Sardínia – ostrov tisícich pláži v Stredozemnom mori

Nikdy ma nenapadlo si za letnú dovolenku vybrať práve Sardíniu. Tak som si ju vybrala za zimnú. Sardínia, ktorá sa nazýva aj „smaragdový ostrov“ je dlhá 267 km a široká 120 km a je druhým najväčším ostrovom Stredozemného mora. Z Bratislavy sa sem dostanete asi za 1,5 hodiny a doletíte na maličké letisko (menšie ako v Bratislave) Alghero. Poďme teda spolu za zážitkami!

Prímorské mestečko Alghero

Už som to spomínala, že cestovanie v zime má svoje výhody. Nikde nie sú turisti, máte krásne jarné počasie (ak idete do letných destinácií), ceny sú nastavené nižšie a nečakáte hodiny na vstup do pamiatok.

Po prílete na letisko Alghero, sme si vzali v infostánku mapu zdarma (ochotne vám poradia aj v iných veciach, aj keď angličtina nie je ich silná stránka) a vybrali sa na autobus, smer centrum mesta. Alghero je od historického centra vzdialené asi 10  km a autobusom ste tam za 25 minút.

Autobus (spoločnosť Arst) stojí po pravej strane od letiskovej budovy a lístok do centra si môžete kúpiť v automate v letiskovej hale (1 Euro) alebo priamo u šoféra (1,5 Eura). Ak by som mala byť úprimná, tak som netušila, kde máme vystúpiť, tak sme len nasledovali dav.

Ak by ste čakali „stanicu“, ostanete sklamaní, autobus zastavil na hlavnej ceste pri mestskom parku a tam sme všetci vystúpili. Autobusy chodia načas a ukazujú aj zastávky (niekedy zastanú aj tam, kde nie je zastávka, ale väčšinou kvôli miestnym).

Ubytovanie sme si riešili formou Airbnb a v centre mesto nás vyšlo na tri noci asi 50 Eur/osoba, čo je úplne perfektné. V zimných mesiacoch si treba pre istotu vziať mikinu, nakoľko nemajú radiátory a kvôli vlhkému prostrediu, vám môže byť večer trošku chladno.

Námestie Piazza Civica

Nakoľko sme doleteli ráno a do ubytovania sme mali zopár hodín, rozhodli sme sa absolvovať pešiu prechádzku a zakotviť na tradičnej talianskej kávičke a sendvičoch.

Po vstupe na námestie Civica sme zostali milo prekvapení. Srdce mesta Alghero bolo čisté, romantické a na naše prekvapenie prázdne. Taliani totiž vychádzajú do ulíc skôr večer po svojej tradičnej sieste, kedy je väčšina obchodov zavretá (siesta je medzi 15:00-19:00). Uličky boli lemované krásnymi dekoráciami medzi domami na strechách (klietky s vtákmi), ktoré v noci krásne svietili a dotvárali umelecký dojem Starého mesta.

Aby som sa vrátila ešte k tomu poriadku, majú veľké sankcie, ak neseparujete. Väčšinu kôš s odpadom (každý deň odnášajú iný druh) nechajú skoro ráno pred dverami domu a po práci si ho vyzdvihnú. Krásny príklad separácie odpadu, obdobne to je aj na Malte.

Strava a káva

Ak si kávičku chcete vychutnať napriek chladnejšiemu jarnému počasiu na terase, ako praví taliani, zaplatíte o 50 centov za kávu viac (káva tu stojí 1-1,5 Eur). Ale keďže taliani majú výbornú kávu, je to vlastne stále lacnejšie, ako vo viacerých častiach Bratislavy.

Celý ostrov Sardínia je dosť ovplyvnená kataláncami, ktorí sa tu nasťahovali v dobách stredoveku. Výrazne ovplyvnili vzhľad mesta, kultúru, a aj gastronómiu. Takže tu nájdete kombináciu „katalánskej a talianskej kuchyne“. My sme hľadali čisto taliansku kuchyňu a takú, aby nás finančne nezruinovala. Našli sme ju v širšom centre mesta v rodinnej reštaurácii „Spaghetteria ci voleva“, kde neboli žiadni zákazníci.

Ja milujem jedlo!

A to jedine z dôvodu, že otvárali 19:30 a my sme už o 19:00 stepovali pred reštauráciou. Domáce carbonara špagety za 9 Eur (v porovnaní s reštauráciami v centre mesta, kde stála polovičná porcia asi 13 Eur) a domáci Creme brulee asi za 3 eurá boli pre naše žalúdky ako zlatý pohár za prvé miesto v šprinte.

