Babskú jazdu sme plánovali dlho a kým sme si zladili kalendáre, ubehol nejaký čas. Ale jeden krásny víkend začiatkom júla sa to podarilo a vybrali sme sa na výlet. Plán navštíviť Mikulov prišiel spontánne a vďaka za to. Toto mesto totiž prekvapilo tým najlepším možným spôsobom. Svojou krásou, malebnými vínnymi uličkami, históriou, ale zároveň aj okolitou Pálavskou prírodou. Poďte sa so mnou pozrieť bližšie do mesta Mikulov, známeho svojim vínom a kozím syrom. A odbočíme aj do Valtíc.
Ubytovanie a cykloturistika
Ubytovanie sme riešili dostatočne včas, nakoľko sme sa obávali, že v lete bude vypredané. A nemýlili sme sa. Vybrali sme si hotel Galant, ktorý ponúkol pokoj, luxusné raňajky (s mimózou vrátane) a výborné služby. A samozrejme, že sme ho vybrali aj kvôli jeho wellness na streche s výhľadom na Mikulov, v ktorom sme boli presne 0 krát. Mikulov je mestečko, kde žije asi 7500 obyvateľov a jeho história siaha až do 12. storočia, kedy tu vznikla osada, ktorá bola neskôr mestečkom a následne vyhláseným mestom.
Toto mesto je vstupnou bránou do Pálavskej oblasti a je hlavným centrom moravského vinárstva. Môžete si tu oddýchnuť, ochutnať výborné víno, alebo sa vybrať na cykloturistiku, ktorá je tu veľmi obľúbená aj vďaka 1200 km dlhej sieti cyklistických trás. A ak nebodaj bicykel nemáte, je tu všade veľa požičovní, stačí si vybrať. A keďže sme sa mohli ubytovať až o 14:30, využili sme tento čas na prvú prechádzku mestom.
Rod Ditrichštajnovcov a trošku z histórie
Od konca 13. do konca 16. storočia bolo mesto vo vlastníctve rodu Lichtenštajnovcov, potom patrilo až do 19. storočia Ditrichštajnovcom a za ich vlády dosiahlo mesto najväčší rozkvet. Mesto vyhorelo dvakrát. Prvýkrát v 18. storočí, kedy požiar zachvátil až 350 domov a Mikulov sa musel vybudovať nanovo. Druhý požiar v roku 1945 a bol fatálny pre zámok, ktorý vyhorel takmer do tla a doteraz sa nepodarilo objasniť príčinu jeho vzniku.
Najmenej poškodená bola knižnica (bývalé divadlo), ktorá bola trošku od hlavnej časti hradu oddelená a niekoľko artefaktov z hradu sa tam podarilo preniesť a tým ich zachrániť spolu s knihami. V súčasnosti hrad ponúka rôzne varianty prehliadok, svadieb, či príjemných posedení. Určite netreba odísť ani krásnu záhradu a výhľad z nej.
Zámok Mikulov
Zámok je postavený na výraznej skale a je hlavnou dominantou mesta. Navštíviť môžete 3 okruhy a keďže sme mali viac času, vybrali sme si kombináciu história + zámocká knižnica, ktoré na seba časovo nadväzovali. Vstupné spolu bolo približne 10 eur a prehliadky boli s výkladom.
Historická časť prehliadky vás prenesie vývojom zámku až do 20. storočia a taktiež zachytáva veľa zachovaných predmetov a malieb. Prehliadka knižnice bola naozaj veľkým zážitkom. Je tu uložených cez 10 000 zväzkov kníh, niektoré siahajú až do roku 1500. Pôvodná zbierká rodu Ditrichštajnovcov má asi 8 000 kníh a zvyšok sú doplnené knihy iných rodov.
V roku 2010 bola náhodne na aukcii ponúknutá kniha z pôvodnej zbierky Ditrichštajnovcov a túto knihu sa podarilo vydražiť a zabezpečiť presun do Mikulova, kde je starostlivo uschovaná v bezpečnostnom sklenenom boxe. Knižnica obsahuje aj veľa predmetov z kartografie. A ak by ste nebodaj dostali skvelý nápad si tajne niektorú z kníh ukoristiť, nerobte to, sú chránené pohybovým alarmom.
Vinárničky
Nakoľko sme už boli trošku unavené, vybrali sme sa cez námestie (kde sa nachádza nádherný barokový morový stĺp z 18. storočia) k bistru Drogérka, kde sme ochutnali lokálne víno a dali si rýchly obed. Prekvapením pre mňa bolo, že vo väčšine vinární si viete nielen zakúpiť vína, ale aj iné lokálne produkty od mydiel, kozmetiky alebo domácich lekvárov, či sirupov.
Druhou, ktorú sme navštívili bola reštaurácia Sojka a spol., kde si odporúčam spraviť rezerváciu, ak sa tu chystáte jesť. Tretia, pre mňa úplne čarovná, bola rodinná vináreň U troch ruží, ktorú prevádzkovali starší manželia a viete si tam nakúpiť aj zdravé potraviny, čaje a kozmetiku.
Mikulov je tak prepletený s vínom, že ľudia sa prechádzajú so sklenenými pohármi a keď majú chuť, vojdu do vinárne a ochutnájú.
