Tento krátky výlet do Anglicka neznamenal len návštevu Londýna, ale stihli sme ďalšie dve mestá. Southend on Sea, v ktorom sme bývali, sa nachádza v Essexe a je to krásne malé prímorské mestečko. Mesto Dover sa nachádza v grófske Kent a je strategickým bodom pre svoj prístav, ktorý sa nachádza len 34 km cez Lamanšský prieliv od francúzskeho Calais a je to najvyťaženejší osobný prístav v Európe.
Času málo, slov veľa, poďme na to!
Ubytovanie v Southende
V Anglicku sa môžete stretnúť s tzv. zdieľaným ubytovaním, čiže v jednom dome býva viac ľudí a každý má svoju izbu. Ostatné priestory majú spoločné. Toto bývanie nie je v Anglicku nič výnimočné, nakoľko samostatné bývanie tu je extrémne drahé. Ubytovali sme sa u kamarátky, ktorá bývala s ďalšími 3 ľuďmi. Southend je od Londýna vzdialený asi hodinu autom a oproti Londýnu je to príjemné pokojné mestečko.
Príliv a odliv
V Southende žije asi 180 tisíc obyvateľov a je to obľúbená víkendová destinácia pre Londýnčanov, aj vďaka plážam, ktoré tu nájdete. Čo nás prekvapilo pri podvečernej prechádzke, bol odliv. Príliv a odliv je tu tak výrazný, že voda sa môže stiahnuť až 1,5 km od brehu. Je to aj toho dôvodu, že Estuár Temže (miesto, kde sa sladká voda z rieky Temža mieša so slanou vodou z mora) je plytký a široký a pri odlive namiesto vody vidíte len bahno a ukotvené lode.
Najdlhšie mólo na svete
Mólo vidíte už z diaľky a je to najznámejšia atrakcia Southendu. Je zapísané v Guinessovej knihe rekordov ako najdlhšie mólo svojho druhu na svete a meria až 2,16 km. Postavené bolo v roku 1830 ako jednoduchá drevená konštrukcia a primárne slúžilo na pristávanie lodí a parníkov. Po móle sa viete prejsť alebo sa na jeho koniec odviesť malým vláčikom (cesta tam aj späť 5 je libier).
My sme boli na prechádzke vo večerných hodinách pri západe slnka a vtedy žiaľ už vláčik nepremával, ale mólo ani nebolo otvorené pre verejnosť. Aj za vstup len na prechádzku musíte zaplatiť poplatok 2 libry na osobu.
Prechádzka po promenáde
Ako slnko padá, padá s ním aj teplota. Preto sa navrstvite všetkým, čo sa vám podarí zbaliť do príručnej batožiny, pretože máj v týchto končinách je ešte veľmi chladný vo večerných hodinách.
Prechádzku po promenáde si môžete vychutnať naozaj dlho, nakoľko má až 6 km a nájdete na pláži množstvo stánkov s občerstvením, zmrzlinou, hračkami, či elektrickými hrami. Človek by neveril, že sa nachádza v Anglicku pri mori. Veľmi populárne sú externé Arcade herne, kde je vstup zadarmo a platíte len za hru, ktorú idete hrať.
Reštaurácia The Last Post
Nakoľko sme boli dostatočne uzimené a hladné, rozhodli sme sa navštíviť typickú anglickú reštauráciu The Last Post, ktorá sa nachádza v budove bývalej pošty z roku 1896. Táto budova bola prestavaná na pub a hotel v roku 1993. Reštaurácia bola obrovská a hlučná (časť tvorila aj herňa), tak sme našli hádam jediný voľný stôl chvalabohu v tichšej časti. Čo nás prekvapilo bolo objednávanie.
Museli ste si stiahnuť ich aplikáciu a navoliť číslo stola a objednať si. Všetko vám potom prišlo od čašníkov na stôl. Dali sme si samozrejme britskú klasiku Fish and Chips (rybu s hranolkami) a boli naozaj výborné. Ale asi by som to každý deň jesť nechcela.
