Maroko – zažite s nami farby, chute a neobmedzené možnosti

Zažiť dovolenku v zime a vyhrievať sa na slnku bolo mojim snom. Tento november som si ho splnila. Odišla som do Maroka.

Sú dve veci, ktoré som si naštudovala pred odchodom na zimno-letnú dovolenku do Maroka a to, že si treba dávať pozor na bakšiš (sprepitné) na každom kroku a za všetko a že vyzývavé oblečenie je mi tu asi zbytočné. Hneď po doletení do Agadiru nám vzal kufre starší milý pán k čakajúcemu autu a samozrejme sme boli ľahší o pár drobných. Toľko naše „ študijne skúsenosti“.

Agadir je turistické letovisko a centrum je krásne vybudované a my sme za ten čas chceli vidieť čo najviac. Ako prvý úžasný zážitok sme absolvovali našu premiéru v hammam spa v nádhernom Argan Phyto house (na základe odporúčaní na tripadvisor), kde počas dvojhodinovej kúry sme absolvovali špeciálne kúpele hammam, čo je vlastne kompletná vonkajšia očista tela, vypili čaj na teraske a užili si skvelú celotelovú masáž. Náš budúci sprievodca nás pozvali na marocké vínko do jeho reštaurácie Plage Bleue priamo na pláži (fľaša tu stála krásnych 14 eur) a my sme mali tú česť spoznať tento svet detailnejšie.

Nočný život je tu pestrý ako celá krajina, nájdete tu britské podniky, ale aj marockú klasiku so živou hudbou. My sme v jednom z takýchto podnikov stretli známeho marockého herca, o ktorom nám povedala naša nová priateľka Sára priamo z Maroka.

Agadir je známy tým, že v roku 1960 mesto postihlo 15 sekundové nočné zemetrasenie, ktoré usmrtilo takmer 15 000 ľudí, preto sa mesto muselo vybudovať nanovo. Toto nešťastie im neustále pripomína pevnosť Kasbah, ktorá sa nachádza nad atlantickým oceánom a je z nej prekrásny výhľad nad celým Agadirom. Cez deň aj v noci na nej svieti nápis  Boh, krajina, kráľ. Maročania si veľmi ctia a vážia svojho kráľa Mohammeda VI., ktorý je veľmi známy svojim sociálnym cítením. Maročania nie sú arabi, ako si väčšina ľudí myslí, sú berberi a sú na to hrdí. Celým Marokom sa rozprestiera pohorie Atlas, ktoré je dlhé takmer 2000 km a tiahne sa štyrmi štátmi.

Pôvodnými obyvateľmi severských afrických štátov boli berberi a takmer každý maročan hovorí francúzsky, či nemecky, čo súvisí s ich históriou. Sú milovníci marockého čaju tzv. marockej whisky, čo je vlastne silný zelený čaj s listami mäty a obrovským množstvom cukru, ktorý im v letných horúčavách dodáva energiu

V deň nášho príletu 11.11.2017 Maroko vyhralo vo futbale 2:0 nad Pobrežím Slonoviny a mesto bude oslavovať. Doslova! Ľudia spievali, tancovali, stáli na križovatkách v autách, či sedeli na kapotách. A my sme sa prechádzali po promenáde a tu sa dostávam k úvodnému bodu – nie vyzývavé oblečenie. Podotýkam, že som bledej pokožky s pehami a ryšavými vlasmi. Desiatky pozdravov, úsmevov, pristavení sa v nás vyvolalo trošku strach. Postupom času sme však zistili, že bez ohľadu na to, či futbal vyhrali alebo nie, z ich tváre nikdy úsmev nezišiel. Napriek veľkým rozdielom medzi bohatými a chudobnými sme nestretli človeka, ktorý by sa neusmial či nepozdravil.

Hor sa spoznávať krásy Maroka!

Nie som človek, ktorý na dovolenke leží na pláži na jednom mieste, ale rád spoznáva. Aj preto sme si na základe odporúčaní vybrali Mustaphu z lokálnej agentúry Tawab a zabezpečili sme si zopár výletov a prvý z nich bol výlet na mini Saharu. Naložení v tereňáku sme si to ťahali k arganovým stromom, vedomostiam o spracovaní arganového oleja. Maroko je krajina, kde sa tento strom pestuje na vyše 80 000 hektároch a jeho plody sa spracúvajú dvomi spôsobmi. Pražené plody sa využívajú na výrobu jedlého arganového oleja a nepražené na výrobu kozmetiky.

Cestou necestou po hornatom teréne sme už pekne vyhrkotaní a dostávame sa do rybárskej dedinky približne 60 km od mesta Tiznit, ktoré je známe výrobou strieborných šperkov. Dedinka sa nachádza nad Atlantickým oceánom odkiaľ je prekrásny výhľad na túto scenériu. . V každej dedine nájdete čo i len malú mešitu, ktorá je pre nich útočiskom a kde si vyrozprávajú svoje modlitby. Sú moslimovia a zvolávanie do mešity počuť cez celé mesto. Je to krásny súzvuk tónov, viery, pokory. Päťkrát denne absolvujú očistu tela, aby mohli do mešity vstúpiť. Nám sa to žiaľ nepodarilo.