Hrobka rodu Ditrichštajnovcov
Po ochutnávke vína a jedle sme sa vybrali ubytovať a nemohli sme minúť hrobku Ditrichštajnovcov, ktorá má nádherný exteriér. Pôvodne bola súčasťou kostola sv. Anny a v 18. storočí tam bola vystavaná hrobka pre Ditrichštajnovcov. Je tu uložených 45 rakiev a 3 urny. Samotný zakladateľ hrobky knieža František Josef Dietrichstein je pochovaný vo Viedni, ale jeho srdce je uložené v hrobke v Mikulove.
Hrobka žiaľ nie je otvorená verejnosti, nakoľko posledná dedička rodu s titulom princezná Mercedes Ditrichštajnová sa súdila s mestom Mikulov o vlastníctvo hrobky (mimo iného aj iné budovy a pozemky) a tento súd v júni tohto roku vyhrala. Takže hrobku uzavrela len pre rodinu. Mercedes má 93 rokov a žije v Argentíne, kde sa stále venuje uchovávaniu histórie svojho rodu.
Svätý kopček
Z hotela sme mali krásny výhľad na toto pútnické miesto, tak sme sa tam vybrali. Krížová cesta, ktorá sa po ceste na kopec nachádza, patrí k najstarším v Českej republike. Vedie sem modrá turistická značka z centra mesta (kde začína aj krížová cesta) a hore sa dostanete z hotela Galant asi za 25 minút (z centra mesta asi za 40).
Je to príjemná prechádzka do kopca, občas po kamennom teréne, takže odporúčam určite tenisky, a výstup ponúka nádherné výhľady na celý Mikulov. Na samotnom kopci sa nachádza kaplnka sv. Šebestiána, ktorá má pôdorys v tvare gréckeho kríža.
Židovský cintorín a Kozí hrádok
Po ceste dolu nám začalo trošku poprchať a ďalšie dve historické pamiatky sme vidieť nemohli, nakoľko momentálne prechádzajú rekonštrukciou. Toto mesto bolo najvýznamnejším centrom židovskej kultúry na južnej Morave a Kozí hrádok, ktorý sa nachádza v centre mesta, slúžil ako delostrelecká veža na ochranu Mikulova. Ak na jeho stožiari veje vlajka, je otvorený pre verejnosť.
Mestská veža a nákupy
Po neskutočných raňajkách v hoteli, sme sa odubytovali a čakala nás cesta na Slovensko. Ale samozrejme ešte bolo potrebné si dať rannú kávu, nakúpiť (prekvapivo nie víno) a vytrepať sa na ďalšiu dominantu mesta a to Mestskú vežu. Pôvodne bola súčasťou mestského opevnenia. Jej súčasná podoba bola vystavaná v 18. storočí po ničivom požiari.
Vstupenky sa tam nekupujú, akonáhle vstúpite do veže a po točitých schodoch sa dostanete trošku vyššie, je tam schránka, kde vhodíte 50 Kč (alebo 2 Eurá) a vystúpite po 135 schodoch na panoramatickú vyhliadku. Výška veže je asi 30 metrov a môžete tu obdivovať aj zvony, ktoré sú stále funkčné, ale odbíjanie času v súčasnosti zabezpečuje cimbálový stroj.
Odbočka do Valtíc
Keďže sme prechádzali Valticami, proste sme si museli dať krátku zastávku a pozreli si jeho dominantu zámok Valtice, ktorý je zapísaný vo svetovom dedičstve Unesco. Pôvodne gotický hrad bol v 17. – 18. storočí prestavaný na barokový zámok. Nakoľko sme nemali veľa času, prešli sme sa po okolí, po jeho záhradách (vstup je zadarmo), obhliadli sme bylinkovú záhradu z terasy hradu (inak je spoplatnená) a pokračovali sme na našu poslednú zastávku.
Skrytý klenot Kolonáda na Reistně
Asi 10 minút autom od Valtíc sa nachádza na kopci monument postavený v rokoch 1817–1823 kniežatami Lichtenštajnmi ako pamätník na zosnulých členov rodiny. Parkovanie bolo v rekonštrukcii, ale nebol problém zaparkovať pod kopcom popri poli (bezplatne). Prejdite asi 10 minút pod stavbu, ktorá je tvorená 24 korintskými stĺpmi a sochami z antickej mytológie.
Viete si zakúpiť aj vstup na výstupnú plošinu, z ktorej je nádherný výhľad. Dokonca si tam viete zakúpiť aj malé občerstvenie. Je to aj miesto častého zastavenia cyklistov, nakoľko tu vedia cyklotrasa.
Pokoj, ktorý tu vládol bol neskutočný a za dobrého počasia vidíte tri krajiny naraz – Česko, Rakúsko a Slovensko. Toto miesto stojí aj za tú krátku odbočku, kde môžete dvakrát zablúdiť, ako my. Ale tá námaha stála za to.
Mikulov, si nádherný!
S láskou
Katka
Tipy:
- Za návštevu stoja aj malé lokálne pivovary
- Ak budete mať viac času, odporúčam aj návštevu Lednického areálu
- Takmer všade sa dá platiť aj Eurami, ak nemáte zamenené peniaze
- Nenechajte si ujsť aj nočný Mikulov