Takmer letná dovolenka na Južný Cyprus – Ayia Napa

Keď sme s priateľmi vyberali letnú dovolenku, lebo sme sa samozrejme chceli vyhnúť kritickým horúčavám a masám ľudí, padol nám zrak na Cyprus. A keďže sme všetci zároveň aj milovníci Grécka, to, na ktorú časť sa vybrať, nám bolo jasné od začiatku. Vybrali sme sa do najznámejšieho letoviska Ayia Napa na južnom Cypre. Ale neboli by sme to my, keby sa nám dovolenka neskomplikovala. Poďme na to!

Troška z histórie Cypru

Cyprus obývaný Grékmi a Turkami získal v roku 1960 nezávislosť od Veľkej Británie. Ako to však už v živote býva, to, čo sa zrodí a podpíše diplomaciou, nie vždy aj platí v realite. A medzi týmito dvomi národmi začali spory. V roku 1964 ich situáciu začala riešiť aj samotná OSN, avšak nie s veľkým úspechom.

Severná časť Cypru – turecká a južná časť Cypru grécka mali medzi sebou silné trenice, ktoré sa v roku 1983 rozhodla turecká časť vyriešiť vyhlásením nezávislosti. Túto Severocyperskú tureckú republiku uznalo však iba Turecko. Hlavné mesto Nikózia je jediným rozdeleným hlavným mestom na svete. Tadiaľto totiž vedie 180 km dlhá zelená hranica rozdeľujúca ostrov na severnú a južnú časť. Táto hranica je dodnes strážená pracovníkmi OSN.

Letisko Paphos a Afroditine skaly

Letisko Paphos sa primárne využíva na vojenské a civilné účely a v súčasnosti je už využívané aj turistami, ktorí cestujú do Limassolu alebo práve Ayia Napy. Po asi 3 hodinovom lete z Viedne, kde sme však kvôli chorobe jedného člena posádky nedorazili všetci, sa ocitnete na menšom letisku a musíte prejsť vstupnou samoobslužnou policajnou kontrolou, kde si oskenujete svoj pas/občiansky preukaz, usmejete sa do fotoaparátu a papierik z mašinky odovzdáte policajtovi pri okienku. Išlo to naozaj hladko a nemali problém pomôcť v prípade, že si mašinka povedala, že vaša tvár sa jej nepáči.

Ak pôjdete z letiska autom, môžete sa kochať nielen scenériami na krásne pohorie Troodos, ktorého najvyššou horou je Olympus s výškou 1952 m, ale aj Afroditinými skalami (Petra Tou Romiou), ktoré zahliadnete aj bez toho, aby ste špeciálne pribrzdili. Podľa legendy sa tu mala narodiť Afrodita – bohyňa lásky, ktorá sa tu mala vynoriť a mala držať ochrannú ruku nad zaľúbencami. Je to krásna zátoka, kde sa viete aj okúpať. A ešte jedna zaujímavosť – špz áut na Cypre sú farebne rozlíšené. Turisti majú automaticky červené značky, zatiaľ čo domáci majú žlté alebo biele.

Cesta do letoviska Ayia Napa

Asi za dve hodinky mikrobusom sme už boli v letovisku Ayia Napa. Nezľaknite sa, ale ako bývala britská kolónia, aj tu jazdia autá vľavo. Podľa značiek, ktoré som už spomínala, krásne vedieť rozlíšiť, pri ktorom aute treba byť v rámci jazdy vľavo ostražitejší. Ayia Napa sa pýši desiatkami krásnych pláži a z toho až 14 z nich je ocenených modrou vlajkou. Modrá vlajka je najvyššie ocenenie, kedy musí pláž spĺňať prísne štandardy a vydáva sa vždy len na rok.

Hotelový komplex apartmánových domčekov, ktorý sme si rezervovali od centra Ayia Napy asi 10 minút autom bol od najbližšej pláže Landa beach vzdialený asi 250 metrov. Taxíky (double mercedesy) ste si tu mohli zastaviť na každom kroku. Cena bola približne 15 Eur. Ubytovanie nebolo nič luxusné, ale úplne postačovalo. Čo nás prekvapilo bolo enormné množstvo poľských a anglických turistov.