Prekrásne grafiti
Southend má silnú umeleckú scénu a všade po meste môžete vidieť obrovské grafity, ktoré vás nútia zastaviť sa. Grafiti používajú ako formu revitalizácie starých budov a niektoré sú výsledkom rôznych súťaží, ktoré sa tu organizujú. Street art je považovaný za súčasť kultúrneho dedičstva mesta. Ja som neodolala a odfotila sa pri street arte Žena a leopard od umelca Spray Saint. V lete sa tu koná najväčší umelecký festival v Anglicku a tieto skvosty si môžete pozrieť po celom meste.
Pokračujeme smer Dover
Verili sme, že počasie vydrží a nebude minimálne pršať. To sa nám splnilo a bonusom bolo občas vykúkajúce slnko. Dover je asi 30 tisícové mesto v grófstve Kent asi 1,5 hodiny autom od Southendu. Návštevu sme si vybrali z dvoch dôvodov – vidieť Kľúč Anglicka (hrad Dover) a biele útesy doverské.
Prvé, čo si všimneme po ceste do Doveru je prístav. Je to najväčší dopravný uzol medzi Anglickom a EÚ a prejde ním viac než 11 miliónov cestujúcich ročne. Ak k tomu pripočítame asi 2,5 milióna nákladných vozidiel a 80 tisíc autobusov, môžeme ho považovať za jeden z najfrekventovanejší prístavov v Európe.
Hrad Dover
Prvé parkovanie sa nám podarilo hneď pri hrade a bolo bezplatné. Hrad bol postavený na vrchole vápencového kopca v 11. storočí s výhľadom priamo na Lamanšský prieliv.
Hrad je otvorený denne od 10. – 17. hodiny a vstupné je trošku drahšie – 29 libier (my sme ho kúpili online), ale stojí za tie peniaze. Je jednou z najvýznamnejších pamiatok Anglicka nazývajúca sa aj Kľúč Anglicka, a to aj z dôvodu prvej obrannej línie, ktorú plnil počas vojny. Na hrad sa odporúča vyhradiť si minimálne 4 hodiny, nakoľko je to naozaj rozsiahla stavba.
Veľká veža
Srdce hradu je veža postavená kráľom Henrichom II. v 12. storočí a je z nej krásny výhľad na celé nádvorie. Realisticky zriadené komnaty vás prenesú v čase a ak stihnete môžete využiť aj niektorú z prehliadok, ktoré sú zadarmo. Dokonca v interiéri horel oheň v krbe na dotvorenie reálnej atmosféry minulého obdobia. Komnaty ponúkali aj prehliadku inventáru ako vázy, meče, príbory, ktoré však z dôvodu bezpečnosti boli prilepené k stolom alebo stenám.
Výstava v hrade
Hrad je tak obrovský, že neviete, čo objavíte, keď vojdete do ktorýchkoľvek dverí. My sme takto objavili interaktívnu výstavu otvorenú len v roku 2024, ktorá mapuje obliehanie hradu v rokoch 1216-1217. Mali sme šťastie a zažili sme aj ukážku pochodu a streľby vojakov naživo.
Občerstvenie a antikvariát
Ako správne Slovenky sme mali nabalené lepeňáky, ale kávičku sme si nenechali ujsť v jednej z reštaurácii a vypili si ju na jednom z viacerých možných „oddychových zón“ v areáli hradu neďaleko starého antikvariátu. Odkiaľ som si priniesla knihu 20 príbehov z vojnovej zóny od Johna Simpsona za 0,50 libier. Knihu si vyberiete, zbehnete do kaviarne oproti, poviete, že chcete blok na 0,50 libier (alebo vami navrhnutú sumu) a s bločkom prídete do antikvariátu, kde ho vymeníte za knihu.
Tajné vojnové tunely
Čo sme sa nevedeli dočkať bola návšteva tunelov. Tunely boli vybudované počas 18. storočia, počas napoleonských vojen ako kasárne pre vojakov. V 20. storočí boli zmodernizované hlavne počas 2. svetovej vojny. Sprístupnené sú dva tunely so sprievodcami, kde si proste len vystojíte radu. Na jednu návštevu je limitovaný počet hostí. Prehliadka dlhšieho „vojnového tunela trvá 50 minút a kratšieho „vojnovej nemocnice“ trvá 25 minút.