Musím ešte spomenúť sardínsky chlieb Pane Carasau, ktorý dostanete ku každému jedlu grátis a je to niečo ako chrumkavá placka. Dá sa kúpiť aj na letisku ako darček, takže si jeho kúpu kľudne nechajte až na letisko.

Napriek strašeniu, že na Sardínii nie je dobré víno, musím túto informáciu vyvrátiť. Vínko bolo ľahké, aj keď trošku drahšie. V reštaurácii stál pohár (0,1 l) asi 4 eurá, ale samozrejme sa dali nájsť aj lacnejšie, ale to už išlo na úkor kvality. Dostali sme však odporúčanie vyskúšať sardínske pivo Ichnusa.

Vyrábať sa začalo v roku 1912 a v súčasnosti ho vlastní Heineken. Na jeho etikete sa nachádza vlajka Sardínie so 4 maurskými hlavami, ktoré reprezentujú 4 provincie Sardínie – Nuoro, Oristano, Sassari a Cagliari. Na nefiltrované pivo Ichnusa si pripravte asi 5 Eur.

Pláže a promenáda

Z historického centra sme sa popri prístave vybrali promenádou na pláž. Má niekoľko km a plynule prejdete z jednej pláže na druhú. Prvá pláž Lido bola takmer bez akéhokoľvek bufetu alebo toalety. V zimnom období som bola trošku prekvapená obrovským množstvom rias, ktoré more vyplavovalo.

Verím, že v lete je to lepšie, lebo by bola škoda si nechať pokaziť dojem, keď je voda krásne priezračná a modrá. Pár stoviek metrov ďalej narazíte na pláž Maria Pia, na ktorú sa dá dostať cez nádherný borovicový háj. Jemný piesok, možnosti bufetov a krásny výhľad až na Mys Capo Caccia.

Mys Capo Caccia a Neptúnová jaskyňa

Ak chytíte deň dažďa ako my, nenechajte sa odradiť. Čo robiť?

Prenajať si auto! Ak trávite na Sardínii len 3 dni a nechcete sa naháňať  po celom ostrove, prenajať si auto na jeden deň sa to určite oplatí. Ak si neviete rady, ktorú požičovňu si vybrať, zbehnite do informačného strediska v centre mesta, kde vám síce nedajú odporúčanie (aby vás nezavádzali), ale minimálne vás odporučia na najbližšie a úprimne servis je skoro rovnaký. My sme vošli do prvej, ktorá síce hlásila, že je už otvorená, ale predavač prišiel tak 20 minút po otvorení. Vôbec sa kvôli tomu nestresujte.

Požičanie auta

Auto sme dostali s plnou nádržou a predavač bol dokonca ochotný si ho prísť vyzdvihnúť mimo otváracích hodín. Na jeden deň stálo 55 Eur a 300 Eur zábezpeka, ktorá sa vám vráti, ak auto doručíte bez vád. My sme si ho síce pofotili, lebo ľudia sú vynaliezaví, avšak chalanisko si ho ani neskontroloval a bez problémov si ho prebral.

Naše prvé kroky viedli do jaskyne Neptúna, kde v lete jazdia aj lode, avšak dá sa tam dostať aj autobusom, ktorý ide priamo z centra. My sme sa vybrali autom a trvalo nám to asi 25 minút (13 km od Alghera). Jaskyňu objavil náhodný rybár v 18. storočí a je súčasťou vápencového masívu Capo Caccia, ktorý siaha až do výšky 110 metrov. Pomenovaná je na počesť boha mora Neptúna. Vstupné stojí 13 Eur a odporúčam ísť na toaletu ešte predtým, ako si kúpite lístky. Keďže bolo zimné obdobie, bolo nás asi 8 (dve Slovenky a šesť Čechov).

Jaskyňa leží asi meter nad morom, takže sa dá do nej vstúpiť len, keď je hladina mora pokojná. Dostanete sa k nej cez 654 „kozích schodov“, ktoré sú vytesané priamo do útesu. Určite by som neodporúčala ísť po schodoch starším ľuďom a deťom, nakoľko je to dosť náročné. Vezmite si so sebou fľašu s vodou, a ak ste prišli autobusom, dajte si dostatočný časový priestor na výstup, aby ste autobus stihli.

Samotná jaskyňa je prekrásna, aj keď sprístupnených je asi len 300 metrov. Neuveriteľné stalaktity prechádzajúce do priezračného slaného jazierka spojeného so stalagnátmi určite stojí za tých 13 eur. Bola som trošku sklamaná z výkladu sprievodcu, lebo som mala pocit, že dole sme išli dlhšie, ako trvala celá prehliadka.

