Ľvov – klenot a najväčšie mesto západnej Ukrajiny

Nie, vôbec som nemala v pláne ísť na Ukrajinu a ak by som nad tým uvažovala, asi sa vyberiem do Kyjeva, ako asi každý. Ale! Milujem spoznávať miesta, ktoré nie sú možno také „cool“ a to len preto, že ich možno ľudia nemali šancu spoznať bližšie. A preto som si kúpila letenku do najväčšieho mesta západnej Ukrajiny – do Ľvova a za hodinku som už bola na letisku mesta Ľvov – Danylo Halytskyi.

Poďme spolu spoznať Ľvov

Ešte predtým ako si kúpite letenku za 30 Eur ako ja, si skontrolujte, či máte pas, nakoľko na Ukrajinu sa na občiansky preukaz nedostanete a po prílete si vypnite mobilné dáta. Keďže Ukrajina nie je v Európskej únii, je lepšie fungovať na wifi systéme. Ale nebojte sa, všade v meste vás napojí na „ewifi“.

Ak sa do centra mesta nechcete ťahať autobusmi, určite odporúčam Uber, ktorý tu skvelo funguje. Letisko je vzdialené od centra mesta asi 6 km a Uber vás stojí krásne 3 Eurá. Síce sa s nimi moc po anglicky neporozprávate, za to slovensko-ukrajinsky bez problémov. A samozrejme si prestavte hodinky, je tu o hodinu neskôr.

Prvé dojmy z mesta

Ako sme si brázdili ulice z letiska, sledovala som okolité budovy. Staré, historické budovy, ale nie v štýle Rimanov, sa ťahali po celej ceste. Keďže som mala ubytovanie v centre mesta (airbnb za 3 noci = 53 Eur / ), nevedela som, čo znamená centrum mesta, keďže žiadna veľkolepá budova tomu nenaznačovala.

Keď ma uberista vyhodil pri mojom ubytovaní, mala som pocit, že som sa vrátila 50 rokov dozadu. Staré drevené dvere na kód (všetky vchody mali svoj kód), pavlač, tenké steny, takmer bez osvietenia (použite radšej svetlo na telefóne) a môj malý byt, ktorý bol mojim kráľovstvom na tri noci.

Ja viem, že veľa ľudí rado cestuje v lete, keď je všade slnko, všetko je krásne farebné a usmievavé, ale ja milujem cestovať aj vtedy, keď to slnko nežiari na oblohe od rána do noci. To slnko si v tomto prípade musíte nájsť sami v danom meste, a o to sú tie cesty krajšie.

Trocha histórie z Ľvova

Ľvov bol založený v roku 1250 kniežaťom Danielom Romanovičom (Haličským), ktorý ho nazval po svojom synovi Levovi. Len malá zaujímavosť, mesto Ľvov do roku 1939 patrilo Poľsku. A potom zas patrilo pár rokov Sovietskemu zväzu a nakoniec je od roku 1991 je súčasťou nezávislej Ukrajiny.

Ruský a poľský vplyv je tu neustále cítiť. Jazyk, ktorým hovoria sa nazýva ukrajinčina, ale znie presne ako poľská ruština a ak sa posnažíte, základné veci budete rozumieť. Pokiaľ ste niekedy v minulosti zakopli o azbuku, tu sa vám perfektne zíde. Všetko je písané v azbuke, ale v reštaurácii sa stretnete aj s anglickým menu, takže to zvládnete a google slovník existuje, ak by bolo najhoršie.

Prvé kroky po Ľvove a ich slávna Opera

Napriek tomu, že moje ubytovanie bolo jednoduchšieho charakteru, naozaj sa nachádzalo v centre mesta. Od asi najznámejšej budovy Ľvova – Opery som na peši bývala asi 5 minút. Nachádza sa na začiatku dlhej aleje, kde je naozaj rušno cez deň, aj v noci. Máte tu predajcov, maliarov, až po starých pánov, ktorí na lavičkách hrajú piškvorky.

Opera predeľuje mesto na Starú a Novú časť. Oficiálne bola otvorená v roku 1900 a jej vizuál obsahuje aj viedenské črty.  Pod operou sa nachádza „podzemná časť mesta“, kde si viete zaplatiť vstup a vidieť podzemné rúry, cez ktoré preteká voda.

Respektíve rieka, ktorá v minulosti tiekla mesto, ale kvôli znečisteniu a zápachu ju „premiestnili“ do rúr a dali pod zem. Stále je to však atrakcia pre turistov. Čo robí z Ľvova jedno z mála miest, cez ktoré nepreteká rieka.