Pláže a neskutočná voda

Nakoľko sme prišli začiatkom mája, kedy oficiálne začína sezóna, vôbec to tu nebolo preplnené. Odzrkadlilo sa to aj na baroch na pláži alebo reštauráciách, ktoré ešte neboli otvorené do neskorej noci.  Najbližšia pláž Landa beach, ako všetky ostatné požičiavali lehátka a slnečníky za rovnakú cenu (2,50 Eur/lehátko, 4 Eurá/slnečník) a na nádhernej pieskovej pláži obkolesenej skalnatými útesmi, či malými jaskyňami sa vám naskytol nádherný pohľad. Voda mohla mať tak 21 °C, čo je na mňa dosť málo, ale tá priehľadnosť vody bola taká neskutočná, že som tam vliezla dokonca aj ja.

Pozdĺž celého pobrežia vedie skalnatý chodníček a preto je veľmi jednoduché sa presúvať v rámci iných pláži. Najbližšia k nám bola ospevovaná Nissi beach s barom a skvelou hudbou, kde počas odlivu viete priamo po mori prejsť na malý ostrovček a užívať si výhľady.

Veľmi pozorne sme sledovali počasie, lebo síce je Cyprus známy tým, že 320 dní do roka je tam slnko, my sme si očividne vybrali 321 deň a tak nám hrozili dažde a tým pádom aj zmena plánov.

MUSAN podmorské múzeum, prístav Ayia Napa

Keď nám správy hlásili, že bude celý deň slnečný, neváhali sme ani chvíľu a pešo sme sa vybrali po skalnatej cestičke poza hotely a popred skaly s výhľadom na more smer MUSAN, podmorské neohraničené múzeum s uloženými 93 nadrozmernými sochami, kam sa vracajú potápači z celého sveta obdivovať tú krásu.

Na pláži nebol vyznačený vstup, ani miesto, kde sa múzeum nachádza (je zadarmo), tak som sa išla informovať do jediného otvoreného infostánku. Keď mi ukázal pán, priestor asi 200 metrov od pobrežia v asi 10 metrovej hĺbke a že si tam mám proste doplávať, celý môj sen, že to uvidím naživo samozrejme padol. Lebo strach z hĺbky šíreho mora bol silnejší.

A tak sme si spravili fotku mora, kde sa akože to múzeum nachádza a zavítali do prístavu, kde sme podľa referencií hľadali loď Afrodita 2 a rovno si rezervovali plavbu na približne 5 hodín s 2 zastávkami, skvelou hudbou, obedom aj zábavným kapitánom, ktorý bol zároveň aj sprievodca. Výlet stál na osobu 45 Eur, ale stál za každý jeden cent.

Morské jaskyne, Cape Greco, či modrá lagúna

Nastupujeme približne o 10:00 a loď sa začína plniť a keď je nás približne 100, štartujeme. Hrá nám tanečná hudba a užívame si prvé vlny a teda musím povedať, že niektorí malí ľudia nezvládli ich silu a pogrckali sa rodičom na rukách. Výborný personál im však hneď prišiel na pomoc.

Prvou zastávkou boli morské jaskyne, ktoré sa nachádzajú pod 10 metrovými útesmi, z ktorých radi skáču adrenalínoví nadšenci a dá sa ich vidieť z lode, ale prísť k nim aj z pevniny. Legendy hovoria, že jaskyne používali piráti a ukrývali si tam svoju korisť. Putujeme ďalej a už sa na nás pozerá nádherný Cape Greco, čo je národný lesný park založený v roku 1993. Rozprestiera sa na ploche asi 385 ha a rastie tu asi 14 druhov rastlín, ktoré nerastú nikde inde vo svete. V parku je niekoľko turistických trás s maximálnou dĺžkou 16 km a taktiež voľne žijúce zvieratá, preto treba byť obozretní.