Malá Sahara bola naozaj len malá ukážka toho, čo by nás čakalo 600 km ďalej. Jemný piesok, sucho, ťavy a nočné chladné teploty. Neuveriteľným zážitkom pre nás bolo dostať sa priamo do berberského domu v dedinke Rasmouka, kde nás pohostili ich národným jedlom Tajine pripravovaným v špeciálnej hlinenej nádobe Tajine. Tu však musím podotknúť, že pred vstupom sme sa museli umyť, vyzuť a najlepšie by bolo, ak by sme mali aj šatky na hlave. Stretli sme totiž pakistanských angličanov, ktorí odmietli jesť v našej spoločnosti, lebo sme šatky nemali.

Výhľad na priehradu, ktorá sa nachádzala neďaleko bol krásnou perličkou na záver dňa. Treba povedať, že takmer všade nájdete stánok s čerstvými pomarančami a ťavami, na ktorých Vás s radosťou povozia. Samozrejme za bakšiš. Snažia sa zarobiť na všetkom, čo sa dá.

Prvý výlet za nami, vyberáme sa na ďalší, náročnejší, do Marakéšu vzdialeného 4 hodiny od Agadiru. Marakéš je to pravé Maroko. Je to spojenie luxusu a chudoby. Nabalený pitnou vodou, nakoľko v Maroku toto šťastie nemajú, sme vstúpili do paláca Bahia známeho svojimi skvostnými maľbami na cédrovom dreve meniac vekom svoju farbu. Stretnete sa tu s moslimskými, židovskými, či kresťanskými prvkami. Námestie, kde sa pretínajú všetky kultúry, zvuky, vône či farby bolo preplnené a radšej sme sa držali všetci pokope. Nechceli sme mať zrazu zaveseného na krk hada alebo opicu, samozrejme za bakšiš, nechcený. Musím sa priznať, že tu už som šatku na hlave mala automaticky, cítila som sa tak bezpečnejšie.

Ich najznámejšie trhovisko má neuveriteľnú tradíciu a nájdete tu aj nemožné. Som rada, že sme tu boli so sprievodcom, lebo von by sme sa dostali veľmi ťažko. Sú zvyknutí zjednávať, dokonca si to až pýtajú, takže sa nebojte ponúknuť svoju cenu. Sú v zjednávaní veľmi dobrí. Koberce, koreniny, keramika, sliepky, na trhu sa dá zohnať všetko. Čas tu plynie neuveriteľne pomaly, bez stresu, ale vždy s pozitívnym prístupom. Ďalšie zážitky z výletu úspešne zachytené na fotografiách a v spomienkach. V novembri je v Maroku krásnych 27 stupňov, ale v Atlantiku sa už neokúpete, len ľadové medvede. Oni však chodia v kabátoch, pre nich je to už chladné počasie.

Keďže sme chceli aj trošku pošportovať a nejak sa nám to nedarilo, našou treťou zastávkou bol výlet do Paradise valley. Horské scenérie poprepletané palmami a kdesi veľmi hlboko prírodné jazerá, ku ktorým sme sa museli dostať po horskom chodníčku. Aj tu samozrejme všade nájdete predavača pomarančov, ktorý si tu posedkáva pomedzi prechádzajúcich turistov. Prírodné jazerá veľmi obľúbené v letnom období práve na skákanie z útesov. Ak sa bojíte, nevadí, sú to na to špecialisti, ktorí za bakšiš do tej ľadovej vody skočia za Vás a vy si to s pohodlia skál pofotíte.

Jedným z posledných zážitkov pred odchodom na Slovensko bol západ slnka priamo z pevnosti Kasbah priamo nad prístavom, ktorý je najdôležitejším v celom Maroku. Ešte samozrejme potrebný nákup arganového oleja priamo v centre jeho výroby v Argan Palace, kde všetky produkty podliehali certifikácii, takže ste sa nemuseli báť, že kúpite mačku vo vreci  a šup ho baliť sa na cestu domov.

Spoznávanie novej kultúry, krajiny, ľudí Vám dá niečo tak silné, že si to chcete uchovať čo najdlhšie. To všetko Vám Maroko dá. Môžete prečítať stovky časopisov, či kníh, ale zažiť to na svojej koži je nepopísateľný pocit. Nájsť si nových priateľov, tešiť sa slnko vychádzajúc nad horizontom, vidieť krásu, ale aj každodenný ľudský boj o prežitie, to všetko sú zážitky, ktoré navždy zostanú v mojom srdci.

To je Maroko! To je proste Afrika!  A ja sem určite čoskoro vrátim.

Nezabudnite sa usmiať tak, ako to robia oni. Prirodzene, s láskou.

Katka