Pre mňa osobne bola budova opery omnoho krajšia v noci, je nádherne osvetlená a stačí sa len tak zastaviť a obdivovať ju.

Hlavné námestie – Rynok

Hlavné námestie je srdcom celého mesta. V strede stojí mestská veža vysoká 65 m, ktorá bola v roku 1848 (počas revolúcie naprieč celou Európou) zrútená a nanovo bola postavená v roku 1951. Vstup na vežu stojí 40 UAH (ukrajinská hrivna, čo je asi 1,5 Eur) a stojí za ten výhľad.

Vyšliapete si zopár desiatok schodov, ale budete mať Ľvov na dlani a hlavne celé hlavné námestie, ktoré je obkolesené skvelými kaviarňami, múzeami, či tajnými barmi. Veža bola prvou budovou v Ľvove, na ktorej viala ukrajinská zástava.

Po námestí môžete chodiť celé hodiny a skúmať historické budovy. Odporučím Vám teda aspoň zopár:

Dom č. 6 – Taliansky dvor

Klasický historický dom, avšak po vstupe do jeho útrob ste v inej krajine. Patril mužovi menom Konstantinos Korniaktos z krétskeho Heraklionu, ktorý bol vo svojej dobe, teda na prelome 16.-17.storočia najbohatším mužom Ľvovu. Vo vnútri je kaviareň, kde si viete vychutnať skvelú kávu pri knihe alebo sa prejsť po jeho dvoch poschodiach a po zaplatení vstupného si prezrieť aj jeho interiér.

Dom č.4 – Čierny dom

Má špeciálne čierne zafarbenie, ku ktorému sa viaže niekoľko príbehov. Hlavný rozdiel medzi domom č. 6 a čiernym domov (či ostatnými domami) bol v počte okien. Taliansky dvor má 6 okien v rade, a to kvôli Magdeburskému zákonu, ktorý umožňoval mať tri nezdanené okná. Len tí, čo si to mohli dovoliť mali okien viac. Čo si teda obyvatelia Čierneho domu očividne dovoliť nemohli.

Tajný bar Kryivka

Vedela som, že ich majú, len som nevedela, kde. Najlepšie Vám to samozrejme prezradia domáci, inak ich nenájdete. Málokedy majú označenia. Vojdete do tmavého podchodu budovy, zaklopete na drevené dvere, kde vám otvorí veľký chlap a spýta sa na heslo.

Treba povedať „Sláva Ukrajine“ a následne vás vpustí do katakomb, kde blikajú svetlá, hrá strašidelná hudba a zrazu sa ocitnete na dvore plnom histórie. Obdivujte zbrane, či delá, dajte si poldeci vodky alebo sa vyšplhajte na strechu budovy, z ktorej si vychutnáte nielen výhľad, kávu, ale aj možnosť nazrieť do dela, ktoré je tu umiestnené a ocitnete sa vo vojnovom móde.

Free walking tour

Pre tých, ktorí si neradi robia itinerár, určite odporúčam free walking tour, ktorá trvá približne 2,5 hodinky okolo Starého mesta aj s prestávkou na skvelú kávu. Ľvov je známy práve svojou skvelou kávou a čokoládou a nájdete ich tu na každom rohu, určite ochutnajte.

Ja som ochutnala aj kávu s likérom, ktorú mi zapálili a zaujímavosť je, že ukrajinci si ju bežne dávajú na raňajky. Na konci prehliadky odporúčam si vziať ich mapu, kde je všetko krásne popísané a dokonca, ak ju ukážete v niektorých reštauráciách (sú zaznačené na mape), máte 10 % zľavu na konzum.

Čokoládovňa

Keď som už spomenula čokoládu, tak prejdem rovno k najznámejšej čokoládovni, ktorých tu nájdete zopár. Je to ručne robená čokoláda, ktorú si môžete sami načapovať, sledovať priamo jej výrobu, alebo si len tak sadnúť na terasu a vychutnať si ju. Ja osobne som si dala kávu s čokoládou a kávu som ani necítila. Chutila výborne!

Jedlo a pitie

Áno viem, konečne. Ale na dobré sa oplatí počkať a teda ukrajinská kuchyňa je skvelá, a hlavne lacná. Na rôznych itinerároch alebo odporúčacích mapách nájdete „top“ reštaurácie, ktoré sú výnimočné, či jedlom alebo interiérom, ale stôl si buď vystojíte alebo dáte rezerváciu dostatočne včas. Ak ste spontánni ako ja, vojdete do hociktorej reštaurácie v Ľvove a proste ukrajinská kuchyňa vás nesklame.

