Započali sme novú tradíciu. Stráviť Veľkú noc cestami po svete. Tento rok sme sa vybrali do Enntalských Álp, kde sa nachádza aj mestečko Eisenerz, v ktorom sme boli ubytovaní. A neboli by sme to my, keby si počasie nepovedalo, že nás opäť preskúša, či vieme reagovať dobre na zmeny. A my veru už vieme. Poďte sa so mnou pozrieť do nádhernej rakúskej prírody.
Ubytovanie medzi horami
Asi tri hodiny nám trvala cesta z Bratislavy do malého banského mesta Eisenerz, ktoré je srdcom rakúskej železnej cesty. Ubytovanie sme mali v dobre vybavenom apartmáne v alpskom rezorte mimo centra mesta, ktoré bolo obkolesené nádhernými skalnatými masívmi. A keďže sme docestovali v neskorých večerných hodinách, šanca, že sa v Rakúsku najete je takmer mizivá. Takže si nabaľte niečo na večeru.
Mesto Eisenerz
Mestečko, v ktorom sme sa ubytovali má okolo 5 tisíc obyvateľov a je známe ako jedno z najväčších ložísk železnej rudy v Európe. To dokazuje aj hora Erzberg (1465 mnm), ktorú vidíte priamo z centra mesta a kazí scenériu nádherným horám. Tento „kameňolom“ sa začal tvoriť už v 11. storočí a spoznáte ho podľa červených terasových schodov obrovskej bane, ktorá je stále živá a dokonca na jej vrchol organizujú prehliadky. Každý rok sa tu vyťaží vyše 12 miliónov ton horniny na ďalšie spracovanie.
Ranná káva a prechádzka v meste Eisenerz
Dážď, ktorý začal v noci neutícha a v tomto počasí budeme tráviť celý deň. Takže hľadáme kaviareň v Eisenerze (čo je celkom ťažké) a meníme plány. Našli sme v centre mestečka jedinú otvorenú kaviareň Mei Teim, vedľa ktorej sa nachádzal obchod zo starožitnosťami, ktorý sme si nemohli nechať ujsť.
Je ich tu ako maku a určite odporúčam do nich nakuknúť. Síce v daždi, ale trošku sme pobrázdili uličky mesta a musím povedať, že je naozaj nádherné.
Najznámejšou budovou je radnica v strede mesta a opevnenie kostola sv. Oswalda, ktorý však v tomto čase nebol otvorený, ale jeho návšteva by určite stála za to. Čo ulička to skvost. Čo je však zaujímavé, že Rakúšania neprejdú plynule zo zimnej sezóny na letnú, ale majú 1-2 mesiace všetko zavreté. A my sme chytili presne ten čas. Výhodou bolo, že bolo všade málo turistov, aj keď teda pamiatky, reštaurácie boli v obmedzenom režime.
Mesto Leoben
Spojili sme hlavy dokopy a rozhodli sme sa, že sa nedáme odradiť počasím a asi 30 minút autom od nás, sme našli mesto Leoben, známe najmä banskou univerzitou, ale aj pivovarom Gösser. A teda ešte ázijskými kúpeľmi, kde pod jednou strechou nájdete sauny, masáže, bazény s termálnou vodou a to všetko s výhľadom na hory.
Celodenný lístok stojí 33 Euro a odporúčam si zakúpiť župan. Čo bolo pre nás prekvapením, že klienti sa tu buď presúvajú nahí alebo majú župan/uterák a cestou, ale cestou do bazéna si ho aj tak vyzlečú. A sú nahí. My sme zostali Slovákmi a držali si plavkové dekórum.
V areáli je aj bistro, či reštaurácia, ale nečakajte zázraky. Musím povedať, že strava bola v rakúsku veľkým sklamaním. Hádam najlepšie jedlo bolo Leberkäse (sekaná v žemli) na rakúskej pumpe cestou domov. Takže sme zbehli do potravín a nakúpili si jedlo, ktoré sme si uvarili na byte. Oukej, viem, že vás to zaujíma. Pečené zemiaky so zeleninou a samozrejme tatárskou.
Toto bolo kapučíno po rakúsky v jednom hoteli pri ceste. Nescafé zaliata vodou a šľahačkou ako top.
Vodná roklina Wasserlochklamm
Na druhý deň ráno mi pohľad z okna otvoril aj okno do duše, pretože tie skalné masívy boli neskutočné nádherné presvetlené slnkom. Výlet do jednej z najkrajších rakúskych tiesňav môže začať.
Autom na bezplatné parkovisko sa dopravíme od nás asi za 30 minút a ideme si kúpiť lístky. Jeden lístok na osobu stojí 12 euro a vstupom do rokliny je vám 65 dlhý vysutý most vo výške 21 metrov, ktorý vedie ponad rieku Salza.
Roklina je dobre značená, takže sa nemáte kde stratiť a dlhá je približne 900 metrov s prevýšením 457 m. Drevené lávky striedajú malé vodopády, až kým nenarazíte na masívny 39 metrový vodopád, z ktorého vás odvalí. A takýchto obrov tu máte až 5 s celkovým spádom až 150 metrov.
Na jej samotný vrchol sme sa dostali asi za 2 hodiny naozaj príjemným tempom a teda po poslednom vodopáde sa trošku zapotíte, ale na samotnom vrchu si môžete vydýchnuť v peknej útulni a občerstviť sa svojim lepeňákom. Rovnakou trasou sa dostanete naspäť ku vstupu, kde si v tomto období (Veľká Noc) ešte nedáte ani kávu, lebo všetko je v „údržbe“.
Táto roklina stojí za všetky eurá a je naozaj nádhernou zastávkou nášho veľkonočného výletu.
Hochkar a 360°C vyhliadka
Nakoľko sme mali neďaleko nádherné lyžiarske stredisko Hochkar (1808 mnm) s lanovkou a nádherným výhľadom z vysutého mosta na jeho vrchole, vybrali sme sa na krátku zastávku. Nikoho ale nenapadlo skontrolovať otváracie hodiny. Samozrejme, že to bolo stredisko duchov, kde sme nenašli otvorenú ani kaviareň. Hockhar budeš musieť počkať, my sa za tebou ešte vrátime. Pre zaujímavosť napíšem, že sezóna letná tu začína až koncom mája.
Jazero Leopoldstein a ide sa na Slovensko
Musím sa priznať, že tento výlet mi vyráža dych. Teda skalné masívy okolo nás. Vybrali sme sa preto na jazero Leopoldstein so svojou prekrásnou priezračnou vodou, ktoré je od nás autom asi 4 minúty. Z hlavnej cesty zídete po asfaltke k jedinej reštaurácii Seestüberl a tu zaparkujete.
Okružná prechádzka okolo jazera je nenáročná aj pre mamičky s deťmi a trvá asi hodinku. Nad vami sa týčia vrchy ako Hochblasser (1 771 mnm), či Pfaffenstein (1 871 mnm).
Nadýchali sme sa ešte horského vzduchu, nasadli do auta smer Slovensko a zhodli sme sa na tom, že sem sa milé Štajersko ešte vrátime.
S láskou
Katka
Tipy:
- Na hore Erzberg sa už od roku 1995 koná Red Bull Erzbergrodeo – najväčší motocyklový off-road festivalu v Európe
- Potraviny si nakúpte v dostatočnom predstihu, počas sviatkov majú limitujúce otváracie hodiny
- Do rokliny určite v turistických topánkach, nakoľko voda z vodopádov robí lávky klzké
- Táto oblasť je známa aj výbornými feratami, ak milujete turistiku