Archeologické nálezisko Nuraghe Palmavera

Cestou späť do Alghera natrafíte na archeologické nálezisko z bronzovej a železnej doby, kde sa nachádzajú kamenné ruiny sídla nuragskej kultúry. Vstupné stojí 3 Eurá a nálezisko sa nachádza priamo na hlavnej ceste. Je tu aj malý stánok s občerstvením a suvenírmi. Nakoľko sme sa ponáhľali, z tohto miesta mám len jednu fotografiu, ktorá vznikla tak, že sme zastali auto, cez plot odfotili nálezisko, naskočili a pokračovali na druhý smer asi 60 km od Alghera.

Farebná dedinka Bosa

Cesta je poriadne kľukatá (pripomína mi to Štiavnické serpentíny) a po pravej strane máte stále krásny výhľad na more a postupne stúpate vyššie a vyššie. Za tých 60 km sme nestreli ani jedno auto, takže sme mali celú cestu pre seba a poviem vám tie zelené scenérie boli úžasné.  Sem tam stretnete ovcu, ale predovšetkým masívnu flóru, ktorá vám celkom ohúri.

Dedinku Bosa som našla náhodou, a keď som videla jej obrázky, vedela som, že ju musíme navštíviť. Poznáte to. Pre domácich je to miesto, kde „nič nie je“, a pre vás je to najväčšia autenticita celej Sardínie. Farebné domčeky vidieť už z diaľky, keď autom zostupujete opäť o čosi nižšie k moru. Zaparkovali sme priamo v dedinke a výprava sa mohla začať. Dedinka leží na rieke Temo a je typická pre svoje farebné domy, úzke uličky a práve kvôli nim je charakterizovaná, ako jedna z najkrajších dediniek Talianska.

V dedinke bol pokoj, nestretli sme takmer žiadnych turistov. Poblúdiť úzkymi uličkami sa určite dá, nás toto zablúdenie zavialo do miestnej reštaurácie. Miestni nevedeli ani slovo po anglicky, ale dobrí ľudia sa dohovoria akokoľvek, tak sme si oddýchli pri talianskej kávičke a sendvičoch (ktoré pred nami majiteľ urobil a poriadne ich natlačil so šunkou a zeleninou). Keďže svalovica z jaskyne sa začala naplno prejavovať, zvládli sme to len po prvú časť výstupu na hrad, ale aj odtiaľ už bol krásny výhľad na celú malebnú dedinku.

Častokrát je krásne zablúdiť a spoznávať mesto bez mapy. Máte príležitosť nahliadnuť aj do domov bosančanov, nakoľko nemajú problém mať dvere otvorené až do obývačky.

Zaslúžený oddych v sky bare Blau – Alghero

Po celodennom upršanom dni, sme sa vrátili späť do Alghera, odovzdali auto, oddýchli si a vybrali sme sa na 9. poschodie hotela Catalunya, kde sa nachádza atrakcia Alghera – sky bar Blau s nádherným výhľadom na celé Alghero a ak máte šťastie, neuveriteľným západom slnka. Báli sme sa, že bude plno, avšak mali sme šťastie na takmer prázdny bar. Odporúčam ísť minimálne pol hodinu pred západom slnka, aby ste ho stihli.

Objednali sme si pohár vína (0,1l = 4 Eurá) a k tomu sme dostali chipsy a jednohubky zadarmo.  A to som si myslela, že prirážka bude omnoho vyššia. Počkali sme na západ slnka a vybrali sa na poslednú prechádzku mestom pred odchodom na Slovensko.

Napriek tomu, že mesto Alghero je naozaj malé, vysvietené úzke uličky, či farebné inštalácie v meste vás vôbec neomrzia.

Čo by som na Sardíniu povedala na záver? Je to nádherný hornatý ostrov s jemným pieskom, smaragdovou vodou a výbornou kávou. Určite stojí za to, aby ste si za 20 eur kúpili letenku a skočili sem na pár dní.

S láskou Katka

Tip 1: Na každom kroku predávajú šperky vyrábané z červených koralov

Tip 2: Voda sa odporúča kupovať v obchodoch (my sme nakupovali v obchode Eurospin)

Tip 3: Alghero má veľa kostolov a nádherných, kamenných (https://www.tripadvisor.sk/Attraction_Review-g187880-d2508569-Reviews-Chiesa_di_San_Francesco-Alghero_Province_of_Sassari_Sardinia.html)

Tip 4: Nepoužívajú Uber, ani Bolt