako už asi viete, som v tej skupine nebola). Ženský zvyšok si sadol na kávu a bombardino na Trangoške a verili sme si, že stopneme ratrak.

Viete ako sa hovorí, keď si niečo veľmi praješ….a 5 báb nás už bolo naložených v ratraku, kde je miesto pre dvoch, ale zážitok navždy. Aj pre šoféra. A cestou sme zakývali aj našim premotivovaným.

Výstup na Chopok (2024 mnm) z chaty Kosodrevina

Jeden by si pomyslel, že nemyslíme vážne, že tento úsek sme si kupovali lanovku. Viete ako sa hovorí, jeden mieni, Koska mení. Ale tento rok sme na to išli prezieravo. Hneď po ubytovaní a samozrejme občerstvení v neďalekej reštaurácii Kosodrevina sme si vypočítali, že do západu slnka by sme teoreticky tento výstup ešte nedotknutí Koskou, mohli zvládnuť.

Vybrali sme sa popri zjazdovke po žltej trase smer Chopok. Nakoľko sneh viac nebol ako bol, tak sme mačky vyzúvali a obúvali na striedačku. Dávajte si pozor na lyžiarov, aby ste neprišli k úrazu. Je to síce krátky úsek kým sa napojíte na trasu, ale aj tak.

Počasie slnečné, ale vzduch ostrý. Keby som mala diktafón, tak veľa úryvkov musím vypípať. Sneh v kombinácii s trávou z kosodreviny a prevýšenie takmer 500 m je celkom zaberák. Aj napriek tomu, že nám to trvalo iba 1 hodinu a 15 minút.

Ale keď ste sa otočili k horám a videli tú krásu a inverziu, stálo to za to. Teda aspoň to som stále omieľala mojim parťákom. Tentoraz sme boli my tí premotivovaní a naša druhá skupina išla na Chopok lanovkou a čakala nás hore. V teple, na čajíku.

Stihli sme lanovku?

Po celý ten čas výstupu sa upokojujeme tým, že je tu šanca, že stihneme dolu lanovku a nemusíme po tme brázdiť zjazdovku pri -12 stupňoch. Posledná lanovka má ísť o 15.15, teda tak nám povedali. Hrdé výdychy, že sme vyšli hore, kamoši už kývajú z rotundy a my v mačkách bežíme spraviť fotky so západom slnka. Je 15.00. Nevidím to ružovo.

Zvítame sa s kamošmi a na ľadovej streche poblíž trojhlavého draka si užívame neskutočné výhľady. Vedeli ste, že socha draka Demiána bola helikoptérou prevezená na rotundu v roku 2014 a má 3 metre? Kamoši bežia dolu kúpiť lístky, ale ja bojujem o posledné fotky a zliezam k nim. Toľko kriku. Lístky už nepredávajú. Ale! Nie je nad skvelých priateľov, ktorí prosia lanovkára za nás, že sme sa škriabali hore pešo a sme extrémne vyčerpaní a nezvládneme cestu pešo dolu, aby nás pustil. Lanovkár nás pustil a naše unavené srdcia sa tešia. A to ešte len začína Silvestrovský pobyt 2024!

Pýtate sa, či sa sem ešte vrátim? Samozrejme, že áno. A možno opäť zvládnem nejakú turistiku. A možno aj nezvládnem a budem si len užívať čaj s výhľadom na Tatry. Pretože so skvelými ľuďmi, v nádhernom prostredí, tam sa chcete opakovať vracať.

S láskou

Katka

Tipy:

1. Veľké pivo Pilsner stojí 4,50 Euro
2. Káva na raňajky nie je, horúci čaj áno
3. Ak schádzate z chaty Štefánička, viete sa zastaviť v jaskyni mŕtvych netopierov
4. Chladničky na izbách nie sú, umývadlo je v každej
5. Parená buchta v reštaurácii Kosodrevina stojí 11,20 – za mňa ju k životu nepotrebujete
6. V dámskych sprchách je aj fén na vlasy
7. Odporúčam si vziať viac hotovosti, aj keď kartou sa platiť dá (mimo baru Peklo)
8. Fotky zo snehom sú z roku 2022-2023, fotky bez snehu sú z roku 2024