Reštaurácia Atlas na hlavnom námestí

Tak toto je skvost sám o sebe. Máte pocit, že tu zastal čas. Obed si vychutnáte priamo s výhľadom na hlavné námestie a pri dobrej knihe tu môžete relaxovať, ako dlho chcete. Vytvára úžasnú atmosféru, ako z filmu. Ak nie ste príliš hladný, odporúčam boršč, ktorý sa všade podáva so smotanou. Chlieb si vypýtajte, ak potrebujete.

Reštaurácia Gwara

Reštaurácia sa nachádza pri bývalej židovskej synagóge, respektíve jednej z dvoch ruín židovských synagóg, ktoré sa zachovali po vojne. Pred vojnou sa ich tu nachádzalo 45 a vo Ľvove žilo v tom čase asi 35 % židov.

Reštaurácia na obed zívala prázdnotou, čo ma ešte viac zaujalo do nej vojsť a vychutnať si známe varenyky plnené líčkami (klasické sú plnené zemiakmi, ja som si dala „drahšiu verziu“), posypané praženou cibuľkou a samozrejme s bielym jogurtom (jedna porcia stála 96 UAH = 3,5 Eur). K tomu jedno veľké pivo (ja som ochutnala pivo Klyasa) a chutilo výborne.

Bar „Opitá višňa“

Azda najznámejšie malé bary alebo pouličné stánky, nájdete kdekoľvek v uličkách Starého mesta, kde vám načapujú len jediný nápoj a to višňový likér (má 17 % alkoholu). Na horúco, na studeno, na stojaka.

Hovorí sa, že v minulosti každá jedna domácnosť tento likér vyrábala a každá žena poznala jeho chuť. Nedajte sa však oklamať tými percentami, je tak sladký, že po dvoch sa kľudne môžete tackať domov. Vizuál interiéru tiež tvoria len fľaše s týmto mokom a červenou farbou.

Katedrály

Obyvatelia Ľvova sa väčšinou hlásia ku gréckokatolíckej cirkvi a kostolov a katedrál tu nájdete na každom rohu. Vstup je väčšinou voľný, takže minimálne do jednej alebo dvoch odporúčam vkročiť.

Ja som si nenechala ujsť kostol Jezuitov, ktorý má práve interiér v rekonštrukcii, ale to mu neuberá na kráse. Trošku som bola zaskočená z výstav fotografií ľudí/detí umiestnenej vnútri. Nakoľko sú Ukrajinci naozaj pobožní, takmer všade vzdávali hold svojim padlým vojakom.

Chrám sv. Eucharistie, ktorý sa nachádza asi 10 min. pešo od kostola Jezuitov, je krásne osvetlený pri západe slnka. Kamenný kostol v barokovom štýle má podobu kríža so strednou oválnou časťou. Jeho autor Jan de Witte navrhol nápis Soli Deo Honor et Gloria (Sláva Bohu a len jemu) tak, aby ho len Boh mohol vidieť celý. Ak sa pozriete z akéhokoľvek uhla, nikdy ho neuvidíte celý. Samozrejme výstavba domov v okolí, tento jeho zámer kompletne zničila.

Ak máte radi chôdzu ako ja, nebude vám robiť problém prejsť denne aj 25 000 krokov, ale samozrejme, potom padnete do postele unavení. Musím povedať, že po celom dni a po zotmení som sa pobrala domov si oddýchnuť. Kto nechce, nemusí sa stravovať v reštauráciách, a skvelo si nakúpite aj v potravinách.

Také bureky za 14 UAH (0,5 Centov) vás kompletne zasýtia. Samozrejme nezabúdajte na pitný režim a vodu si radšej kupujte v bandaskách. Nie je to také strašné ako voda v Maroku, ale odporúčam radšej kupovanú. Ak by vás nebodaj nohy ešte prosili, že chcú ísť tancovať, potom bar „Pravda“ je váš.

Bar je priamo v historickom centre mesta na Hlavnom námestí a špecialitou sú práve pivá. Majú tu pivá s etiketami Angely Merkelovej, či Baracka Obamu. Určite tu nájdete aj pivo s Vladimírom Putinom, ale toho tu nájdete aj na toaletnom papieri. Ja som však mala v pláne ďalší deň celý prechodiť, tak som nočnú zábavu vynechala.

Folklórne múzeum a lá dedinka v lese

Nakoľko som si chcela vyskúšať aj miestnu MHD, o ktorej som veľa počula, vytipovala som si električku, ktorá išla smer Shevchenkivskyi Hai Park Museum. Z mapy, ktorú vám dajú v každom turistickom centre zadarmo, som vyčítala, že týmto smerom ide električka číslo 7.