Kotvíme, a zatiaľ čo sa chystá obed, si môžeme ísť zaplávať do naozaj modrej lagúny. Neskutočne priezračná voda, že vidíte rybky a moje odhodlanie, že idem do šíreho mora napriek môjmu strachu. V plavkách, na hlave šnorchel (tu už idem bomby a prekonávam strach z ponorenia sa) a samozrejme na sebe oranžovú vestu pre deti. Keďže voda je studená, ako už viete, môj plán, že pôjdem pomaličky zlyhal v sekunde, keď som videla, že za mnou stojí ďalších 20 ľudí. Skáčem z rebríka, zmrazí ma na kosť a dávam hlavu pod vodu. A áno, dávam vám sem dôkaz. Velice šumná fotka že?

Život, podmorský život

Žiadne mušle, len piesok, skaly, pokoj a ryby o veľkosti asi 30 centimetrov. Ale to môže byť tiež len moja mierka, keďže mne pripadá aj najmenšia ryba, že ma ide zožrať. Neskutočný zážitok, kým mi nenatiekla voda do okuliarov. Plávam k lodi so strachom v očiach, vynáram sa ako neskutočný potápač, ale cieľ splnený, strach prekonaný.

Naberáme zvyšok pasažierov, obed pripravený a presúvame sa ďalej. Cestou z mora zahliadneme mestečko Famagusta, známe tým, že tu počas tureckej okupácie v roku 1974 museli grécki Cyperčania predmestie Varosha opustiť a návrat im už nebol umožnený. Odvtedy je toto mesto nazývané mesto duchov.

Dvíha sa vietor, presne ako kapitán ohlasoval, ale ešte stíhame druhú zátoku. Tu som si už dala pauzu s mojim šnorchlovaním a užívala som si pohľady na ostatných. Dostali sme upozornenie, že cestou domov sa nemáme zdržiavať príliš pri zábradlí, nakoľko budeme mať obrovské vlny a poviem vám, sústredila som sa len na jeden bod (ako nám poradila posádka), lebo všetko sa nám točilo. Nádherný zážitok!

Západ slnka Makronissos beach

Po nádhernom slnečnom dni, ktorý bol asi posledný, sme večer zakončili nádherným západom slnka na neďalekej pláži vzdialenej od nášho hotela asi 15 minút pešo. Pláž má asi 320 metrov a nachádza sa v zátoke pod hrobkami. Hrobky sú dostupné a pozostávajú z 19 hlavných hrobov, jednej svätyne a starovekého lomu.

Táto časť je síce oplotená, ale vstup do nej je zadarmo. Hrobky pochádzajú z helenistického a rímskeho obdobia, a hoci boli v priebehu rokov (od roku 1872) vystavené tvrdému drancovaniu, archeológovia sa domnievajú, že zosnulí boli umiestnení do hlinených sarkofágov, ktoré boli pôvodne pokryté tromi plochými dlaždicami.

Slnko zapadá za budovy a odráža sa nám vo vode. Náraz vetra do skál je citeľný a vnímame tú silu.

Výlet do Larnaky

Vstávame a keďže dnes sa kvôli 50 km/hod. vetru nedalo nič robiť, vybrali sme sa na výlet do Larnaky. Prvý pokus ísť na tento výlet nám nevyšiel. Na autobus sme čakali 30 minút, ale stratili sme nervy. No dnes odhodlaní tento výlet dobojovať, sme stáli. Autobus je prevádzkovaný inou spoločnosťou ako autobusy prímestské, ale teda časový harmonogram vôbec nepotrebujete. Čakali sme „len“ hodinu a za 4 eurá a asi polhodinku sme vystúpili v mestečku s asi 75 000 obyvateľmi.