Podzemná vojnová nemocnica
Pre krátkosť času, aj rady ľudí, sme si vybrali návštevu tunela nemocnica. Tento tunel slúžil ako nemocnica počas druhej svetovej vojny a prehliadka zahŕňa rekonštrukciu operačných sál a ošetrovní presne tak, ako sa to dialo aj počas vojny. Vrátane efektov ako zhasínanie svetla, otrasov. Počas celej prehliadky ste počuli zvukový záznam dovozu zraneného pacienta, ako ho prevážali na dané miesta, ktorými ste prechádzali aj vy a počas prestávok vám sprievodkyňa dávala k tomu výklad. Neskutočne reálna predstava, aké náročné to bolo pre lekárov a sestry žiť a pomáhať v podzemí.
Výhľady na prístav a biele útesy
Keď sme vyšli z podzemia a naše oči si začali zvykať na denné svetlo, prehliadku sme zakončili výhľadom na prístav a prichádzajúce lode a nemohli nám ujsť biele útesy doverské, ktoré sa nám začali ukazovať po ľavej strane a ktoré boli našou ďalšou zastávkou.
Návštevnícke centrum a pohľad na útesy zhora
Autom z hradu sme sa vybrali smer útesy a cesta trvala asi 10 minút. Priamo mi návštevníckom centre bolo možné zaparkovať a našťastie tu bolo minimum ľudí. Pripravte sa však na to, že tu extrémne fúka. Prejdete drevenými dvierkami a môžete sa vybrať po turistickom chodníku až smer maják, ktorý má až 6 km.
Po ceste si sadnite na niektorú z lavičiek a oddýchnite. Útesy dosahujú výšku až 110 metrov a sú tvorené z vápenca. Musím však upozorniť na to, že netreba ísť veľmi k okraju, nakoľko podliehajú erózii a z minulosti sú známe pády obrovských stien útesov do mora.
Ten pohľad je neskutočný a náš zážitok neprenosný. Sila vody a masívneho vápenca je častokrát aj v oku filmárov. Najznámejšie filmy, ktoré sa tu nakrúcali v okolí hradu a útesov je Dunkirk alebo Pokánie s Kierou Knightley.
Pohľad na útesy zdola
Bereme auto a zídeme trošku nižšie do zálivu Sv. Margaret, kde je už parkovisko platené. Nájdete tu aj toalety aj stánok s občerstvením. Lavičky popri promenáde sú skvelou voľbou pri pozorovaní windsurferov, ktorí v tej ľadovej vode vyzerajú, že otužovanie majú v krvi.
Pohľad zdola na útesy naberá na intenzite a ich krása sa vám otvára priamo pred očami. Záliv Sv. Margaret bol miestom prvých bezdrôtových rádiových prenosov v histórii. V roku 1899 sa uskutočnilo prvé bezdrôtové spojenie cez Lamanšský prieliv medzi Anglickom a Francúzskom. Tento historický moment znamenal začiatok modernej rádiovej komunikácie a mal obrovský vplyv na vývoj telekomunikácií vo svete.
Výlet v Anglicku končí
Vlasy vyfúkané, zážitky zapísané a čaká nás cesta naspäť do Southendu a ráno skoro odlet do Viedne. Stihneme si ešte nakúpiť a ochutnať zopár anglických klasík ako čierny čaj, pastries (lístkové cesto a plnky na milión spôsobov), Cadbury čokolády a snažíme sa zbaliť do našej malej príručnej batožiny. Tento výlet bol pre mňa vrátenie sa v čase. Bol pripomienkou toho, aké krásne je Anglicko. Myslím, že som tu nebola poslednýkrát.
S láskou
Katka
Zaujímavosti a tipy:
- Vedeli ste, že Cadbury čokoláda existuje už od roku 1824?
- Briti sú milovníci čierneho čaju s mliekom. Dostanete ho všade. Čierny čaj sa do Británie dostal v 17. storočí cez obchodné spoločnosti a rýchlo sa stal obľúbeným nápojom vyššej vrstvy
- Na móle v Southende sa nachádzala reštaurácia, ktorú prevádzkoval najznámejší anglický kuchár Jamier Oliver – Jamie & Jimmy’s Café
- Platiť sa dá všade kartou, nebolo potrebné si zameniť libry. Dokonca sa dalo niekde platiť aj eurami
- Srdečne ďakujeme Majke!