Majestátny grécky Olymp a jeho Mytikas – oblasť Pieria

Majestátny grécky Olymp a jeho Mytikas – oblasť Pieria

Ak ste raz navštívili Grécko, stále sa sem vraciate. Kvôli prírode, ľuďom, či jedlu. Častokrát na iné miesto. Vždy je tu čo objavovať. Ja som tentokrát objavila nádhernú Olympskú riviéru.

Grécko som už navštívila niekoľkokrát, ale vždy vyhral niektorý z ostrovov. Tentokrát som sa rozhodla ostať na pevnine, ale pri mori. Vybrala som si výlet na Olympskú riviéru, kde sa zrodila sama mytológia. Olympská riviéra sa nachádza približne 100 km od mesta Thessaloniki (asi hodinka autobusom).

Ale začnime pekne po poriadku. Po prílete na letisko v meste Thessaloniki, sme sa približne za hodinku dostali do oblasti nazývanou Parália, ktorá sa vyznačuje aj najživším strediskom olympskej riviéry. Táto oblasť Pieria hýri krásnymi farbami, nádhernými plážami, turistickým ruchom a hlavne Olympom.

Pohľad na Olymp

Hora Olymp má v gréckej mytológií zvláštne postavenie. Starovekí Gréci verili, že na ňom žijú bohovia, tzv. Dodekatheón, teda dvanásť hlavných gréckych bohov. Napríklad Zeus, jeho manželka Héra, Afrodita, Hermes, Dionýzos, Aténa a ďalší.

Nachádza sa v národom parku a jeho najvyšší vrch sa volá Mytikas (2917 mnm). Prvé dni dovolenky som strávila na pláži, kde som sa nevedela nabažiť pohľadu priamo na Olymp. Je úžasné plávať v mori a pohľadom sa nechať unášať priamo na zahmlené pohorie Olympu a preciťovať celú mytológiu. Bolo to neuveriteľne silné.

Samozrejme je možné podniknúť aj výstup na vrch Mytikas, ale to sa pripravte na tvrdú turistiku a hlavne rátajte s informáciou, že väčšinou lokálne agentúry neponúkajú výstup priamo k vrcholu, ale pod Mytikas. Predsa len bezpečnosť turistov je veľmi dôležitá.

  

Za 2 eurá máte úžasné jedlo do ruky, kedykoľvek Vás premôže hlad. My, aj napriek tomu, že sme mali v hoteli plnú penziu, sme často navštevovali reštauráciu Nautilus priamo pri mori, kde Vám rybári každý deň nosili čerstvo nachytané ryby, ktoré ste mali pripravené na milión spôsobov. Je to typická bielomodrá tavernička, do ktorej sa vždy radi vrátite, už len kvôli milému a vždy usmievavému personálu.

Nakoľko ja nie som fanúšikom ich domáceho nápoja Ouzo (anízový lieh), ostali sme pri klasickom bielom vínku, ktoré zoženiete za naozaj dobré ceny. V Grécku je takmer samozrejmé, že v každej reštaurácii dostanete ovocie zadarmo. Nám sa dokonca stalo, že nám doniesli aj zmrzlinu. Úžasné!

Vyprážané cukiny s množstvom iným dobrôt
Taverna Nautilus

Meteora – medzi nebom a zemou

Prvou zastávkou bola Meteora – neobyčajná, nádherná, okúzľujúca a dych berúca. Tieto kaštiele na vrcholkoch skál začali budovať mnísi už v 14. storočí. Prvý monastier bol založený v roku 1356 mníchom Athanasiom z polostrova Atos, na skale vo výške 534 metrov nad morom. Celkovo mnísi postavili až 24 monastier a to všetko svojpomocne. Náradie a materiál vynášali na svojich chrbtoch v košoch, prípadne s pomocou kladky.

Kláštory sú nádherné, no v súčasnosti sú verejnosti sprístupnené možno len 3-4.  Nám sa podarilo dostať do jedného mužského a jedného ženského kláštora. Vstup do kláštora je 3 Eurá a treba rešpektovať, že je to predsa len modlitebný chrám. V prípade krátkych nohavíc, či sukní u žien, Vám poskytli dlhú šatku, aby ste si nohy zakryli. Nebojte sa, mnísi sa rýchlo naučili, že na udržiavanie kláštorov je potrebná dotácia a preto mimo vstupného tu nájdete aj obchodíky s nádhernými ikonami a inými božskými darmi.

Meteora

 

Keď ste hore a vidíte množstvo skál, počujete to ticho a slnko Vám dopraje vnímať tú krásu aj prostredníctvom jeho lúčov, nechce sa Vám odísť. Podľa Meteory kapela Linkin park nazvala aj jeden zo svojich albumov Meteora. V roku 1988 boli monastiere Meteora zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Cestou dolu sa nezabudnite zastaviť v dedinke Kalambaka, kde priamo ikony vyrábajú a ukážu Vám, akým spôsobom sa tieto obrazy svätých vyrábajú. Držať v rukách jemné zlaté kúsky, ktoré onedlho budú nanesené na obraz bol silný zážitok.

Alykes – bahenné kúpele za 10 Eur!