Na zastávkach nie je značenie, takže sa v prvom rade spýtajte, či stojíte v dobrom smere, a v druhom rade, kde si kúpite a cvaknete lístok. Ako som vstúpila do električky, som si jednosmerný lístok (5 UAH = 0,20 Centov) kúpila priamo u šoféra. Vôbec sa nebojte mu zaklopať na dvere.

Označenie lístka je zábava sama o sebe, nakoľko označovače sú staré kovové mašiny, ktoré si možno pamätáte z vlakových staníc malých dedín na Slovensku, ktoré ste silou museli stlačiť, aby lístok presekli. Keď sa mi toto všetko podarilo, aj napriek snahe odrátavať zastávky, som proste niekde v okolí vystúpila a zvyšok si pekne vychodila.

Múzeum je trošku od ruky, ale pre mňa je to MUST, čo je nutné vidieť, ak navštívite Ľvov. Za vstupné asi 40 UAH, vojdete do histórie rozdelenej na niekoľko etáp. Keďže bola jeseň, návštevníkov bolo možné spočítať na jednej ruke a vy ste mali skvelý čas na prechádzku lesom, kde sa nachádzali domčeky, mlyny, osady.

V každej jednej bol starý bábuška, ktorý vám s ochotou porozprával (po ukrajinsky samozrejme) o histórii daného domčeka, mlynu, či osady. Strávila som tu asi dve hodiny, ale kľudne si na to vyčleňte pol dňa, stojí to za to.

Vysoký hrad

Vysoký hrad je typický príklad obranného hradu, ktorý sa tiahne až do výšky 380 m nad morom. V okolí celého hradu (36 hektárov) sa nachádza nádherný park, takmer všade máte lavičky a je to krásna prechádzka z centra mesta.

Pôjdete síce trošku do kopca, ale myslím, že je to zvládnuteľné aj pre detičky. Pre mňa osobne bol výstup krajší, ako samotný výhľad. Možno mi to trošku kazili ľudia, ktorí si na vrchole z toho spravili barovú terasu.

Sochy, samé sochy

Aj keď v počte sôch stále u mňa vedieť Skopje, mesto Ľvov sa nemá za čo hanbiť. Častokrát sú lákadlom pre turistov a sú postavené pred múzeami ako lákadlá. Spomeniem teda aspoň jednu a tou je socha Leopolda von Sachera – Masocha. Bol to spisovateľ narodený v Ľvove, od ktorého mena pochádza aj slovo masochizmus. Jeho najznámejší román Venuša v kožuchu opisoval presne to, čo prežil aj v skutočnosti so svojimi manželkami a milenkami.

Cintorín Lychakiv

Mojou poslednou zastávkou pred zotmením bol cintorín Lychakiv. Je to asi najslávnejšia časť mimo centra mesta. Od centra mesta je to rýchlejším krokom asi 30 minút do jemného kopca a popri prechádzke natrafíte aj na krásny areál miestnej univerzity.

Na cintorín sa pre turistov platí vstupné, avšak, ak ste šikovný, dá sa prejsť aj bez platenia. Cintorín je obrovský a nachádza sa v ňom nespočetné množstvo krýpt, kaplniek, životných sôch a lavičiek.

Je to aj taký park sôch. Dokážete sa tu jednoducho aj stratiť. Cintoríny nie sú zrovna pamiatky v pravom slova zmysle, ale toto miesto na vás skôr pôsobí spleť masívnych sôch, ktoré si zaslúžia byť obdivované.

Rýchlym krokom sa vyberám dolu kopcom naspäť do centra mesta, kde môj výlet zakončím prechádzkou promenády smerom k opere, ktorá je nádherne vysvietená.

Ľvov je mesto uličiek, kávy, srdečných ľudí a histórie. Ak radi spoznávate nepoznané, určite sem zavítajte. Je čarovný!

S láskou

Katka

Tip 1: Reštaurácia Gasova lampa – z histórie sa datuje, že práve vo Ľvove sa vynašla petrolejová lampa

Tip 2: Nie, chodiť po meste sama som sa nebála

Tip 3: Skoro všade sa dá platiť kartou

Tip 4: V nedeľu sa vyberte na trhy do Starého mesta

Tip 5: Verejné záchody stoja 5 UAH

Tip 6: Ich skvelú kávu kúpite aj na letisku ako darček (stojí 3,50 Eur)

Tip 7: V Starom meste občas zatvorte mapu a len si užívajte uličky