Vystúpite priamo na dlhej promenáde priamo pri mori a obchodíkoch. Keďže sme sa potrebovali osviežiť, namierili sme si to do starého mestečka. Priamo oproti kostolu sv. Lazara, ktorý vznikol v 9. storočí sme našli nádhernú kaviareň Secret Garden. Legenda hovorí, že v kostole má hrobku samotný Lazar, ktorého Ježiš zavolal z ríše mŕtvych. Je to ortodoxný kostol so zvonicou pripomínajúcou minaret a za ním aj múzeum s tým spojené. Keďže sme si najprv vybrali kaviareň, kým sme z nej vyšli, kostol už bol zavretý. Priority.

Uličky majú krásnu kamennú architektúru, veľa grafitov a výborných koláčikov. Ochutnajte z nich vo výbornej sieti kaviarní Zorbas, ktoré sú na trhu už vyše 50 rokov.

Slané jazero

Napriek tomu, že silný nárazový vietor bol naozaj únavný, nevzdali sme sa a vybrali sme sa pešo z centra mesta obkukať známe slané jazero. Je to sieť 4 jazier, z ktorých 3 sú prepojené. V lete sa väčšinou voda z jazera vyparí (my sme ešte časť z neho stihli vidieť) a zostanú po ňom len biele stopy soli. Okolo celého jazera sa dá prejsť a nájsť si krásne miesta na fotky. Keďže strana, z ktorej sme prišli my je v rekonštrukcii, a vietor a piesok nie je dobrá kombinácia, spravili sme zopár záberov a doslova zutekali. Na jeseň, keď ho opäť zaplní voda, vracajú sa sem plameniaky, ktoré tu majú výborné podmienky pre život a sú rajom pre fotografov.

Strava na ostrove

Nebudem tvrdiť, že sme hladovali, veď sme mali polpenziu a varili naozaj výborne, ale predsa treba ochutnávať aj jedlo mimo rezortov. A hneď prvá, do ktorej sme zavítali bola práve cyperská reštaurácia Agrotikon, kde mali všetko, čo z Grécka milujem. Grécky šalát, pitta chlieb s tzatzikami, mousaku a souvlaki. K tomu domáce vínko alebo pivko (0,4 l stojí asi 4 Eurá) a ste najedení do prasknutia. A samozrejme, že treba počítať s tým, že vám donesú ako bonus koláč zadarmo, alebo ovocie, len tak. A ešte aj aperitív pri odchode. Cyprus (ako aj Grécko) proste ovládajú, ako sa robí gastronómia na jednotku.

Ak by ste nebodaj potrebovali aj trošku Ameriky, vyberte sa do Kings Sword alebo do výbornej reštaurácie neďaleko múzea Musan – gréckej reštaurácie Old Village Tavern. Nikdy som nevidela reštauráciu s toľkými suvenírmi, mala som pocit, že som v ich obývačke. A jedlo neskutočné! A porcie tiež. V Larnake sme našli reštauráciu Dimitris Kebab House, ktorá mala vysoké hodnotenie, ale aj vizuál mastných stolov a mačiek (mimochodom mačky sú všade). Vlastnili ju starší manželia a nejak si nepotrpeli na tom, či máte poháre k vode alebo obrus na stole, za to jedlo robili výborné.

Výlet sa takmer končí

Po výbornom jedle a opätovnej ceste autobusom do Ayia Napy sme už boli tak ošľahaní vetrom, že sme zvládli ležať na lehátku pri bazéne s knihou v ruke. A to nás čakali aj druhý deň, ale na izbe, nakoľko nás zastihol dážď. Cyprus krásny si, máš krásnu vodu, pláže s modrou vlajkou, výborné jedlo a teda asi aj tých 320 dní slnečných dní. Odlietame spolu so slnkom a možno sa raz ešte uvidíme.

S láskou

Katka

Tipy:

1. Na Cypre je o 1 hodinu viac ako na Slovensku

2. Na Cypre sa platí Eurom

3. Pohľadnicu kúpite aj za 0,40 centov a známku do Európy za 0,45 Eur

4. Halloumi syr pochádza z Cypru

5. Teplota v máji bola asi 28 stupňov

6. Začiatkom mája je tam Veľká noc

7. Most zaľúbencov nevynechajte 🙂

8. Za mňa najkrajšia pláž Landa