Zájazd, ktorý sme si vybrali naozaj asi len na základe ceny a ktorý bol vzdialený od nášho hotela asi 10 km bol pre nás hádam najväčší zážitok v Parálii. V jeden horúci grécky deň sme sa odviezli spolu s ďalšími pustovníkmi autobusom k moru, kde sa cez malú pláž nachádzali rozľahlé bahenné kúpele.  Tieto prírodné bahenné jazerá s obrovským množstvom soli sú úžasným zdrojom minerálov a vitamínov pre Vaše telo.

Vyzliecť plavky, ponoriť sa do teplej plytkej vody a natierať sa čiernym bahnom. Dajte si pozor na to, aby ste sa naozaj natierali čiernym bahnom, hnedé vyhoďte. Nezľaknite sa zápachu! Potom sa trikrát prejdite okolo bahenných kúpeľov a to je presne ten čas, ktorý potrebujete, aby na obednom slnku na Vás bahno zaschlo. Budete sa trošku cítiť ako z vesmíru a kožu budete mať stiahnutú a lá vráskavec ozrutný, ale ten pocit, keď opäť vojdete do tej vody (prípadne do mora neďaleko) a zmyjete ho zo seba, stojí za to.

Bahno síce budete mať aj za ušami, ale tá pokožka je jemná a pružná. Nie nadarmo si sem gréci chodia liečiť kožné problémy. Dokonca sme tu stretli rusov, ktorí si sem pravidelne vedrami chodia bahno naberať a vozia ho do Ruska. To sme samozrejme využili aj my, vyliali z fliaš jedinú pitnú vodu, čo sme mali a tlačili do úzkeho hrdla fľaše aspoň kúsok z tohto zázraku.

Pre verejnosť je dostupný len jeden „bazén“, ostatné sú dostupné len pre grékov alebo nie sú dostupné vôbec. Keď sme si mysleli, že sme ako tak umytí so zázrakom prírody vo fľaškách, využili sme sa ešte ochladiť v mori, kde špecialitou bolo pestovanie mušlí. Priamo tu ich totiž pestovali na vývoz do reštaurácii po celom Grécku. Za 5 eur čerstvé mušle priamo na pláži, vynikajúce!

Zmývanie bahna v mori

Treťou zástavkou po potulkách Olympu bolo mesto Thessaloniki (Solún). Je druhým najväčším prístavným mestom Grécka a nachádza sa na západnej strane polostrova Chalkidiki (polostrov troch prstov). Nakoľko sme nemali veľa času, tých pár hodín sme sa snažili využiť čo najlepšie. Našťastie sme so sebou mali nášho kamaráta Thea, ktorý nás previedol hlavnou nákupnou ulicou, hneď sa nám podarilo dostať do lokálnej televízie, keď nás zastavili a spýtali sa odkiaľ sme a čo nás sem ťahá a pokračovali sme Aristotelovým námestím až k moru.

Pohľad na “priemyselné” more

Nezľaknite sa, nie je to more, ako poznáme my, ale takzvané „priemyselné“ more, ktoré slúži hlavne na prepravu a kotviace obrovské námorné lode. Nebol to až taký prijemný pohľad a to nebol ani pohľad na ulice, ktoré minimálne na predmestiach plnili skôr úlohu smetiska, ako čistých chodníkov.

Hlavnou dominantou mesta je Biela veža, ktorá bola postavená v priebehu 15. storočia a je vysoká asi 30 metrov. V súčasnosti slúži ako múzeum, avšak v minulosti slúžila hlavne ako ochrana pre prístav a taktiež aj ako vezenie. Dá sa však pri nej krásne relaxovať a osviežiť sa vo fontáne neďaleko.

Výhľad zo starého mesta
Biela veža

Krásnym zakončením bol výhľad z hradieb starého mesta na celý Solún. Je to časť starého mesta, ktoré prežilo obrovský požiar v roku 1917. Po celom okolí nájdete malé taverny, z ktorých vidíte malé domčeky obkolesené vodou.

Katerini – cez deň spí, v noci žije

Je hlavným mestečkom oblasti Pieria, ktoré si vychutnajte peši. Krásne domy sa striedajú so spustošenými domami, kde si kladiete otázky, či tam stále žijú ľudia. Mestečko sa zotmením mení na malý New York. Bary a diskotéky otvorené dokorán, mladí ľudia tancujúci na chodníkoch a skvelá hudba sa tiahne až do rána. Vyskúšali sme si to na vlastnej koži! Nakoľko sme nemali so sebou telefóny a nemali si ako zavolať taxík, ochotný pán z jednej nočnej reštaurácie, zbehol do druhej nočnej reštaurácie, lebo inak ako po rusky nevedel, zavolal odtiaľ taxík a my si spokojne cestovali domov 7 km, ale zato za 15 eur.

Moja dovolenka sa blížila ku koncu a posledný deň som si nemohla nechať ujsť východ slnka. Privstala som si a o pol 6 už som ležala na pláži a čakala na farby, ktoré nám ten deň prinesie. A nebola som jediná.

Východ slnka

Olymp je úžasný svojou mýtickosťou, svojou vrúcnosťou a energiou a ja sa sem ešte určite vrátim. Minimálne kvôli bahnu.

P.s. – bahno nám robí radosť doteraz a to už prešlo pol roka!

S láskou

Katka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *